KSKE 16 CoE 130/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/130/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612206523 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612206523.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, proti povinnému T. F., A.. XX.X.XXXX, W. F. Č.. XXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, so sídlom Dolný Val č. 30, Žilina pod sp. zn. EX 671/2012, o vymoženie 2.270,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8Er/310/2012-23 zo dňa 03.05.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia sumy vo výške 2.270,97 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.052,76 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, trov konania 339,60 eur, poplatku za poverenie 16,50 eur a trov oprávneného v exekúcii 127,87 eur. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011-4484 zo dňa 10.08.2011, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť sumu 2.270,97 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.052,76 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 102,72 eur a trovy právneho zastúpenia 236,88 eur. Súd prvého stupňa citoval ust. § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a) , § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a čl. 2, čl. 3, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že rozhodcovská doložka v časti C článok 18. bod 18.1 je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Je zrejmé, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je teda neplatná. Poukázal na adhéznu povahu zmluvy, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa

za to, že rozhodcovský rozsudok nebol spôsobilým exekučným titulom, preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený uviedol, že v zmysle súdom prvého stupňa citovanej smernice nie je možné klasifikovať predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú. Poukázal na záruky dané zákonom o rozhodcovskom konaní a výhody rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že predchodca oprávneného - Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka mala v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ako banka si teda len plnila svoju zákonnú povinnosť. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku už len preto, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky upravené vo všeobecných obchodných podmienkach znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Slovenská právna úprava výslovne nevylučuje dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. S poukazom na viaceré rozhodnutia ESD uviedol, že európske právo nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým malo zabezpečiť presadenie európskeho práva. Podľa rozhodnutia Asturcom sa pri posudzovaní, či je vecná kontrola exekučného titulu exekučným súdom potrebná, má aplikovať vnútroštátna úprava pri zohľadnení zásady procedurálnej autonómie členských štátov. ESD v tomto rozhodnutí ďalej uviedol, že základná podmienka konceptu procedurálnej autonómie členských štátov, dodržiavanie zásady efektivity, v prípade kontroly vecnej správnosti exekučného titulu, si nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, resp. nahradil celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa. Oprávnený poukázal na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vnútroštátna právna úprava umožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, z dôvodov a po splnení podmienok uvedených v tomto zákone. V prípade, ak vnútroštátne exekučné súdy môžu vecne preskúmať právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stráca zmysel. Všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd. Nie je možné súhlasiť s tým, že rozhodcovský súd je súkromný subjekt a nemôže mať postavenie podobné štátnemu orgánu, a preto majú nevyhnutne exekučné súdy právomoc vecne preskúmať právoplatné a vykonateľné rozhodcovské rozsudky. S poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Bez zvláštnej zákonnej úpravy nie je možné bez ďalšieho odôvodniť, že samotný § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučným súdom všeobecne skúmať exekučný titul, s odôvodnením, že exekučný súd nie je viazaný rozhodcovským rozsudkom. Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť exekučného súdu vecne skúmať rozhodcovský rozsudok, ale len povinnosť skúmať vlastnosti predložených dokumentov a nie právny základ pre ich vydanie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ) .

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 29.03.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2011-4484 zo dňa 10.08.2011 s právoplatnosťou dňa 26.08.2011 a vykonateľnosťou dňa 29.08.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.270,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1.052,76 eur odo dňa 27.10.2010 až do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 102,72 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 236,88 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 0522896270 zo dňa 05.08.2005 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 995,81 eur (30.000 Sk) , ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v mesačných splátkach po 38,53 eur (1.161,00 Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola určená 10,52 %. V článku 18 bode 18.1 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri tam uvedených bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Strany sporového konania sa rozhodnutia Rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše oprávneným nebol v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak.

K odvolacej námietke oprávneného, že exekučný súd nie je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že síce exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je ex offo povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza.

Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, podľa ktorého ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) . Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní poukazoval na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) a na povinnosť predložiť povinnému

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, čím ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v bode 18.1 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s Občianskym zákonníkom.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) .

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa".

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98) .

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.