KSKE 16 CoE 140/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/140/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611212286 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611212286.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej Y.. E. V., W.. XX.XX.XXXX, F. J. Č.. XXXX/XX, L. W. U., zast. JUDr. Petrom Fábrym, advokátom, Starosaská č. 11, Spišská Nová Ves, proti povinnému Q. C.Y., W.. X.XX.XXXX, F. H. Č.. XXXX/XX, L. W. U., v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Hovanovou, so sídlom Ing. Kožucha č. 1, Spišská Nová Ves pod sp. zn. EX 466/2011, o vymoženie 9.958,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky a oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Er 540/11-17 zo dňa 26.10.2011 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdnej exekútorky proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávnenej a poverenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. 5810 060851 zo dňa 17.8.2011 súdna exekútorka začala exekúciu proti povinnému pre vymoženie istiny 9.958,17 eur, trov právneho zastúpenia v konaní 2.780,76 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 359,38 eur a trov exekúcie. Dňa 11.10.2011 povinný súdu prvého stupňa predložil návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že pohľadávku vrátane trov exekúcie v celkovej výške 14.710,- eur poukázal na účet súdnej exekútorky dňa 3.10.2011 prevodom z účtu vo výške 12.660,- eur a dňa 4.10.2011 vkladom na účet exekútorky vo výške 2.050,- eur. Keďže došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej a taktiež trov exekúcie vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie, žiadal exekúciu zastaviť. Súdna exekútorka uviedla, že povinný upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 20.9.2011. V upovedomení boli trovy exekúcie vyčíslené v súlade s § 201 Exekučného poriadku ako pri upustení od exekúcie. Lehota na podanie námietok povinnému uplynula dňa 4.10.2011 a z celkového dlhu na jej účet bolo od povinného pripísaných 2.050,- eur. Čiastka 12.660,- eur bola na jej účet pripísaná až dňa 5.10.2011, teda deň po lehote danej zákonom. Povinný plnil po lehote danej zákonom a v exekučnom konaní. V zmysle Exekučného poriadku splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie. Preto žiadala návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný. Z predložených dokladov súd prvého stupňa zistil, že povinný dňa 3.10.2011 zadal v pobočke Československej obchodnej banky, a.s. príkaz na úhradu sumy 12.660,- eur na účet súdnej exekútorky. Dňa 4.10.2011 uskutočnil v pobočke Tatrabanky, a.s. vklad hotovosti vo výške 2.050,- eur na účet exekútorky. Pohľadávka oprávnenej teda bola v plnej

výške uhradená. Súd prvého stupňa preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil. Exekučný poriadok v ust. § 47 ods. 3 nehovorí o tom, že pohľadávka musí byť v lehote na podanie námietok pripísaná na účet exekútora. V zmysle § 251 O.s.p. na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak, nie Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti analogicky poukázal na to, že pokiaľ povinný podá námietky na pošte v posledný deň lehoty na ich podanie, považujú sa za doručené včas, pretože Exekučný poriadok nestanovuje, že námietky proti exekúcii musia byť v posledný deň lehoty doručené exekútorovi. V závere súd prvého stupňa poukázal na to, že súdna exekútorka hotové výdavky v upovedomení o začatí exekúcie žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Nie je zrejmé, o aké výdavky ide a či tieto boli vyčíslené len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase upovedomenia v súlade s ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný i napriek tomu uhradil trovy exekúcie tak, ako boli v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené. Keďže trovy exekúcie boli uhradené, súd prvého stupňa ich náhradu nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka a oprávnená. Súdna exekútorka žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie, resp. aby exekúciu zastavil iba čiastočne a rozhodol o trovách exekúcie v zmysle § 4 a 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Oprávnená žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol o trovách exekúcie v zmysle § 4 a 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.

Súdna exekútorka v podanom odvolaní namietala, že Exekučný poriadok v ust. § 47 ods. 3 nerieši, či stačí v lehote na podanie námietok dať príkaz na úhradu pohľadávky, alebo pohľadávka musí byť pripísaná na účet veriteľa, a to z toho dôvodu, že ide o vzťah oprávneného a povinného (veriteľa a dlžníka) , ktorý je už vyriešený v Občianskom zákonníku. Pohľadávka je pohľadávkou oprávneného, nie súdneho exekútora. Súdny exekútor je v zmysle Exekučného poriadku účastníkom konania iba v časti týkajúcej sa trov exekúcie. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa konštatuje, že v tomto prípade sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, avšak tento nerieši konkrétne popísanú situáciu. Súhlasila s týmto odôvodnením súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie, no vyjadrila nesúhlas v časti týkajúcej sa pohľadávky oprávnenej, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom. Túto skutočnosť nemôže zmeniť ani to, že oprávnená splnomocnila súdneho exekútora na prijímanie peňažných plnení z účtu v banke, zo zrážok zo mzdy. V časti úhrady pre oprávnenú je v zmysle § 567 Občianskeho zákonníka jasne definované, že peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa. Veriteľ je oprávnený a na jeho účet (splnomocnením je to účet súdneho exekútora) bol dlh splnený až po lehote danej všeobecne záväzným predpisom. Pohľadávka oprávnenej bola pripísaná na účet súdnej exekútorky až deň po uplynutí lehoty na podanie námietok, povinný teda nesplnil podmienky stanovené v § 47 ods. 3 Exekučného poriadku.

Oprávnená v podanom odvolaní namietala, že vzťah medzi oprávneným a povinným nie je možné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa § 567 ods. 2, podľa ktorého peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Oprávnená poverila súdnu exekútorku na prijímanie dlhu v hotovosti, z účtu v banke, resp. zrážok zo mzdy a vyjadrila názor, že peňažný dlh mal byť splnený až pripísaním dlhu na účet súdnej exekútorky, teda dlh zo strany povinného bol splnený až po uplynutí lehoty na podanie námietok.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdnej exekútorky a oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky treba v časti odmietnuť a vo zvyšnej časti spolu s odvolaním oprávnenej nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu súdnej exekútorky a oprávnenej uvádza nasledovné:

Z odvolania súdnej exekútorky je zrejmé, že ním napadla obidva výroky uznesenia súdu prvého stupňa.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.) .

Z citovaného ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie. Preto exekútora treba považovať len za účastníka pre určitý úsek konania. V takom prípade exekútor môže využívať také procesné práva ako účastník konania.

Súdna exekútorka sa považuje za účastníka konania len v úseku konania týkajúceho sa trov exekúcie, preto nebola oprávnená na podanie odvolania proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie. Z tohto dôvodu odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o zastavení exekúcie odmietol.

Súdna exekútorka vo svojom odvolaní žiadala, aby odvolací súd rozhodol o trovách exekúcie v zmysle § 4 a § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Rovnako podstatou odvolania oprávnenej bola námietka, podľa ktorej peňažný dlh povinného mal byť splnený až pripísaním dlhu na účet súdnej exekútorky, podľa názoru oprávnenej povinný teda splnil dlh až po uplynutí lehoty na podanie námietok. Oprávnená žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie o zastavení exekúcie a nepriznaní práva na náhradu trov exekúcie a rozhodol o trovách exekúcie v zmysle § 4 a § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 20.9.2011. Lehota na podanie námietok uplynula v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 4.10.2011. Povinný dňa 3.10.2011 zadal v pobočke Československej obchodnej banky, a.s. príkaz na úhradu sumy 12.660,- eur, pričom táto suma bola na účet súdnej exekútorky pripísaná dňa 5.10.2011. Dňa 4.10.2011 povinný uskutočnil v pobočke Tatrabanky, a.s. vklad hotovosti vo výške 2.050,- eur a táto suma bola na účet súdnej exekútorky pripísaná v ten istý deň.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. Stačí teda, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť, v posledný deň lehoty. Z citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nevyplýva, že pohľadávka má byť v lehote na podanie námietok pripísaná na účet exekútora. Použitím analógie možno vyvodiť záver, že stačí, ak povinný urobil úkon smerujúci k uhradeniu pohľadávky (zrealizoval vklad na účet súdneho exekútora, zadal platobný príkaz na úhradu) v posledný deň lehoty na podanie námietok. Skutočnosť, že časť peňažných prostriedkov bola na účet súdnej exekútorky pripísaná deň po lehote, je pre posúdenie včasnosti uhradenia pohľadávky, vzhľadom na procesný charakter lehoty na podanie námietok, irelevantná.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením súdnej exekútorky a oprávnenej, podľa ktorého na danú situáciu treba aplikovať § 567 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Z ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 58/2009, v zmysle ktorého exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.

Povinný uhradil pohľadávku na účet súdnej exekútorky. Medzi povinným a súdnou exekútorkou ide o vzťah verejnoprávny, preto nie je možné aplikovať na danú situáciu Občiansky zákonník, ktorý je súkromnoprávnym predpisom.

Odvolací súd na záver poznamenáva, že oprávnená rozhodnutím súdu I. stupňa nebola ukrátená na svojich právach, pretože jej pohľadávka bola povinným v plnom rozsahu uhradená, teda nemala relevantný dôvod na podanie odvolania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnená a súdna exekútorka nemali v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.