KSKE 16 CoE 52/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511216739 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511216739.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného: S. L., K.. Q.. X.., so sídlom D. Č.. XX/C, C., P.: XX XXX XXX, proti povinnej: P. O., H..: XX. XX. XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX/XXX, XXX XX N., o vymoženie 1.437,06 eur s prísl. a o žiadosti o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12Er/4292/2011-16 zo dňa 16. 02. 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spis. značky EX 4464/11.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 10. 2011 domáhal voči povinnej vymoženia istiny vo výške 1.437,06 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IBB0610153 zo dňa 29. 07. 2011, ktorý bol vydaný rozhodcami JUDr. Marek Baňas, JUDr. Ján Huňady a Mgr. Branislav Legát.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d) a ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 30. 03. 2007 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 50.000,-- Sk (1.659,70 eur) , ktorý sa povinná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 1.408,-- Sk (46,74 eur) vždy k 26. dňu v mesiaci. Predmetnú zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (oprávneným) , ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (povinnou) , ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom a úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania, zamestnania alebo povolania.

Ďalej súd citoval ust. § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) , ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) a uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre úver, v ktorých článku 11 bode 11.2. je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere sa budú riešiť dohodou strán. V prípade, ak k takej dohode nedôjde, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy v

rozhodcovskom konaní, pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. Zmluvné strany prehlásili, že toto rozhodnutie je pre nich záväzné a konečné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Súd prvého stupňa považoval takto formulovanú rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše rozhodcovské konanie je pre spotrebiteľa vzdialenostne neprijateľné.

Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva v čom rozhodcovská doložka odporuje dobrým mravom, preto je odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa nezaoberal ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení, podľa ktorého bol v čase uzavretia zmluvy o úvere pôvodný oprávnený povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený poukázal na snahu právneho predchodcu oprávneného o mimosúdne riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Povinná mala navyše možnosť oboznámiť sa s obsahom obchodných podmienok a svojim podpisom vyhlásila, že sa s ich obsahom oboznámila a súhlasí s nimi. Povinná nevyjadrila nesúhlas s rozhodcovskou doložkou ani ju iným spôsobom nenamietala. Oprávnený zastával názor, že rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Súd prvého stupňa súčasne nezohľadnil procesnú pasivitu povinnej v rozhodcovskom konaní.

Uviedol, že v danom prípade bolo možné vydať platobný rozkaz, preto nie je relevantný názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu od bydliska povinnej. Konanie pred rozhodcovským súdom je písomným konaním, preto nie je potrebné dostaviť sa do miesta sídla oprávneného. V zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu bola povinná oprávnená podať návrh na určenie iného vhodného miesta na území Slovenskej republiky. Povinná však takýto návrh nepodala. Bola toho názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským orgánom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv veriteľa aj spotrebiteľa.

Oprávnený ďalej namietal, že zmluvu o úvere uzavrel s povinnou právny predchodca oprávneného - S. C., B.. K.., preto je tvrdenie súdu o uzatvorení zmluvy a formulácií rozhodcovskej doložky oprávneným vylúčené. Zdôraznil, že predmetom obchodnej činnosti oprávneného nie je poskytovanie úverov, preto je tvrdenie súdu prvého stupňa zavádzajúce.

S. C., B.. K.., ako právny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver ako bankový produkt, pričom dodržal a stále dodržiava všetky právne predpisy, ktorými je viazaný.

Súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a porušil jeho ústavné právo na súdnu ochranu. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného n i e j e d ô v o d n é.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ) .

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) , spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) . Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 O. s. p.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 21. 10. 2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., sp. zn. IBB0610153 zo dňa 28. 07. 2011 (v spise na č.l. 4) s právoplatnosťou dňa 08. 08. 2011 a vykonateľnosťou dňa 12. 08. 2011, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.437,06 eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 1.437,06 eur od 02. 04. 2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.437,06 eur od 02. 04. 2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru vo výške 120,21 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti celého úveru odo dňa 01. 04. 2010 vo výške

674,73 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 89,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2010 došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní z S. C., B.. K.., ako postupcu na spoločnosť BOSSUNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníka, ktorá následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.02.2011 postúpila pohľadávku na spoločnosť S. L., K.. Q.. X.., (oprávneného) .

Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 03. 2007 (v spise na č.l. 12) vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 1 659,70 eur (50.000,-- Sk) , ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 60 mesačných splátkach po 46,74 eur (1.408,-- Sk) . V článku 11 bode 11.2 všeobecných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou medzi stranami budú riešiť dohodou. Ak k takej dohode nedôjde, klient (povinný) banky prijíma návrh na riešenie vzájomných sporov vzniknutých zo zmluvy v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s.. Zmluvné strany súhlasili, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné a konečné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 28. 03. 2007 povinná uviedla údaj o zamestnávateľovi Z. K., B.. K.., E. Č.. XXX, E. - X..

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) . Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že povinný nenamietal a nevyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou zakotvenou v zmluve. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa skutočnosti, že zmluvu o úvere neuzavrel s povinným oprávnený a rozhodcovskú doložku v zmluve vopred neformuloval, ale učinil tak právny predchodca oprávneného, považuje odvolací súd za irelevantnú. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú veriteľ, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej činnosti a spotrebiteľ, ktorému bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania a podnikania. Súd prvého stupňa taktiež poukázal na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

Nedôvodná je preto taktiež námietka oprávneného, že súd prvého stupňa zavádzajúco uviedol ako predmet obchodnej činnosti oprávneného poskytovanie úverov. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nie je ani zmienka o predmete obchodnej činnosti oprávneného ani o skutočnosti, že zmluvu s povinným uzavrel oprávnený.

Ani tvrdenie súdu prvého stupňa o predformulovaní neprijateľných podmienok v zmluve o úvere oprávneným, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu bola aj táto odvolacia námietka neopodstatnená.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou SR. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby.

Oprávnený nedal povinnej na výber a neumožnil jej voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinná mala len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinnej tak, ako predpokladal zákon . Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93 ods. 1 Zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) .

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v

rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa".

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98) .

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku oprávneného týkajúcu nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011) .

3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.