KSKE 1 Co 180/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/180/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107216563 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107216563.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu E. F., bytom v P., D. Č.. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou D.. H. U. s.r.o., so sídlom v P., U. Č.. X, proti žalovanému D.. I. M., so sídlom R. P., H. D. Č.. X, zastúpenému D.. Ľ. S., advokátkou, so sídlom v P., E. Č.. X, o zaplatenie 594,49 euro s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.2.2011 č. k. 18C/143/2007-172 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 594,49 euro s príslušenstvom, a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému na trovách konania sumu 1.674,69 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 594,49 euro s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa pôvodným žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.691,44 euro s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom zo dňa 29.10.2009 vyhovel čiastočne žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumu 1.505,60 euro s 9,5% úrokom z omeškania od 19.1.2007 do zaplatenia a konanie v časti ohľadom sumy 16,60 euro zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Uvedený rozsudok bol v časti o zaplatenie sumy 594,94 euro s prísl. ako aj vo výroku o trovách konania zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.11.2010 a v rozsahu zrušenia bol vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku v uvedenej časti bola skutočnosť, že zo sumáru konečnej sumy, ohľadne ktorej bolo žalobe vyhovené, bolo zrejmé, že odmena nebola priznaná žalovanému ešte za jednu položku úkonu právnej pomoci a z vypočítania úkonov, za ktoré odmena bola priznaná, vyplýva, že z tejto odmeny bola vypustená položka č. 5 vyúčtovania - vypracovanie dohody o vysporiadaní dedičstva zo dňa 6.8.2006. Prečo sa tak stalo a akými úvahami sa

prvostupňový súd pri tom riadi, z odôvodnenia prvostupňového súdu nebolo možné zistiť a preto v tejto časti nebolo možné rozsudok prvostupňového súdu ani preskúmať.

Súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom, vec opätovne prejednal a dospel k záveru, že z odôvodnenia jeho rozsudku zo dňa 29.10.2010 na strane 12 vychádzal pri výpočte odmeny žalovaného za poskytované právne služby žalobcovi zo 14 úkonov právnej služby, ktoré boli podľa jeho názoru vykonané a preukázané žalovaným, avšak pri rozpisovaní jednotlivých úkonov právnej služby vynechal úkon v hodnote 15.050,- Sk + 19% DPH za vypracovanie dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa 6.8.2006. Keďže opomenul úkon právnej služby v odôvodnení svojho rozsudku uviesť, nezapočítaval tento úkon právnej služby ani do výslednej sumy 190.197,- Sk, ktorá predstavovala spolu odmenu žalovaného za poskytovanú právnu službu. Zároveň však započítal do tejto sumy režijný paušál aj za tento úkon právnej služby v sume 164,- Sk. Preto takto nezapočítal odmenu 15.050,- Sk za jeden úkon právnej služby, zvýšenú o 19% DPH, čo je suma 2.859,50 Sk, spolu v sume 17.909,50 Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 594,49 euro. Na základe tohto skutkového stavu preto zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia aj za tento úkon právnej služby v sume 594,49 euro.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalovanému priznal náhradu trov konania zodpovedajúcu jeho úspechu v spore v rozsahu 76,4% teda v sume 1.674,69 euro.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 29.10.2009 v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.505,60 euro s príslušenstvom. Rozhodnutie zo dňa 25.2.2011 žiadal zamietnuť z dôvodu jeho nejasnosti a neopodstatnenosti žalovaným uvádzaných argumentov. Podľa jeho názoru žalovaný v odvolaní neuviedol, akým spôsobom - výpočtom prišiel k sume 594,49 euro a z čoho sa táto suma skladá (nikde vo vyúčtovaní poskytnutých právnych služieb nie je uvedená) , neuvádza, či je to suma s DPH alebo nie, či je to tarifná odmena aj s rež. paušálom a aj napriek tomu bolo rozhodnuté v jeho prospech. Žiadal tiež zmeniť (znížiť) výšku trov konania, ktoré je povinný nahradiť žalovanému a to z dôvodu, že žalovaný počas celého priebehu konania spôsoboval prieťahy konania napr. tým, že sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávania, že kvôli jeho dovolenke v zahraničí muselo byť pojednávanie na niekoľko mesiacov odročené a iné. Z týchto dôvodov sa mu zdá výška priznaných trov neprimerane vysoká a žiada o jej mimoriadne zníženie aj s ohľadom na svoju zlú finančnú situáciu aj s ohľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dal v konaní zastupovať advokátom aj napriek tomu, že sám je advokát a nebolo potrebné, aby sa nechal zastupovať.

Na odvolacom pojednávaní žalobca uviedol, že žalovanému síce podpísal poverenie zo dňa 23.11.2006, ktorým ho poveril prevziať od jeho sestry peňažnú sumu, avšak týmto poverením ho nesplnomocnil na vykonanie vyúčtovania za právne služby a dokonca s konkrétnou sumou, lebo konkrétna suma nebola ani v zmluve uvedená. Pri podpise zmluvy o právnom zastúpení odovzdal žalovanému zálohu v sume 1.000,- Sk, ktorá mu doposiaľ nebola odrátaná zo sumy, ktorú mu žalovaný pôvodne vrátil. Ohľadom odmeny za právne služby žalobca uviedol, že žalovaný ho stále ubezpečoval, že suma za odmenu právnych služieb sa bude pohybovať okolo cca 20.000,- Sk.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že je s rozhodnutím súdu prvého stupňa spokojný, považuje ho za spravodlivé, bez akýchkoľvek vád, zakladajúcich niektorý z odvolacích dôvodov a teda navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Na odvolacom pojednávaní uviedol, že naozaj so žalobcom uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a pri uzavretí zmluvy ho poučil o spôsobe odmeňovania podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Pri podpise zmluvy o poskytovaní právnej pomoci prevzal od žalobcu zálohu 1.000,- Sk a má dojem, že táto záloha mu už bola vrátená. Nevedel sa vyjadriť kedy sa tak malo stať, ale pokiaľ sa tak nestalo mal by to napraviť súd. V rámci úkonov právnej pomoci vykonal pre

žalobcu aj úkon spočívajúci vo vypracovaní dohody o vysporiadaní dedičstva a o túto ho vlastne požiadal notár, ktorý uviedol, žeby bolo lepšie, keby sa účastníci dedičského sporu dohodli vlastne na vyporiadaní majetku dohodou. Na základe toho potom vypracoval dohodu o vyporiadaní dedičstva. Žalovaný bol toho názoru, že ust. § 11 ods. 2,3 Advokátskeho poriadku neporušil, lebo žalobca ho požiadal, aby peniaze od sestry prevzal a zároveň sa s ním dohodol, že je oprávnený trovy právneho zastúpenia z uvedenej prevzatej sumy zraziť.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 a po zopakovaní dokazovania výsluchom účastníkov a listinami dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaný v rámci zastupovania žalobcu v dedičskom konaní vypracoval dohodu o vyporiadaní dedičstva zo dňa 6.8.2006, tento však následne nesprávne právne posúdil, ak tento úkon právnej služby považoval za účelný.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č 586/2003 Z.z. advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pri tom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 482 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vyporiadajú sa medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Podľa 175q ods. 1 písm. c O.s.p. súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.

Podľa § 175zca ods. 1 písm. c O.s.p. notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou.

Z citovaného ustanovenia § 18 je zrejmé, že advokát pri ochrane a presadzovaní práva a záujmov klienta má povinnosť konať nielen čestne a svedomito, ale zároveň má povinnosť dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Za účelné bude treba považovať také poskytovanie právnych služieb, ak za účelné bude možné považovať aj jednotlivé úkony právnej pomoci. Úkon právnej pomoci je účelný vtedy, ak smeruje k ochrane a presadzovaniu práva a záujmov klienta. Preto úkon, ktorý nebude smerovať k ochrane a presadzovaniu práva a záujmov klienta nebude možné považovať za účelný. Kedy bude možné úkon právnej pomoci považovať za účelný a kedy nie, bude závisieť od posúdenia okolností za ktorých bol urobený. Z povahy veci vyplýva, že za neúčelný úkon neprináleží advokátovi odmena, keďže nebol vykonaný za účelom ochrany a presadzovania záujmov klienta.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci na základe ktorej žalobca splnomocnil žalovaného ako advokáta, aby ho zastupoval v dedičskom konaní po jeho rodičoch D. I. L. F.. Žalobca ako dedič sa vyporiadal so svojou sestrou G. F. rovnako dedičkou v 1. skupine o dedičstve dohodou na základe čoho notárka JUDr. E. R.Á. vydala dňa XX.XX.XXXX Dohodu o dedičstve sp. zn. XXD XXX/XXXX, C. XXX/XXXX. Žalovaný ako právny zástupca žalobcu vykonal v rámci dedičského konania ako vyplýva z vyúčtovania 14 úkonov právnej služby, medzi inými aj úkony a to rokovanie so žalobcom dňa XX.X.XXXX ohľadom prípravy dohody o vyporiadaní dedičstva, vypracovanie samotnej dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa X.X.XXXX a účasť na pojednávaní u notára dňa XX.XX.XXXX. Za každý z týchto úkonov právnej služby požadoval odmenu v sume 594,49 euro vrátane DPH vo výške 19%.

Je nesporné, že dedičia môžu medzi sebou dedičstvo vyporiadať aj dohodou. K účinnosti dohody je potrebné, aby ju súd schválil (§ 482 v spojení s § 175q ods. 1 písm. c) , pričom účinky uznesenia súdu o schválení dohody o vyporiadaní dedičstva má aj osvedčenie o dedičstve vydané súdom povereným notárom (§ 175zca ods. 1 písm. c) . Notár môže však osvedčenie vydať rovnako iba po splnení zákonných podmienok a to, že na vydanie osvedčenia bol výslovne poverený súdom a dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou. Nevyžaduje sa však predloženie písomnej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ale postačujú aj ich ústne vyjadrenia v konaní pred notárom.

Vzhľadom na uvedené preto za účelný nemožno považovať úkon právnej služby spočívajúci vo vypracovaní dohody o vyporiadaní dedičstva zo dňa X.X.XXXX žalovaným, lebo tento nesmeroval k ochrane ani k presadzovaniu práv žalobcu v konaní o dedičstve. Je tomu tak preto, že vypracovanie dohody žalovaným bolo právne irelevantné vo vzťahu k vydaniu osvedčenia notárom, ktorým schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva. Za účelné úkony vykonané žalovaným vo vzťahu k vydaniu osvedčenia o dedičstve notárom treba považovať najmä úkony spočívajúce v rokovaní so žalobcom dňa 17.7.2006 ohľadom dohody o vyporiadaní dedičstva a v účasti žalovaného ako právneho zástupcu v konaní pred notárom dňa 21.11.2006, kedy došlo k vydaniu osvedčenia o dedičstve. Na závere o tom, že vypracovanie dohody žalovaným o vyporiadaní dedičstva treba považovať za neúčelný úkon právnej služby nemení nič ani skutočnosť, že o vypracovanie tejto dohody mal žalovaného požiadať notár. Je tomu tak preto, že ani prípadná požiadavka notára na vypracovanie dohody o vyporiadaní dedičstva nerobí tento úkon vo vzťahu k žalobcovi účelným, lebo ani v takom prípade nespĺňal podmienku ochrany a presadzovania práv a záujmov žalobcu. Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa ohľadom účelnosti žalovaným vykonaného úkonu právnej služby spočívajúcom vo vyhotovení písomnej dohody o vyporiadaní dedičstva, preto odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovanému zaplatiť sumu 594,49 euro, teda za 1 úkon právnej pomoci v rozsahu ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil (§ 451 Občianskeho zákonníka) .

Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu (§ 517 Občianskeho zákonníka) priznal mu odvolací súd aj úrok z omeškania vychádzajúc z § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania t.j. vo výške 9,5% od 19.1.2007 do zaplatenia.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že každý z účastníkov mal úspech len čiastočný, zmenil odvolací súd rozsudok aj vo výroku o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.