KSKE 1 Co 198/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 198/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/198/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608217742 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608217742.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne B. D. O..U..L.., so sídlom v O. C. A., O. J. Č.. X, IČO: XXXXXXXX, zastúpenej W.. K. M., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v O. C. A., Š. C. Č.. X, proti žalovanej X., O..U..L.., so sídlom O. C. A., O. J. Č.. X, IČO: XXXXXXXX, zastúpenej W.. Ľ. A., advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom v O. C. A., H. Č.. XX, o zaplatenie 16.690,38 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.04.2011 č.k. 7C/17/2009-101 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti prisúdenej istiny a vo výroku o trovách konania.

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku o úroku z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, a to

- zo sumy 509,86 eur od 15. 12. 2007 do zaplatenia

- zo sumy 2.273,85 eur od 16. 01. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 1.707,87 eur od 16. 02. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 1.628,97 eur od 15. 03. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 1.530,92 eur od 15. 04. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 397,01 eur od 14. 06. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 331,79 eur od 18. 07. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 8.310,10 eur od 01. 09. 2008 do zaplatenia.

to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 413,22 euro a tieto zaplatiť advokátke W.. K. M. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 16.690,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne, a to

- zo sumy 509,86 eur od 15. 12. 2007 do zaplatenia

- zo sumy 2.273,85 eur od 16. 01. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 1.707,87 eur od 16. 02. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 1.628,97 eur od 15. 03. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 1.530,92 eur od 15. 04. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 397,01 eur od 14. 06. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 331,79 eur od 18. 07. 2008 do zaplatenia,

- zo sumy 8.310,10 eur od 01. 09. 2008 do zaplatenia.

Žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 2.923,07 eur a tieto zaplatiť na účet advokátke W.. K. M. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel peňažnému nároku žalobkyne, ktorého sa domáhala titulom dlhu na nájomnom za prenajatý nebytový priestor.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 03.08.2006 uzavretá písomná zmluva o nájme nebytových priestorov na základe zákona č. 116/1990 Zb., kde žalobkyňa vystupuje ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca. Z čl. II. tejto zmluvy zistil, že predmetom nájmu boli nebytové priestory vo vlastníctve prenajímateľa v katastrálnom území O. C. A., C. O. J. Č.. X, pričom nájom bol uzavretý na dobu určitú od 15.10.2006 do 15.10.2016. V článku V. zmluvy bolo dohodnuté mesačné nájomné vo výške 42.090,- Sk bez DPH, ktoré mal nájomca platiť prenajímateľovi vždy do 10. dňa v mesiaci vopred na základe faktúr od prenajímateľa. Účastníci si v zmluve dohodli prípadný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2C/195/2008 konštatoval, že žalovanej bola z nájmu daná dňa 03.04.2008 výpoveď podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., teda z dôvodu neplatenia nájomného, pričom výpovedná lehota uplynula 31.07.2008. Rozsudok o vyprataní prenajatých priestorov nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2009. Ďalej uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná neuhradila žalobkyni nájomné vrátane DPH, a to za mesiace november a december 2007, január až marec 2008 a za obdobie mája a júna 2008 v celkovej sume 16.690,38 eur.

K obrane žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že splatnosť uvedeného nájomného ešte nenastala, vzhľadom na dohodu s konateľom žalobkyne, uzavretou ústnou formou, v ktorej tento prisľúbil odklad platenia nájomného, súd prvého stupňa uviedol, že takáto obrana je bez akéhokoľvek právneho základu a nemá oporu v skutkovom stave ani v žiadnom zákonnom ustanovení. Z vykonaného dokazovania totiž uzavrel, že žalovaná nesporne žalobcovi neuhradila nájom za označené obdobia a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s plnením peňažného dlhu priznal žalobkyni s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške vyplývajúcej z obsahu zmluvy o nájme, teda 0,05 % denne.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal jej náhradu, pričom túto aj vyčíslil, a to z titulu súdneho poplatku v sume 1.001,39 eur a z titulu odmeny za právne zastúpenie advokátkou v sume 1.921,68 eur.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto napadla rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predovšetkým ohľadne splatnosti uplatneného nároku, keďže mala za to, že na základe ústneho dojednania zmluvných strán bolo dohodnuté, že žalovaná nebude povinná za označené obdobie platiť nájom s tým, že toto zaplatí až po roku 2012, kedy mala splatiť úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou a.s.. Poukázala na to, že súd prvého stupňa takto označené ústne dojednanie účastníkov akceptoval iba v časti týkajúcej sa odloženia platenia nájmu za obdobie od augusta 2007 do augusta 2008 a časť ústneho dojednania ohľadne splatnosti dlžného nájomného po roku 2012 vyhodnotil ako bez akéhokoľvek právneho základu. Žalovanej takto nie je zrejmé, z akého dôvodu mala jedna časť ústneho dojednania dostatočný právny základ a ďalšia už nie. Poukázala na to, že preukázanie dojednania o odklade platenia nájomného žalobkyňa akceptovala až potom, čo žalovaná predložila súdu písomný doklad podpísaný konateľom žalobkyne dňa 07.04.2008, ktorý predchádzajúce ústne dojednanie o odklade platenia nájomného nepriamo potvrdzoval. Tento písomný doklad nemá charakter písomného dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov, nebol vyhotovený ako podklad, na základe ktorého došlo k zmene tejto zmluvy, ale ide o jednostranný prejav žalobkyne a o stave jej pohľadávok voči žalovanej ku dňu jeho vyhotovenia a na účely súdneho konania sa stal len potvrdením o existencii predchádzajúcej ústnej dohody zmluvných strán. Má za to, že tvrdenia konateľa žalobkyne, ktorý odklad platenia nájomného až po roku 2012 poprel, je v tejto časti nevierohodné, keďže by nebolo logické, aby sa zmluvné strany dohodli, že odložené nájomné za obdobie od augusta 2007 do augusta 2008 v sume 16.765,58 eur by žalovaná bola povinná zaplatiť k 01.09.2008. Pri takejto alternatíve by bol v podstate zmarený celý účel uvedenej dohody, keďže takáto dohoda by bola pre žalovanú nepochybne likvidačnou. Má preto za to, že súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie v tejto časti nesprávne, ak pri posudzovaní tejto otázky uveril tvrdeniam konateľa žalobkyne. Nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvého stupňa podľa žalovanej dopustil, pokiaľ právny vzťah založený medzi účastníkmi konania posudzoval iba podľa predpisov občianskeho práva. Poukazujúc na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa žalovaná domnieva, že právna úprava zmluvného vzťahu účastníkov, založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov sa s výnimkou osobitných ustanovení občianskeho práva o tomto zmluvnom type vo všetkých ostatných prvkoch (vrátane ustanovení o výklade vôle konajúcich subjektov, omeškania a podobne) spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V súvislosti s tým poukazuje na ust. § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyvodzuje, že ústne dohody meniace práva a povinnosti zmluvných strán podľa nájomnej zmluvy zo dňa 03.08.2006 boli medzi nimi bežnou praxou. Tieto zmeny pritom boli zmluvnými stranami akceptované a títo sa aj nimi riadili.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila tak, že rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania z titulu odmeny za právne zastúpenie, a to jeden úkon právnej pomoci, písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume 336,94 euro, 7,41 eur režijný paušál a 20 % DPH, spolu v sume 413,22 euro. Vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa iba tolerovala neplatenie nájomného určité mesiace, ale vzhľadom k tomu, že nedošlo k náprave, bola nútená svojho práva domáhať pred súdom. Ohľadne dokladu podpísaného konateľom žalobkyne zo dňa 07.04.2008 uviedla, že tento doklad iba zhŕňa všetky finančné záväzky, ktoré mala žalovaná voči žalobcovi. Uviedla, že k žiadnemu uzavretiu písomného dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov nedošlo. Tvrdenie žalovanej o odklade platenia nájmu až po roku 2012 by bolo zo strany žalobkyne nelogické už vzhľadom na tú skutočnosť, že táto mala povinnosť splácať investičný úver vo výške 3.000.000,- Sk, ktorý zobrala práve za účelom úpravy priestorov pre žalovanú.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 od 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej, čo do vyhovujúceho výroku ohľadne prisúdenej istiny a trov konania, nie je dôvodné a za dôvodne ho považoval iba v časti prisúdeného úroku z omeškania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetom konania je úhrada nájomného za nájom nebytových priestorov, ako aj úhrada za služby, ktoré prenajímateľ poskytoval nájomcovi v súvislosti s užívaním prenajatého

priestoru. Je teda zrejmé, že uvedený právny vzťah sa spravuje osobitným právnym predpisom, a to zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Podľa ust. § 3 ods. 3 citovaného zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas aj čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa ods. 4 ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3 je neplatná.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o nájme nebytových priestorov ako osobitný právny predpis, ktorým sa spravuje právny vzťah nájmu nebytového priestoru, predpisuje ako podmienku platnosti zmluvy jej písomnú formu, ako aj konkrétne náležitosti, ku ktorým patrí aj výška splatnosti nájomného a spôsob platenia. Pokiaľ teda pre platnosť zmluvy o nájme je predpísaná písomná forma s následkom neplatnosti, pri nedodržaní takejto formy je pre platnosť akejkoľvek zmeny takejto zmluvy predpísaná taktiež písomná forma s rovnakým následkom nedodržania, teda neplatnosť takejto zmeny.

Keďže z obsahu stanovísk obidvoch procesných strán nebolo v konaní ani sporné, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dodatku ani zmeny pôvodnej zmluvy o nájme nebytového priestoru týkajúceho sa výšky a splatnosti nájomného písomnou formou, je potrebné vyvodiť záver o tom, že takto tvrdená zmena nájomnej zmluvy je neplatná a bolo povinnosťou účastníkov spravovať sa obsahom pôvodne uzavretej nájomnej zmluvy. S poukazom na tieto závery sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý k uvedenej otázke uviedol, že tvrdenie žalovanej o odklade splátok vyplývajúce z ústneho prísľubu konateľa žalobkyne je bez akéhokoľvek právneho významu a nemá oporu v zákonnom ustanovení. Pri nedostatku písomnej formy by totiž ani vzájomná vôľa obidvoch účastníkov zmeniť obsah pôvodnej nájomnej zmluvy nemohla vyvolať nimi predpokladané účinky.

Odvolací súd sa teda zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno, aby preukázala svoje tvrdenie o odklade splátok nájomného.

Žalovaná v konaní neuniesla svoje dôkazné bremeno ani na tvrdenia o tom, že časť nároku, ktorý je predmetom konania žalobkyni uhradila vzhľadom k tomu, že doklady, ktoré predložila v konaní na preukázanie svojho plnenia preukazujú, že nimi boli uhradené nároky za iné obdobie, než ktoré žalobkyňa špecifikovala v predmete konania.

S poukazom na tieto závery odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku ohľadne prisúdenej istiny ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil vrátane trov prvostupňového konania, a to bez ohľadu na to, že časť napadnutého výroku týkajúca sa úrokov z omeškania bola odvolacím súdom zmenená, a to s poukazom na to, že zmena rozsudku v časti príslušenstva nemala vplyv na výšku trov prvostupňového konania.

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej čo do priznaného úroku z omeškania. Nájom nebytových priestorov je upravený osobitným právnym predpisom (lex specialis) zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako vzťah občianskoprávny. S poukazom na to je potrebné aplikovať na tento právny vzťah ak jeho príslušenstvo, ku ktorému patrí aj úrok z omeškania. Jeho výška vyplýva z právneho predpisu, ktorým je Nariadenie vlády SR 87/1995 Z.z., ktoré v ust. § 3 v znení účinnom v čase začiatku omeškania uvádza, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto právna úprava teda vylučuje možnosť zmeniť jej výšku dohodou účastníkov. K prvému dňu omeškania žalovanej teda k 11.112007 bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska 4,25 % a jej dvojnásobok takto predstavuje sumu 8,50 % ročne. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a žalovanej priznal úrok z omeškania v súlade s citovaným právnym predpisom.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech iba čiastočný, ale jej neúspech bol iba v malej časti, a to tykajúcej sa príslušenstva prisúdenej pohľadávky, ktorá navyše nemala vplyv na výšku trov právneho zastúpenia, keďže nebola samostatným predmetom odvolacieho konania, a preto odvolací súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania, a to za jeden úkon právnej pomoci advokátkou (písomné vyjadrenie k odvolaniu) v sume 36,94 euro podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ako aj režijného paušálu v sume 7,41 euro a 20 % DPH čo spolu predstavuje sumu 413,22 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.