KSKE 1 Co 219/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/219/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206551 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611206551.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu N. O., X..H..E.., so sídlom v W., O. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného U.. C. A., advokátom Advokátskej kancelárie C. A. &. F., so sídlom v W., O. Č.. XX, proti žalovanej H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XX, o zaplatenie 13,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12.5.2011 č.k. 4C 73/2011-31 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ú. F. T. A. N. X. so sídlom v W., L. Č.. X. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie dlžného poistného, ako aj poplatku z omeškania, keďže žalovaná neuhradila poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z.. Správca konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne v konkurze uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 07.07.2005, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom konania.

Súd prvého stupňa sa pred začatím konania vo veci vyporiadaval s jeho podmienkami a s poukazom na ust. § 7 ods. 1, 3, § 104 ods. 1 O.s.p., ako aj § 19 ods. 3 a § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovanie a o zriadení rezortných odvetvových podnikových a občiansky zdravotných poisťovní, ako aj s poukazom na ust. § 18 ods. 1 písm. a/ a § 85h ods. 1, 2 a 3 zákona č. 581/2004 Z.z. dospel k záveru, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o žalobcom uplatnenom nároku pre nedostatok právomoci, ktorú považoval za neodstrániteľnú prekážku konania a preto toto v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ú. F. T.Ľ. A. N. X.. Konštatoval, že práve Ú. F. T.Y. A. N. X. ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o uplatnených nárokoch žalobcu. Pôvodný veriteľ F. T. N. F. mala nárok podľa vtedy platných predpisov na poistné, ako aj prípadné úroky z omeškania, pretože dlh žalovanej vznikol ešte pred rozhodnutím P. N. X. o odobratí licencie Perspektíve družstevnej zdravotnej poisťovni. O nároku žalobcu takto podľa názoru súdu prvého stupňa má právomoc rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to aj v prípade, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok prešiel sporný nárok z pôvodnej zdravotnej poisťovne na iný subjekt - žalobcu.

Súd prvého stupňa poukázal v tomto smere aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Rkx/1/2010 zo dňa 21.04.2010.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V odvolaní poukázal na to, že predmetom konania je zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania a právnym základom, na základe ktorého si žalobca tento nárok uplatňuje, sú ust. § 23 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení. Poukázal na to, že zákon o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 01.01.2005 zrušený zákonom 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, o zmene a doplnení niektorých zákonov, pritom v spoločných prechodných a záverečných ustanoveniach zákona sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo všeobecne postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania, vzniknutého na základe zrušeného zákona o zdravotnom poistení, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté.

S poukazom na ust. § 77a ods. 1 až 4 citovaného zákona má za to, že uvedené ustanovenia upravujú konanie, ktorým zdravotná poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatiteľom poistného. Predmetným postupom zdravotná poisťovňa získa platobný výmer, ako exekučný titul na vymoženie svojej pohľadávky. Má za to, že na takýto postup je však oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa, keďže zákon o zdravotných poisťovniach expesis verbis rozlišuje zdravotnú poisťovňu a doterajšiu zdravotnú poisťovňu. Zákon vo vyššie uvedených ustanoveniach teda nepočíta s možnosťou predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu a už vôbec nie s možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú spoločnosť, akým je aj žalobca. Žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku postúpením od F. T., ktorá nemohla byť dokonca považovaná ani za doterajšiu zdravotnú poisťovňu, keďže jej bola odobratá licencia na vykonávanie činnosti rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. 3215/1999 - A zo dňa 01.07.1999 a teda ku dňu vstupu Zákona o zdravotných poisťovniach do platnosti, táto už dávno nebola ani poisťovňou v zmysle Zákona o zdravotnom poistení. S poukazom na tento záver je žalobca toho názoru, že nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred Úradom. Má za to, že právomoc rozhodovať o predmete tohto konania nie je daná Úradu, keďže rozhodovanie patrí len do právomoci súdu. Zákon o zdravotnej poisťovni pripustil jedinú výnimku, kedy je oprávnený rozhodovať Úrad o nárokoch vyplývajúcich zo Zákona o zdravotnom poistení. Táto vyplýva z ust. § 77a ods. 9. Žalobca je však toho názoru, že v tomto prípade sa o takúto situáciu nejedná.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s nedostatkom jednej z podmienok občianskeho súdneho konania, a to nedostatok právomoci súdu a v náväznosti na to, aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ konanie zastavil a po právoplatnosti uznesenia vec postúpil príslušnému správnemu orgánu.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového uznesenia, na ktoré odkazuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať:

Z obsahu žaloby vyplýva, že jej predmetom je nárok na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a tiež poplatok z omeškania z tejto sumy vo výške 0,2 % denne od 09.10.1998 do zaplatenia. Ide teda o nároky vyplývajúce z ust. § 19 ods. 3 a § 23 ods. 1, 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení. Tento zákon bol zrušený zákonom č. 581/200č Z.z. o zdravotných poisťovniach.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ bodu 3 citovaného zákona, Úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné, alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu (zákon č. 580/2004 Z.z. v znení zákona č. 352/2005 Z.z.) , ako aj úroky z omeškania (§ 18 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení zákona 352/2005 Z.z.) .

Podľa § 85a ods. 1 až 3 citovaného zákona, zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade (t.j. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004.

Z uvedenej právnej úpravy možno konštatovať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nároku na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov určených do 31.12.2004.

Účelom vyberania týchto poplatkov je realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti. Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej poisťovne podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále, dane, zvýšenia dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť poplatok ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Ukladania povinností platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy a spôsoby ich vynútenia si tejto povinnosti sú prejavom mocenského oprávnenia štátu a tohto postavenia sa štát za súčasného právneho stavu nemôže zbaviť. V jeho mene vo veciach poplatkov a v danom prípade poplatku z omeškania uplatňovaný z oneskoreného zaplatenia poistného rozhoduje príslušný orgán štátnej správy, ktorým je v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad) , ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným postením, potom tento orgán je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil (uznesenie Najvyššieho súdu SR 6RKS/1/2010 zo dňa 21.04.2010) .

S poukazom na vyššie uvedené závery, ktoré si odvolací súd osvojil, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým konanie zastavil pre nedostatok právomocí a zároveň vec postúpil príslušnému správnemu orgánu, je vecne správne a preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.