KSKE 1 Co 64/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899821 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7203899821.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu Ľ. D., E.. XX.X.XXXX, I. K. P., Y. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou O.. Z. G. s.r.o., so sídlom K. S. E. K., U.. D. Č..X, proti žalovanému A. G., E.. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou O.. M. P. K. S. Ú. F. S. D.U.-F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného S. D. Z. I., zastúpeného W. S.F. Z. W..S.., so sídlom I., B. X.Á. Č.. X, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.12.2011 č.k. 13C/418/2003-638 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 7.12.2011 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 74.437,36 euro do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na trovách prvostupňového konania 13.331,06 euro a tieto zaplatiť advokátovi O.. Z. G. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 248.954,39 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 10.227,68 eur k rukám žalobcu a 6.886,51 eur na účet Advokátskej kancelárie O.. Z. G., S..X..F.., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1,260.705,04 eur, ktorej sa domáhal z titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode ako spolujazdec v motorovom vozidle, ktoré riadil a dopravnú nehodu zavinil žalovaný. Predmetom konania bolo priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako účastník dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný, poistenec vedľajšieho účastníka tým, že po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov riadil osobné motorové vozidlo zn. Š. XXX B. XX.X.XXXX K. D.U. Z. W. Q., pričom v dôsledku neprimeranej rýchlosti nezvládol riadenie motorového vozidla, zišiel mimo vozovky, kde narazil do odstaveného osobného motorového vozidla a následne do stĺpa elektrického vedenia. V čase dopravnej nehody bolo vo vozidle okrem žalovaného 5

osôb z ktorých jedna utrpela zranenia, ktorým následne v nemocnici podľahla a žalobca pri uvedenej dopravnej nehode utrpel rozsiahle zranenia na následky ktorých sa dlhodobo liečil a podrobil viacerým operáciám, pričom uvedené zranenia u neho zanechali trvalé následky. V čase dopravnej nehody mal žalobca XX rokov.

S poukazom na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou žalovaného ako aj vedľajšou účastníčkou vyporiadával sa súd s jej dôvodnosťou a konštatoval, že pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu, ktorý preukazoval predloženými znaleckými posudkami vypracovanými v roku XXXX mal za to, že nárok žalobcu je čiastočne premlčaný a to s poukazom na posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z rokov XXXX W. XXXX z ktorých vyplýva, že znalcami stanovené diagnózy a ich ohodnotenia v časti bolestného sú totožné a žiadnym spôsobom sa ich následky nezmenili aj v časti aj ohľadne hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že na základe uvedených posudkov vedľajšia účastníčka už realizovala plnenie odškodnenia a to v roku XXXX a žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal návrh na zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. S poukazom na tieto závery žalobu v časti zvýšenia náhrady za bolestné a sčasti aj sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že poškodenému môže vzniknúť zo škodnej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia zdravotného stavu i ďalší nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Takýto nárok je potrebné z hľadiska premlčania posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou s rozdielnym začiatkom jej plynutia. Mal za to, že pre začiatok plynutia tejto premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa po úraze a liečení ustálil zdravotný stav poškodeného natoľko, že bolo zrejmé, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady škody z ublíženia na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal súd predovšetkým zo znaleckého posudku znaleckej organizácie T. B. Y. S..X..F.. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vypracoval poverený znalec MUDr. S. B.. Mal za to, že týmto posudkom a jeho dodatkami č. X W. X bol zhodnotený celkový psychický stav žalobcu v čase pred úrazom a po úraze zo dňa XX.X.XXXX. Týmto posudkom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu hodnotené maximálnym bodovým ohodnotením vo výške 1200 bodov vzhľadom na významné, prakticky absolútne sťaženie blížiace sa k jeho úplnej strate spoločenského uplatnenia a to v rozsahu položky č. 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Znalec v znaleckom posudku i vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo na prelome rokov 2004-2005.

Za základ pre svoje rozhodnutie pojal súd prvého stupňa aj ďalší znalecký posudok MUDr. Z. D. znalca z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvie oftalmológia-očné lekárstvo č. X/XXXX Y. B. XX.X.XXXX, ktorý tento podal za pomoci pribratého konzultanta MUDr. I.. V tomto posudku bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu a to položky č. 270 - poruchy zorného poľa úrazového pôvodu plným počtom bodov 1450 a položku č. 269 - traumatická porucha ohybových nervov alebo oko hybných svalov a porucha binokulárneho videnia - poúrazový strabizmus vo výške jednej polovice z 350 t.j. 175 bodov. S poukazom na tento znalecký posudok súd prvého stupňa mal za preukázané, že u žalobcu postupne dochádzalo a dochádza k zhoršeniu zraku a pokiaľ bol tento následok u žalobcu z roku XXXX hodnotený počtom bodov 415 konštatoval, že z tohto titulu žalobcovi odškodnenie poskytnuté nebolo. Z obsahu znaleckého posudku mal za preukázané, že k ustáleniu uvedenej diagnózy do takej miery, aby ju bolo možné ohodnotiť došlo v roku 2003. Z tohto dôvodu vychádzal súd z celkovej výšky bodového ohodnotenia 1625 bodov.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že u žalobcu sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď mal za to, že pred dopravnou nehodou žalobca vtedy ako maloletá XX-X. osoba nebol vážnejšie chorý, nenavštevoval žiadnu odbornú ambulanciu, nenosil okuliare. Zdravotný stav žalobcu bol jeho ošetrujúcim lekárom hodnotený ako výborný. Bol hráčom L. K. P. a zúčastňoval sa krajských súťaží v rokoch XXXX-XXXX ako hráč dorastu, zúčastňoval sa súťaží v streľbe zo vzduchových zbraní, kde dosahoval veľmi dobré výsledky. Po dopravnej nehode keď utrpel rozsiahle zranenia, tieto výrazne obmedzili ba až znemožnili jeho ďalší vývoj. Okrem všetkých vážnych zranení a následných liečení a operácií došlo u neho k výraznému

obmedzeniu zraku, poúrazovej epiliepsii a psychickým problémom. Tento nemá možnosť zamestnať sa v trvalom pracovnom pomere, čo vzhľadom na možnosti na trhu práce aj s ohľadom na jeho zdravotný stav je objektívne nemožné. Pred dopravnou nehodou žalobca žiakom S. F. Q. S., ktoré štúdium ukončil maturitou v roku XXXX. Od tejto doby sa viackrát pokúšal zamestnať. Z výsledkov psychiatrických vyšetrení, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku T. B. Y. vyvodil, že úraz pre neho znamenal koniec akýchkoľvek aktivít spojených s pohybom so združovaním mladých ľudí, väčšinou sedel doma a televíziu mohol sledovať iba veľmi obmedzene kvôli blikaniu obrazovky, v dôsledku čoho sa mu zvyšovali frekvencie epileptických záchvatov. Objavil sa u neho diabetes insipidus (úplavica vodná) po operácii v oblasti tureckého sedla. V anamnéze znalec uviedol, že žalobca sa cíti slabý, nevládze pracovať, je pomalý, neovláda ľavú hornú končatinu, epileptické záchvaty veľkého rozsahu ho postihujú 4 až 5 krát do roka a malé záchvaty pri ktorých nedochádza k úplnej strate vedomia a tento o nich vie kupírovať ich diazepanom sú oveľa častejšie. Má bolesti hlavy, pričom opakovanými psychiatrickými a psychologickým vyšetreniami sa zisťuje postupný úpadok kognitívnych (poznávacích - intelektu a pamäti) funkcií.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že dopravná nehoda zasiala do života žalobcu závažným spôsobom, že poškodenie jeho zdravia, ktoré je podľa vyjadrenia znalca nemenné a s veľkou pravdepodobnosťou sa bude zhoršovať, má preukázateľné nepriaznivé následky pre jeho životné úkony a pre uspokojenie jeho životných potrieb. Vzhľadom na poškodenie zraku potrebuje pomoc pri chôdzi doprovod, má poruchy pamäte, trpí poruchami spánku, úzkosťou, epileptickými záchvatmi a nie je schopný naplno realizovať svoje aktivity tak, ako predtým a sám si túto neschopnosť uvedomuje. Poškodenie zdravia žalobcu má nepriaznivé následky pre jeho život a prognóza vývoja jeho zdravotného stavu nie je priaznivá.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku ďalej konštatoval, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia teda je treba rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného v plnom osobnom a rodinnom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu práce. V prípade žalobcu, ktorý nepochybne je utrpeným úrazom v spoločenskom, rodinnom, kultúrnom i pracovnom živote obmedzený a skutočnosť, že úraz utrpel v detskom veku jeho života mu uplatnenie v týchto oblastiach života sťažila, ba až znemožnila, dospel súd k záveru, že sú takto preukázané dôvody pre mimoriadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi nepriznať žalobcovi mimoriadne zvýšenie uvedeného nároku v rozsahu ako ich posúdili znalci. Vzhľadom na to, že vychádzal z dvoch znaleckých posudkov priznal takto žalobcovi 50-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia hodnoteného posudkom MUDr. S. B. v počte bodov 1200, ktorý znalec komplexne zhodnotil psychický zdravotný stav žalobcu a konštatoval, že došlo a aj dochádza k jeho zhoršeniu a taktiež 40-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia hodnoteného posudkom MUDr. Z. D. (očného lekára) , ktorý v posudku konštatoval, že očný nález žalobcu sa postupom času zhoršoval a aj naďalej sa zhoršuje. Na obranu vedľajšieho účastníkom o tom, že v prípade žalobcu sa nejedná o špičkovú osobnosť kultúrneho, politického alebo spoločenského života, ani špičkového športovca, súd prvého stupňa uviedol, že túto nepovažuje za dôvodnú a poukázal na to, že žalobca utrpel tento úraz vo veku XX rokov a od tejto dopravnej nehody sa jeho život diametrálnym spôsobom zmenil. Nepriznanie odškodnenia v takomto rozsahu by v jeho prípade znamenalo diskrimináciu. S poukazom na takto ustálený záver predstavuje 50-násobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu znaleckého posudku MUDr. S. B. sumu 119.948,10 eur (1200 bodov x 60,- Sk x 50-násobok = 3.600.000,- Sk, t.j. 119.498,11 eur) a vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Z. D. predstavuje 40-násobok základného bodového ohodnotenia sumu 129.456,28 eur (1625 bodov x 60,- Sk x 40-násobok = 3.900.000,- Sk, t.j. 129.456,28 eur) . Takto priznané odškodnenie považoval súd prvého stupňa za primerané okolnostiam súvisiacim so sťažením spoločenského uplatnenia v živote žalobcu. Celková suma odškodnenia takto predstavuje 248.954,39 eur. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K námietke vedľajšej účastníčky, ktorá uznala nárok v rozsahu rozdielu medzi bodovým ohodnotením v posudku z roku XXXX a bodovým ohodnotením, ktoré vykonal znalec dr. B., teda vo výške 700 bodov a pokiaľ ide o posudok MUDr. I. a MUDr. Z. D. týkajúci sa položky č. 270 poruchy zorného poľa úrazového

pôvodu ľavého oka pri slepote pravého oka, ktorá bola hodnotená v roku XXXX ako zúženie perimetru ľavého oka počtom bodov 415 a praktická slepota pravého oka počtom bodov 1300 a v roku XXXX počtom bodov 1200 mala teda za to, že nárok žalobcu je oprávnený v rozsahu rozdielu počtu bodov stanovených MUDr. I., resp. MUDr. D. a počtom bodov vyplývajúcich z posudku z roku XXXX, súd prvého stupňa uviedol, že ju nepovažoval za dôvodnú majúc za to, že v rokoch XXXX W. XXXX W. XXXX nemohol byť zdravotný stav žalobcu posúdený komplexne tak, ako ho posúdil znalec MUDr. B. v roku 2010, ani ako z očného hľadiska ho posúdil znalec MUDr. D..

K námietke vedľajšej účastníčky, ktorá poukazovala na úpravu ods. 12 bodu II časti A zásad pre hodnotenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá tvorí prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. v zmysle ktorého, ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicu, uviedol, že zdravotný stav žalobcu v tomto prípade bol posudzovaný jednak posudkom psychiatrickým, ktorý komplexne zhodnotil jeho psychický stav a jednak posudkom očného lekára, ktorý posudzoval z medicínskeho hľadiska funkčné poškodenie zraku, preto takýto postup neaplikoval.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na to, že v danom prípade výška plnenia závisela od znaleckého posudku, ako aj úvahy súdu, priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia advokátom, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 a § 15 a § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 18 úkonov právnej služby po 924,53 eur. Išlo o právne úkony podanie žaloby zo dňa 03.12.2003, účasť na pojednávaní 19.05.2005, 06.09.2005, 21.02.2006, 16.04.2007, 28.05.2007, 10.09.2007, 19.09.2008, 11.06.2009 podanie odvolania zo dňa 07.08.2009, účasť na pojednávaní dňa 18.10.2010, príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2011, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 16.06.2011, vyjadrenie k dodatku znaleckého posudku zo dňa 24.08.2011, účasť na pojednávaní 05.09.2011, 31.10.2011, vyjadrenie vo veci zo dňa 05.12.2011, účasť na pojednávaní 07.12.2011. Rovnako mu priznal aj náhradu režijného paušálu, a to za 1 úkon právnej služby 4,25 eur, za 2 úkony po 4,98 eur, 1 úkon 5,44 eur, 3 úkony po 5,91 eur, 1 úkon za 6,31 eur, 1 úkon za 5,95 eur, 1 úkon za 7,21 eur a 7 úkonov právnej služby po 7,41 eur. Ostatné uplatnené úkony nepovažoval za účelne vynaložené a náhradu za ne nepriznal. Žalobcovi priznal taktiež náhradu cestovných výdavkov podľa § 15 vyhlášky a § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za cestu S. E. K. a späť vykonanú právnym zástupcom jeho osobným motorovým vozidlom z titulu účasti na pojednávaniach 05.09.2011, 31.10.2011, 07.12.2011 vo výške 140,63 eur. Poukázal na to, že s motorovým vozidlom právneho zástupcu prichádzal na tieto pojednávania aj samotný žalobca a preto vzhľadom na jeho zdravotný stav považoval takto vynaložené náklady za účelné. Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky mu priznal aj náhradu za stratu času celkovo vo výške 223,30 eur (za 18 začatých polhodín po 12,35 eur za čas strávený cestou zo S. E. K. B. D. a späť na uvedené pojednávania) . Celkovo tak vyčíslil trovy právneho zastúpenia na sumu 17.114,19 eur.

Dňa 07.12.2011 vydal súd prvého stupňa opravné uznesenie, v ktorom uviedol, že prvý výrok rozsudku v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi, správne znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 248.954,30 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto uznesenie odôvodnil tak, že na pojednávaní dňa 07.12.2011 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 245.120,50 eur. Pri výpočte uvedenej sumy došlo k zrejmej chybe v počítaní a takto bolo žalobcovi namiesto sumy 248.954,39 eur, ktorej správnosť vyplýva z odôvodnenia samotného rozsudku nesprávna suma 245.120,50 eur. S poukazom na ust. § 164 O.s.p. túto nesprávnosť odstránil opravným uznesením.

Proti rozsudku podali včas odvolanie tak vedľajšia účastníčka, ako aj žalobca. Vedľajšia účastníčka žiadala napadnutý rozsudok zmeniť vo vyhovujúcom výroku a nárok žalobcu zamietnuť nad sumu 78.669,59 eur. Svoje odvolanie zakladala na ust. § 205 ods. 2 písm. c) , d) a f) O.s.p.. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu s poukazom na to, že tento nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a súdom priznaná výška odškodnenia je s poukazom na takto vykonané dokazovanie neodôvodnená a neprimeraná, nerešpektujúca vyhlášku č. 32/1965 Zb.. Konštatovala, že žalobca si v súvislosti s predmetným zranením pri dopravnej nehode už uplatnil nárok

na náhradu škody, ktorú preukázal posudkami o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré bolo obsahovo a bodovo totožné s tými, na základe ktorých si uplatňoval náhradu škody v trestnom konaní a takto pre neho bola realizovaná aj náhrada škody ešte dňa XX.XX.XXXX v celkovej výške 58.560,- Sk (vrátane 100 % zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky) . Následne bol dňa XX.XX.XXXX realizovaný pre žalobcu poukaz sumy 1.440,- Sk ako doplatok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v maximálnej možnej miere 60.000,- Sk podľa ust. § 7 ods. 2 vyhlášky. Má za to, že zo znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vypracované bolo preukázané, že ku zhoršeniu zdravotného stavu z očného hľadiska došlo kontinuálne, čo je zrejmé z posudkov vystavených v priebehu rokov XXXX -XXXX, pričom slepota pravého oka u žalobcu bola konštatovaná v roku 2003. Tomuto následku zodpovedá hodnotenie podľa vyhlášky položkou č. 270 v rozsahu 1450 bodov a položky 269 v rozsahu 175 bodov. Podľa posudku znaleckej organizácie T. B. Y. S..X..F.. je zrejmé, že žalobca je psychicky vedený pre ťažký organický psychosyndróm po krániocerebrálnom poranení s depresívnym sfarbením, pričom prvé záznamy sú z rokov XXXX, XXXX následne až do roku 2000 a potom z rokov 2003 až 2007. Stav žalobcu sa do roku 2004 podstatnejšie nemenil, koncom roka 2004 došlo ku chronifikácii a tomuto následku zodpovedá hodnotenie položky č. 251 - vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v rozsahu 1.200 bodov. S poukazom na znenie vyhlášky č. 32/65 Zb. konštatovala, že ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek, pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou. Ďalej poukázala na ods. č. 13 prílohy k uvedenej vyhláške, podľa ktorého lekár hodnotí iba následky vzniknuté v dôsledku posudzovaného poškodenia. Ak vznikli následky v organizme, funkcia ktorého bola už skôr porušená zmenami (vrodenými alebo získanými) , znižujúcimi možnosť spoločenského uplatnenia, ohodnotí lekár nové sťaženie rozdielom bodového ohodnotenia stavu zisteného po poškodení, následky ktorého sa teraz posudzujú a stavu pred poškodením. V náväznosti na to, mala teda vedľajšia účastníčka za správne závery, že v porovnaní bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u položky 251 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ktoré bolo stanovené znaleckým posudkom vypracovaným v priebehu konania s hodnoteniami sťaženia spoločenského uplatnenia vystavenými už v období rokov XXXX -XXXX je zrejmé, že u žalobcu došlo ku zmene zdravotného stavu v smere jeho zhoršenia, avšak hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovené znaleckým posudkom toto nevzalo do úvahy, keď lekár - znalec nezhodnotil nové sťaženie spoločenského uplatnenia stanovením rozdielu ním zisteného stavu zodpovedajúcemu 1.200 bodov (položka 251) oproti bodovému ohodnoteniu konštatovanému posudkom z XX.XX.XXXX, kedy bola položka 251 hodnotená v rozsahu 500 bodov, a teda zhoršenie zdravotného stavu zodpovedá iba počtu 700 bodov. Doposiaľ neodškodnené následky spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, a to z hľadiska očného ako aj psychického a preto súhrn ich hodnotenia musí byť v súlade s prílohou vyhlášky, čo v danom prípade znamená, že položku č. 270 je potrebné hodnotiť v rozsahu 1.400 bodov, zatiaľ čo súčet ostatných sa pripočíta iba polovicou, t.j. položka 251, ktorá mala byť správne hodnotená len 900 bodov bolo potrebné krátiť na polovicu, t.j. na 350 bodov. Vzhľadom k tomu, že žalobca utrpel zranenia v mladom veku zohľadňujúc túto skutočnosť, že následky poranení poznamenali jeho ďalší život aj keď po uplynutí viac ako 20 rokov od dopravnej nehody je celkový zdravotný stav žalobcu v podstatnejšej miere stabilizovaný, vedľajšia účastníka zvážiac rozsah, ako aj dopad následkov na ďalší život žalobcu považuje za primerané odškodnenie v rozsahu jeho 20-násobného zvýšenia. Na základe toho obnos predstavujúci takéto ohodnotenie, t.j. 78.669,59 eur, považuje vedľajšia účastníčka za primeranú a adekvátnu satisfakciu a nárok v prevyšujúcej časti považuje za nedôvodný.

Žalobca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celkovej výške, ako bol tento uplatnený. Svoje odvolanie zakladal na závere o tom, že súd prvého stupňa založil túto časť rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúceho v nízkej výške kompenzácie dôsledkov zlého zdravotného stavu žalobcu. V odvolaní uviedol, že súd mal snahu o spravodlivé rozhodnutie vo veci, avšak s prihliadnutím na reálny stav žalobcu a jeho psychosomatický stav je potrebné konštatovať, že ani toto na prvý pohľad výrazné zvýšenie základného bodového ohodnotenia nevystihuje situáciu, v ktorej sa žalobca nachádza a ani takýto druh odškodnenia nedokáže zmierniť následky nehody, ktorá sa stala v čase, keď mal tento XX rokov. Tento stratil akúkoľvek schopnosť uchádzať sa o ďalšie štúdium, pokračovať v aktívnej športovej činnosti a vo všetkých etapách ďalšieho života došlo k zníženiu jeho kvality. Následkom katastrofickej udalosti trpí na erektívnu disfunkciu, na pravé oko nevidí a namáhané ľavé oko takisto slabne, je epileptik a vzhľadom na vek pri úraze bol žalobca prakticky bez možnosti normálneho psychosexuálneho vývoja. Tento je jednoducho

vyradený z plnohodnotného života, a to všetkých jeho sférach vrátane znemožnenia výkonu povolania voľby životného partnera a vylúčenia z možnosti ďalšieho vzdelávania.

Vedľajšia účastníčka na odvolacom pojednávaní uviedla, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo z jej strany k plneniu, a to v rozsahu, ktorý táto v odvolaní konkretizovala, teda v sume 78.669,59 euro. Žalobca prevzatie tejto sumy potvrdil.

Odvolací súd preskúmal na nariadenom odvolacom pojednávaní rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to znaleckých posudkov znalca JUDr. A. K. vrátane jeho výpovede z č.l. 259 a doplnenia znaleckého posudku, kontrolným znaleckým posudkom B.. I., znaleckým posudkom T. B. Y. S..X..F.. vrátane jeho dodatkov č. X W. X a na základe toho dospel k záveru, že tak odvolanie žalobcu ako aj odvolanie vedľajšieho účastníka je čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou ust. § 120 ods. 1 O.s.p. keď vykonal všetky účastníkmi navrhované dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil postupom zodpovedajúcim § 132 O.s.p. a v náväznosti na to aj správne ustálil skutkový stav. Pri právnom posúdení sa však dopustil čiastočnej nesprávnosti, a to tým, že pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného použil nesprávny právny predpis a pri výpočte výšky základného bodového ohodnotenia nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou.

Nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvého stupňa dopustil aj pri aplikácii ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd sa zhoduje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ tento mal za preukázané, že žalobca utrpel konkrétne vymedzené poranenia ako spolujazdec pri dopravnej nehode. Za správny považuje odvolací súd aj záver zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorú žalobca pri tejto dopravnej nehode utrpel. Pri posudzovaní tejto zodpovednosti síce súd prvého stupňa neaplikoval správny právny predpis, keďže nárok žalobcu nemožno vzhľadom k tomu, že k poškodeniu jeho zdravia došlo v roku XXXX, posudzovať podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, keďže v čase vzniku dopravnej nehody túto otázku upravoval iný právny predpis, a to vyhláška č. 124/1994 Zb..

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, vykonávané Slovenskou štátnou poisťovňou sa vzťahuje, ak sa ďalej neustanovuje inak na prevádzateľov a vodičov motorových vozidiel, ktoré sú v evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike a ak ide o motorové vozidlá, pre ktoré sa štátna poznávacia značka neprideľuje, ktorých vlastníci (správcovia) majú bydlisko (sídlo) v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na to, kde uvedené vozidlá majú trvalé stanovište v Československej republike (tuzemské motorové vozidlá) a týka sa ich zodpovednosti za škody spôsobenú

1. v Československej republike a

2. v ostatných európskych štátoch, v Maroku a Tunisku...

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že týmto zákonným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola krytá tak zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, teda zodpovednosť založená na ust. § 427 Občianskeho zákonníka, ako aj zodpovednosť vodiča založená na ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že táto právna úprava sa vzťahuje na zodpovednosť žalovaného ako vodiča motorového vozidla, a to bez ohľadu na to, že v čase dopravnej nehody bola vlastníkom a prevádzkovateľom tohto motorového vozidla iná osoba. Ide o zodpovednosť obsahovo zhodnú so zodpovednosťou podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda súd prvého stupňa túto zodpovednosť posúdil obsahovo správne, aj keď aplikoval neaktuálny právny predpis.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa správne vyporiadal aj s námietkou premlčania, pokiaľ vychádzajúc z ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že v danom prípade možno aplikovať iba plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty na náhradu škody, keďže v tomto prípade objektívna premlčacia lehota neplatí, keďže ide o škodu na zdraví. Táto premlčacia lehota začína poškodenému plynúť od kedy sa tento dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Tak pri bolestnom ako aj sťažení spoločenského uplatnenia sa vychádza z toho, že rozhodujúcim momentom je ustálenie zdravotného stavu poškodeného do takej miery, že toto možno ohodnotiť bodovým ohodnotením (teda nie je právne významným dátum, kedy bolo samotné bodové ohodnotenie vykonané) .

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil prostredníctvom svojho zákonného zástupcu už v trestnom konaní vedenom proti žalovanému a to ešte dňa XX.X.XXXX. Tento aj predložil bodové ohodnotenie bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia za ktoré mu bolo poisťovňou aj realizované odškodnenie vo výške dvoj násobku základného bodového ohodnotenia. V rovnakom momente teda žalobcovi začala plynúť aj premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č.32/1965 Zb.. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že nároky, ktoré mohol žalobca uplatniť na základe bodových ohodnotení v období rokov XXXX-XXXX sú premlčané.

Správne sú aj závery prvostupňového súdu v tom, že nároky, ktoré žalobcovi v dôsledku neskoršieho zhoršenia zdravotného stavu vznikli sú novými nárokmi a na ich uplatnenie uplynula nová premlčacia lehota od doby, keď sa jeho zdravotný stav zmenil do takej miery, že ho bolo možné bodovo ohodnotiť. V konečnom dôsledku takto novovzniknuté nároky uznala aj vedľajšia účastníčka, ktorá v dôsledku toho poskytla žalobcovi po rozhodnutí súdu prvého stupňa plnenie v sume 78.669,59 euro.

Toto plnenie vychádza z bodových ohodnotení vykonaných na základe znaleckého posudku znaleckého ústavu T. B. Y. a to za položky č. 251 - vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v rozsahu 1200 bodov, ktorá bola ustálená v období rokov XXXX W. XXXX ako aj zo znaleckého posudku MUDr. Z. D. Y. B. XX.X.XXXX podaného v spolupráci s konzultantom MUDr. I., ktorým bola obodovaná položka č. 270 - poruchy zorného poľa úrazového pôvodu počtom bodov 1450 a položka č. 269 - traumatická porucha ohybových nervov a porucha binokulárneho videnia (poúrazový strabizmus) počtom 175 bodov (jedna polovica z 350 bodov) . Spolu ide o 1625 bodov.

Nároky vychádzajúce z týchto bodových ohodnotení možno považovať za nové nároky, ktoré nie sú premlčané.

Za dôvodnú možno považovať odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka v tom, že súd prvého stupňa pri spočítavaní bodov nepostupoval v súlade s právnou úpravou.

Podľa bodu A/II ods. 12 - odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou. Pokiaľ by dve alebo viac zistených zmien z tohto istého poškodenia na zdraví spadali pod niekoľko položiek a zmeny boli hodnotené rovnakým počtom bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna z nich, avšak pri strate dolných končatín alebo ich časti sa obidve položky spočítajú plnou hodnotou.

Citovaným ustanovením je upravený postup pri sčítavaní bodov, z ktorého je zrejmé, že tieto úkony má vykonať iba jeden subjekt a preto nemožno hodnotiť ako samotné bodové ohodnotenie vykonané viacerými znalcami. Súd prvého stupňa teda nepostupoval správne pokiaľ odškodnenie vyčísľoval z celkového súčtu všetkých bodov za všetky priznané položky.

Odvolací súd preto napravil toto pochybenie tak, že pre konečný výsledok prevzal plnenie iba za 1625 bodov za položku č. 270 a za položku č. 251 zohľadnil 600 bodov (jedna polovica) . Spolu takto základný

počet bodov ustálil na 2225 bodov. S poukazom na skutočnosť, že z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia pre tieto následky bola žalobcovi už v minulosti priznaná náhrada je potrebné postupovať podľa§ 5 ods. 2 cit. vyhlášky.

Podľa tohto ustanovenia ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2) , suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Postupom podľa tohto ustanovenia je teda pre odškodnenie potrebné vyčísliť celkovú sumu odškodnenia zodpovedajúcu jeho terajšiemu stavu a od tejto sumy odpočítať sumu, ktorá bola už z tohto dôvodu priznaná. S poukazom na tieto závery nepovažuje odvolací súd za správny postup pri sumarizovaní bodového ohodnotenia vykonaný vedľajšou účastníčkou, ktorá pri tomto postupe vychádzala z odseku 13 bodu II vyššie citovanej prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. upravujúcej zásady pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa tohto odseku lekár hodnotí iba následky vzniknuté z posudzovaného poškodenia. Ak vznikli následky v organizme (orgáne, končatine) , funkcia ktorého bola už skôr porušená zmenami (vrodenými alebo získanými) znižujúcimi možnosť spoločenského uplatnenia ohodnotí lekár nové sťaženie rozdielom bodového hodnotenia stavu zisteného po poškodení, následky ktorého sa teraz posudzujú, a stavu pred poškodením. Ak nemožno stav zmien pred úrazom presne zistiť, nesmie výsledný počet bodov prekročiť tri štvrtiny sadzby uvedenej v tabuľke.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vedľajšou účastníčkou realizovaný postup možno aplikovať v prípadoch odškodňovania následkov na orgáne, funkcia ktorého bola už v minulosti narušená a to vrodenými a lebo získanými zmenami. Iba v takomto prípade sa aplikuje postup spočívajúci v odpočítaní počtu bodov zodpovedajúcich ohodnoteniu vrodených alebo získaných následkov od počtu bodov zodpovedajúcich novému sťaženiu. V danom prípade sa o takúto situáciu nejedná, keďže u žalobcu neboli konštatované žiadne vrodené ani získané následky pred úrazom. Preto odvolací súd pri uvedených úkonoch postupoval v súlade s ust. § 5 ods. 2 vyhlášky.

Odvolací súd posudzoval aj odvolacie námietky oboch procesných strán proti záverom súdu prvého stupňa, ktorý posudzoval prípad žalobcu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky z hľadiska toho, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa pre ďalšie zvýšenie odškodnenia a ako aj jeho výšky. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa s ktorým sa v konečnom dôsledku zhodla aj vedľajšia účastníčka a to v tom, že u žalobcu sa jedná o prípad, ktorý odôvodňuje zvýšenie bodového ohodnotenia nad základný počet bodov a z tohto dôvodu aj realizovala odškodnenie vo výške 20-násobku zvýšenia základného bodového ohodnotenia (ktoré vyčíslila na 1975 bodov a z tohto titulu žalobcovi aj realizovala sumu 78.669,59 euro.

Odvolací súd považuje za správne a výstižné dôvody prvostupňového rozsudku v časti ktorej tento zohľadnil mimoriadne okolnosti významné pre posúdenie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. K týmto dôvodom považuje odvolací súd za potrebné dodať, že súdna prax v súvislosti s odškodňovaním sťaženia spoločenského uplatnenia zaujala názor vychádzajúci z európskej právnej kultúry vychádzajúci z interpretácie Listiny základných práv a slobôd pri výklade konkrétnych právnych predpisov, ktorá sa vzťahuje aj na úpravu výšky priznanej náhrady za škodu spôsobenú na zdraví (náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia) a to je princíp proporcionality. Uvedený princíp je potrebné aplikovať aj pri úvahe súdu podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Je povinnosťou súdov dbať, aby priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi touto priznanou výškou a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Pri tejto úvahe je povinnosťou súdu prihliadnuť predovšetkým na závažnosť spôsobenej škody na zdraví, t.j. či došlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, k možnosti vyliečenia, či eliminácie spôsobenej škody a taktiež k miere zavinenia škodcu (Nález ÚS ČR zo dňa 29.9.2005 sp. zn. III. ÚS 350/2003) .

S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že pokiaľ právny predpis umožňuje súdu na základe vlastnej úvahy vychádzajúc z dostatočne zisteného skutkového stavu postupom podľa § 7 ods. 3 vyhlášky zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je jeho povinnosťou sa pri týchto úvahách riadiť okrem iného aj zásadou primeranosti (proporcionality) tak, aby peňažná náhrada z tohto titulu poskytnutá bola primeraná trvalým, následkom poškodeného.

S poukazom na správne závery súdu prvého stupňa a v súlade s touto zásadou dospel odvolací súd k záveru, že za sumu zodpovedajúcu primeranému odškodneniu podľa citovaných zásad možno považovať sumu predstavujúcu 35-násobok základného bodového ohodnotenia (2225 bodov x 60,- Sk za 1 bod = 133.500,- Sk, t.j. 4.431,39 euro x 35-násobok = 4,672,500,- Sk, t.j. 155.098,58 eura) . Z uvedenej sumy súd odpočítal postupom podľa § 5 ods. 2 vyhlášky sumu 60.000,- Sk (1.991,64 euro) , ktorá bola žalobcovi vyplatená z rovnakého titulu v roku XXXX, ako aj sumu 78.669,50 euro, ktorú vedľajšia účastníčka vyplatila žalobcovi po rozhodnutí súdu prvého stupňa a ostávajúcu sumu 74.437,36 euro zaviazal zaplatiť žalovaného.

Na základe toho odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a žalobe vyhovel do sumy 74.437,36 euro. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodol o trovách prvostupňového konania. Rozhodnutie o trovách vychádza z ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Výška plnenia v prebiehajúcom konaní závisela od úvahy súdu a preto odvolací súd žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia zo základnej sadzby tarifnej odmeny vypočítanej zo súdom priznaného plnenia. V konaní pred súdom prvého stupňa možno za základ tarifnej odmeny považovať sumu plnenia 155.098,58 eura zníženú o plnenie poskytnuté v roku XXXX (1.991,64 euro) t.j. 153.106,94 euro. Jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655//2004 Z.z. predstavuje takto sumu 713,97 euro. Odvolací súd priznal odmenu za 18 úkonov právnej pomoci vychádzajúc z účelne vykonaných úkonov tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa t.j. spolu v sume 12.851,46 euro, v rátane paušálnych náhrad vyčíslených súdom prvého stupňa spolu v sume 117,13 euro, náhrady cestovných výdavkov v sume 140,63 euro a náhrady za stratu času za 18 polhodín po 12,35 euro t.j. 222,30 euro. Spolu takto prvostupňové trovy právneho zastúpenia boli priznané v sume 13.331,06 euro. V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. bude povinnosťou žalovaného zaplatiť tieto trovy právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platobným miestom.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.