KSKE 1 Co 67/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/67/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808208634 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Peter ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808208634.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne X. Q., bytom v M. M., X.G. Č.. XX, proti žalovanej E. D. so sídlom v R., R. Č.. X, o zaplatenie 1.405,26 euro s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.12.2010 č.k. 5C/121/2008-274 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 55,67 euro s 8,5% úrokom z omeškania od 3.7.2008 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 1.349,60 euro od 11.4.2008 do 3.7.2008, zamietol žalobu žalovanej vo výške 404,87 euro a žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 1.865,55 euro a trovy štátu v sume 188,52 euro, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne pozostávajúcom z cestovného v sume 49,-euro, z úroku z omeškania z odmeny zo sumy 1.188,-euro, potom čo uznesením zo dňa 25.8.2008 konanie o odmene v sume 40.658,-Sk zastavil. Ďalej týmto rozsudkom rozhodol aj o vzájomnom návrhu žalovanej na zaplatenie poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania v sume 404,87 euro. Nerozhodol však o časti vzájomného návrhu žalovanej ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 1.000,-euro. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o opatrovaní, na základe ktorej žalovaná sprotredkovala pre žalobkyňu prácu, spočívajúcu v opatrovaní L. X. v Rakúskej republike za dohodnutú odmenu 54,-euro za jeden deň s tým, že odmena bude vyplácaná prostredníctvom žalovanej po ukončení práce na 14. (15.deň) . V zmluve dohodli, že žalovaná má nárok na jednorázový poplatok za sprostredkovanie vo výške 30% z mesačného príjmu žalobkyne. Pre prípad porušenia uvedenej zmluvy dohodli jednorázovú zmluvnú pokutu vo výške 1.000,-euro. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalovaná po začatí konania dňa 3.7.2008 vyplatila žalobkyni odmenu v sume 1.188,-euro, preto v uvedenej časti konanie zastavil. Na základe uvedených zistení po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalovaná zaplatila žalovanej odmenu po začatí konania až dňa 3.7.2008, preto žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto odmeny podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Ohľadom uplatneného cestovného bol súd toho názoru, že ohľadom cestovného došlo k uzavretiu ústnej dohody, pričom cestovné na základe vyčíslenia žalovanou L. X. syn opatrovanej priamo platil žalovanej a ona ho potom vyplatila žalobkyni. Nebolo to však za posledný turnus, lebo svedok L. X. uviedol, že cestovné žalobkyni nevyplatil, ale vyplatil ho priamo žalovanej. Žalobkyňa nevedela predložiť doklady o cestovných nákladoch za poslednú cestu, ale predložila cestovné doklady zo dňa 14.8.2008 vo výške 44,24 euro. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 55,67 euro, pričom uviedol, že rozdiel činí nedoplatok na odmene. Ohľadom žalovanou vzneseným protinávrhom súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa síce uzavrela so žalovanou dohodu na neurčitú dobu, ovšem tam nepracovala dlhšiu dobu ako 6 mesiacov, preto žalovanej by vznikla odmena za sprostredkovanie len vo výške 20% mesačnej mzdy. Odmena bola síce dohodnutá jednorázovo, ale na druhej strane z dohodnutej odmeny si žalovaná za každý turnus ponechávala 10% (čo vyplýva z uzavretej zmluvy) , čo za obdobie, keď žalobkyňa pracovala ako opatrovateľka predstavuje ešte vyššiu sumu. Z tohto dôvodu preto súd protinávrh žalovanej v tejto časti zamietol. Ohľadom zmluvnej pokuty súd konštatoval, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy tým, že rodina opatrovanej nebola s jej prácou spokojná, pretože rodina vyslovila spokojnosť s jej prácou, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že po skončení práce žalobkyne s agentúrou, žalobkyňa v nej naďalej pracovala na základe žiadosti rodiny. Preto rovnako v tejto časti nepovažoval súd protinávrh žalovanej za dôvodný. Výrok o trovách štátu odôvodnil súd s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalovanú zaviazal nahradiť trovy svedočného, ktoré boli hradené z finančných prostriedkov štátu. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, súdnom poplatku a hotových výdavkov. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že nárok žalobkyne na odmenu za opatrovanie v čase od 7.5.2007 do 29.5.2007 nikdy nespochybňovala. Ako však vyplýva z predsúdnej korešpondencie medzi účastníkmi, vyzvala žalobkyňu na prevzatie odmeny, pričom tá reagovala s tým, že si ju príde osobne prevziať do kancelárie. K prevzatiu odmeny z jej strany však neprišlo, a následne s ňou komunikovala iba prostredníctvom splnomocnencov. Má za to, že žalobkyňa jej neposkytla potrebnú súčinnosť pri prevzatí odmeny za opatrovanie a z tohto dôvodu jej nevznikol nárok na úrok z omeškania z predmetnej odmeny. Má preto za to, že žaloba bola podaná predčasne, pretože sama žalobkyňa najskôr neposkytovala potrebnú súčinnosť pri prevzatí odmeny za opatrovanie a následne žiadala prostredníctvom právneho zástupcu zaplatiť odmenu za opatrovanie, výška ktorej však bola nesprávne vyčíslená. Nesúhlasila so skutkovým záverom súdu prvého stupňa, že ohľadom cestovného došlo k uzavretiu ústnej dohody, pretože súd dospel k tomuto záveru na základe výpovede žalobkyne, čo mala potvrdiť svedecká výpoveď, resp. čestné prehlásenie L. X. - syna opatrovanej. Uvedená svedecká výpoveď, resp. čestné prehlásenie je však v rozpore s neskoršou jeho svedeckou výpoveďou zo dňa 24.8.2010, pričom súd túto neskoršiu výpoveď v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezohľadnil. Z tejto svedeckej výpovede však vyplýva, že bolo dohodnuté, že opatrovateľke má platiť cestovné a požadované cestovné vo výške 50,-euro žalobkyni aj zaplatil. Súd sa vôbec nevysporiadal s týmto novým dôkazom a svoje odôvodnenie postavil na staršej výpovedi tohto svedka. Taktiež poukázala aj na zmluvu o opatrovaní, ktorá neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by pojednávalo o náhrade cestovného. Bola teda toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že cestovné za uvedené obdobie bolo žalobkyni vyplatené pánom X. resp. že nemala povinnosť platiť žalobkyni cestovné. Taktiež za nesprávne považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku spočívajúce v tvrdení, že povinnosť žalobkyne uhradiť jej poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania podľa § 25 ods. 3 zák.č. 5/2004 Z.z. bola splnená tým, že pán X. jej platil úhradu za sprotredkovanie zamestnania podľa § 25 ods. 2 zák.č. 5/2004 Z.z. medzi nimi v dojednanej výške 6,-euro za deň opatrovania, lebo tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže ide o dve rôzne povinnosti resp. dva rôzne nároky. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o jej nároku ohľadom uplatnenej zmluvnej pokute, pretože v konaní podľa jej názoru bolo preukázané, že žalobkyňa pracovala v danej rodine aj po ukončení spolupráce medzi danou rodinou a agentúrou žalovanej, čím porušila článok IX zmluvy na opatrovanie a teda jej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu 1.000,-euro, keďže už nepracovala v danej rodine prostredníctvom agentúry, ale odmenu dostala priamo od rodiny kde opatrovala. Žalobu v časti uplatnenej istiny 1.349,60 euro považuje za predčasnú, preto v tejto časti žiada priznať náhradu trov konania. Náhradu trov konania ktoré vznikli po zaplatení časti istiny 1.349,60 euro rovnako žiada priznať, keďže v konaní o zaplatenie zvyšnej časti istiny 55,67 euro žalovaná nebola pasívne legitimovaná. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k žalovanej uplatnenému vzájomnému návrhu a to v dôsledku nesprávnej interpretácie ust. § 25 ods. 2,3 zák. č. 5/2004 Z.z. a dopustil sa aj viacerých procesných pochybení v dôsledku čoho nemožno považovať jeho rozhodnutie za správne. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci síce správne pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu žalovanej vychádzal zo správneho právneho predpisu § 25 ods. 2,3 zák.č. 5/2004 Z.z. tento však nesprávne interpretoval, ak vychádzal z názoru, že žalovanej síce vznikol nárok na dohodnutú jednorázovú odmenu za sprostredkovanie zamestnania, avšak žalovaná tým, že za každý turnus si ponechávala 10% z odmeny žalobkyne, obdržala sumu vyššiu než ňou požadovanú vo výške 30% mesačnej odmeny. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto činnosť povolenie vydané ústredím (ďalej len sprostredkovateľ ) . Podľa § 25 ods. 2 výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu dojednáva sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Podľa § 25 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. od fyzickej osoby môže sprostredkovateľ vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy; tento poplatok sprostredkovateľ vyberá až po sprostredkovaní zamestnania. Podľa § 25 ods. 4 písm. f/ zák. č. 5/2004 Z.z. sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu v zahraničí, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa ods. 3. Podľa § 2 vyhl. č. 31/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 25 ods. 3 zákona ako jednorázovú platbu najviac a) 20% z mesačnej mzdy alebo z mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie 6 mesiacov, b) 30% z mesačnej mzdy alebo z mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov. Z citovaného zákonného ustanovenia § 25 vyplýva, že sprostredkovateľ za sprostredkovanie zamestnania má nárok jednak na úhradu za sprostredkovanie zamestnania (§ 25 ods. 2) a jednak nárok na poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania (§ 25 ods. 3) . Jedná sa o samostatné na sebe nezávislé nároky. Rozdiel medzi týmito nárokmi je v tom, že povinnosť platiť ich sprostredkovateľovi majú rozdielne subjekty. Kým úhradu za sprostredkovanie zamestnania má uhradiť sprostredkovateľovi subjekt (právnická alebo fyzická osoba) pre ktorý zamestnanca sprostredkúva, poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania uhrádza sprostredkovateľovi fyzická osoba pre ktorú zamestnanie sprostredkoval. Keďže sa jedná o samostatné nároky sprostredkovateľa voči rozdielnym subjektom, nemožno ich navzájom zamieňať - započítavať. V prejednávanej veci žalovaná v rámci vzájomného návrhu uplatnila vo vzťahu k žalobkyni okrem zmluvnej pokuty aj poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania podľa § 25 ods. 3. Súd síce vychádzal z názoru, že odmena pre žalovanú bola jednorázovo dohodnutá, avšak mal za to, že žalovaná tým, že za každý turnus si ponechávala 10% z odmeny žalobkyne získala odmenu vyššiu, než požadovanú vzájomným návrhom. Tento názor je nesprávny jednak z dôvodu nesprávnej interpretácie ust. § 25 ods. 2,3 keď súd nerozlišoval medzi nárokmi žalovanej ako sprostredkovateľa na úhradu za sprostredkovanie zamestnania a na poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania a jednak z dôvodu, že vychádza z nesprávneho skutkového zistenia - súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli - lebo ako vyplýva z účastníkmi uzavretej dohody na opatrovanie účastníci dohodli pre žalobkyňu odmenu v sume 54,-euro na deň, a odmenu v dohodnutej výške žalovaná žalobkyni aj vyplácala a to bez vykonávania zrážok vo výške 10%. Ak teda osoba pre ktorú žalovaná sprostredkovala zamestnanca - L. X. vyplácala žalovanej za každý deň odpracovaný žalobkyňou sumu 6,-euro, nejednalo sa o poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania (ktorý má uhradiť žalobkyňa § 25 ods. 3) ale o úhradu za sprostredkovanie zamestnania (§ 25 ods. 2) , ktorú sprostredkovateľovi - žalovanej uhrádza osoba, pre ktorú bol sprostredkovaný zamestnanec - L. X.. Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa vedený nesprávnym právnym názorom v dôsledku nesprávnej interpretácie právneho predpisu a nesprávne zisteného skutkového stavu nezisťoval rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie žalovanou uplatneného vzájomného návrhu ohľadom poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania, a toto pochybenie bolo aj dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa sa však dopustil aj procesného pochybenia, ak nerozhodol o časti žalovanou uplatnenom nároku ohľadom zmluvnej pokuty. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná v rámci vzájomného návrhu uplatnila vo vzťahu k žalobkyni aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.000,-euro. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku síce vyplýva, že súd nárok žalovanej ohľadom zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný, uvedený záver do výroku rozsudku však nepremietol. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej proti rozhodnutiu o zmluvnej pokute za odvolanie, lebo pokiaľ súd prvého stupňa nerozhodol o časti predmetu konania, nemožno podanie žalovanej posudzovať ako opravný prostriedok, ale v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. treba ho považovať za návrh na doplnenie rozhodnutia podľa ust. § 166 O.s.p.. Úprava § 166 vylučuje možnosť napadnúť odvolaním to, že súd nerozhodol o časti predmetu konania, teda nevydanie príslušného rozhodnutia vo výroku rozsudku. Už pojmove teda nemožno podať odvolanie proti výroku, ktorý nebol vydaný. Takúto procesnú vadu spočívajúcu v nevyčerpaní celého predmetu konania nemožno uplatniť cestou odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, ak chýba príslušný výrok. Z uvedeného dôvodu bude preto úlohou súdu v ďalšom konaní rozhodnúť aj o tejto časti vzájomného návrhu žalovanej. Za nepreskúmateľný považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 55,67 euro s prísl.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedená suma pozostáva z cestovného v sume 44,24 euro a z nedoplatku na odmene. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejme na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd k skutkovému zisteniu, že ohľadom cestovného došlo medzi účastníkmi k uzavretiu ústnej dohody a neuvádza ani obsah prípadnej ústnej dohody. Súd v odôvodnení rozsudku síce popisuje vykonanie jednotlivých dôkazov a to najmä výsluchom svedkov L. X., L. G. a zmluvou o opatrovaní, tieto však nevyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, to znamená každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) a teda nevedno, aké dielčie skutkové zistenia z nich vyvodil, akými úlohami sa pri ich hodnotení riadil, preto uvedený skutkový záver považuje odvolací súd za nepreskúmateľný. Rovnako je nepreskúmateľné rozhodnutie aj v časti priznaného nedoplatku na odmene t.j. rozdiel medzi priznaným cestovným v sume 44,24 euro a sumou 55,67 euro. Žalobkyňa v konaní uplatnila peňažný nárok v sume 1.237,-euro, ktorý zahŕňal odmenu za prácu v sume 1.188,-eur a 49,-euro cestovné. Následne žalobkyňa vzala čiastočne späť svoj návrh ohľadom zaplatenia odmeny v sume 1.188,-euro a teda predmetom konania zo strany žalobkyne zostalo cestovné v sume 49,-euro. Z odôvodnenia rozhodnutia preto nie je zrejmé, aký nedoplatok na odmene zaviazal súd zaplatiť žalovanú žalobkyni. V rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. rozhodol súd prvého stupňa o uplatnenom nároku, ak priznal žalobkyni úrok z omeškania od 3.7.2008, i keď žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania až od 4.7.2008. Možno preto konštatovať, že žalovanou uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa je daný a v takom prípade nie sú splnené predpoklady pre opakovanie dokazovania, alebo jeho doplnenie odvolacím súdom s ohľadom na požiadavku dvojinštančnosti konania, t.j. aby podstatné právne otázky ktorých riešenie je rozhodujúce pre výsledok sporu, neboli posudzované až v odvolacom konaní bez možnosti riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení vecí bude úlohou súdu prvého stupňa vyjasniť si, čo je predmetom konania zo strany žalobkyne, teda či v konaní uplatňuje cestovné, alebo aj nedoplatok na odmene a následne vykoná účastníkom a navrhnuté dokazovanie ohľadom uplatneného nároku. Vo vzťahu k žalovanej posúdi právne významnú skutočnosť či žalovaná v čase uzavretia dohody o opatrovaní mala povolenie na sprostredkovanie zamestnania vydané ústredím (§ 25 ods. 1) a následne posúdi dôvodnosť jej vzájomného návrhu. Vykonané dôkazy náležite vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 O.s.p.) , prihliadne pritom aj na námietky žalovanej v odvolaní a rozhodnutie riadne odôvodní podľa zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) . V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.