KSKE 1 CoE 126/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 CoE 126/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/126/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608205517 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608205517.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnej U. Č., V. X. G., O. Z. H.. Č.. XXXX/XX, K. D. G. I., V. X. G., P. Č..XX/XXX, pre vymoženie 175,26 euro s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.9.2010 č.k. 6Er/147/08-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti o vymoženie úrokov z omeškania nad výšku 8,5% ročne zo sumy 167,30 euro od 24.10.2007 do zaplatenia.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v sume 3.000,- Sk, ktorý sa povinná zaviazala splatiť v mesačných splátkach v sume 840,- Sk s dohodnutým poplatkom vo výške 2.040,- Sk. V článku 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru účastníci dohodli, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 6.11.2007 sp. zn. SR 8085/07, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 5.280,- Sk s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 5.040,- Sk od 24.7.2007 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania v sume 3.136,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe uvedených zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zmluvný úrok z omeškania dohodnutý v zmluve medzi účastníkmi predstavuje ročnú výšku 91,25% z dlžnej sumy, čo je podľa názoru súdu prvého stupňa v rozpore s ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a zmluvné strany sa teda nemohli platne dohodnúť na výške úrokov z omeškania nad rozsah daný týmto ustanovením. Rozsudok vydaný rozhodcom podľa názoru súdu ingnoroval požiadavku o ochrane spotrebiteľa uvedenú v § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne uvádza, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Oprávnený má teda nárok na úrok z omeškania len podľa právneho predpisu a výšky, ktorá platila v čase prvého dňa omeškania t.j. 24.7.2007 a úroky z omeškania nad túto výšku nie je možné priznať, preto v prevyšujúcej časti nad výšku 8,5% ročne exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. V odvolaní uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami t.j. okrem iného aj s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa jeho názoru dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a to aj vzhľadom na skutočnosť, že nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Oprávnený poukazuje na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktoré malo dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nebola zmluvne dohodnutá, nastupovala výška úrokov ustanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platila zmluvná voľnosť. Poukázal na skutočnosť, že zo zákona ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Zdôraznil, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod , čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Ďalej poukázal na skutočnosť, že rozsudok stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak zastavil exekúciu v časti o vymoženie úrokov z omeškania nad výšku 8,5% ročne zo sumy 167,30 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, vychádzajúc z názoru, že úrok z omeškania vo výške 91,25% z dlžnej sumy je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

K odvolaniu oprávneného je potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť s jeho názorom vysloveným v odvolaní, že na uvedený vzťah účastníkov bolo potrebné aplikovať ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúce úrok z omeškania v obchodno-právnych vzťahoch.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V prejednávanej veci možno súhlasiť s názorom oprávneného, že účastníci z hľadiska podstatných náležitostí uzatvorili úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň je však treba povedať, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa - spotrebiteľa, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Citované ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy, ako absolútneho obchodu podľa

Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z občianskeho zákonníka.

Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisu občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie.

Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa na základe ust. § 54 ods. 1, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov, správne postupoval súd prvého stupňa, ak na spotrebiteľskú zmluvu aplikoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre povinnú ako spotrebiteľa výhodnejšia. Preto ak súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti o vymoženie úrokov z omeškania nad výšku 8,5% ročne, postupoval tak v súlade s ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., lebo exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinnú na plnenie právom nedovolené.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal úspešný účastník, v danom prípade povinný, ktorému však trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli a oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.