KSKE 1 CoE 179/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 CoE 179/2011

KS v Košiciach, dátum 15.05.2012, sp.zn. KSKE 1 CoE 179/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/179/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605211942 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7605211942.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného A. E. Q..A.., so sídlom v K., C. Č.. XX, proti povinnému P. Š., bytom v A. G. Z., W. Č.. X, vedenej u súdneho exekútora B.. O. I. so sídlom v P.Q., Q. I. Č.. X, pre vymoženie 609,16 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.03.2011 č.k. 8Er 310/2005-10 t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi B.. O. I. trovy exekúcie v sume 56,33 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 51,59 eur.

Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z., vzhľadom na zistenie, že povinný je nemajetný a majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na nemajetnosť povinného vychádzal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie z ust. § 203 ods.2 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z paušálnej odmeny v sume 23,24 euro a to za získanie poverenia, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3-krát, ďalšie zisťovania majetku povinného 2-krát, čiže spolu 7-krát 3,32 eur. Súdnemu exekútorovi nepriznal ním vyčíslenú časovú odmenu za spísanie žiadosti o udelenie poverenia, spísanie správy pre oprávneného, spísanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti, spísanie záznamu o vykonanie služobnej cesty, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené úkony súd považoval za neúčelné a duplicitne uplatnené. Rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z uplatnenej náhrady hotových výdavkov, pretože bol toho názoru, že na náhradu hotových výdavkov sa nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo nemá charakter protihodnody za poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou v zmysle § 2 zák. č. 222/2004 Z.z. Preto náhradu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v sume 23,70 eur za poštovné a cestovné. Celkovo však priznal súdnemu exekútorovi na náhrade trov konania sumu 51,59 eur.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu trovy exekúcie v sume 88,20 euro. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že o daň z pridanej hodnoty mala byť zvýšená len jeho odmena. Podľa jeho názoru daň z pridanej hodnoty je súčasťou trov exekúcie aj v prípade, že ju súdny exekútor podľa osobitného zákona je povinný platiť z hotových výdavkov. V tejto

súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoE/133/2007-112 a rozhodnutie 1CoE/57/2010-41. Má za to, že náhrada za stratu času a cestovné náklady podliehajú v zmysle zákona o daň z pridanej hodnoty zdaniteľnému plneniu, pričom z ust. § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vyplýva, že tieto náhrady sú účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučných činností.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je sčasti dôvodné.

V prejednávanej veci odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne posúdil účelnosť trov konania vynaložených súdnym exekútorom na výkon exekúcie, nesprávne právne však vec posúdil ak nepriznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odmena a náhrady určené podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sa zvyšujú. Keďže je nesporné, že súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty má nárok nielen na zvýšenie odmeny, ale aj náhrad o daň z pridanej hodnoty. Preto ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru vec v tejto časti nesprávne právne posúdil.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % , a to z odmeny ale aj náhrad, t.j. zo sumy 46,94 euro, a teda daň z pridanej hodnoty vo výške 9,39 eur, a preto zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 56,33 eur.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že každý z účastníkov v odvolacom konaní mal úspech iba čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.