KSKE 1 CoE 190/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/190/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206202281 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206202281.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej Z. F., P. Ú. G., Z. Z. S. G., G. Č.. XX proti povinnému O.D. A., N. S. G., F. Č.. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Bohumila Husťáka, so sídlom v Košiciach, Žriedlova č. 3, pre vymoženie 6,64 eur s prísl. o odvolaní oprávnenej a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 9.5.2011 č.k. 39Er/295/2006-22 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 58,02 eur.

Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z.z. vzhľadom na to, že po vydaní rozhodnutia - exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, lebo podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. výkon rozhodnutia bolo možné nariadiť iba najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre plnenie povinnosti. Keďže rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.5.2003 posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie uplynul dňa 13.5.2006 a teda dňom 14.5.2006 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky.

Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal súd prvého stupňa oprávnenú, odôvodňujúc to tým, že rozhodnutie o uložení pokuty (exekučný titul) nadobudol vykonateľnosť dňa 13.5.2003 avšak oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie až 1.2.2006, pričom poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 3.3.2006 a teda do uplynutia prekluzívnej lehoty 13.5.2006 zostávali súdnemu exekútorovi približne dva mesiace. Oprávnená teda mohla predvídať, že za taký krátky čas, ktorý zostáva do uplynutia prekluzívnej lehoty, nebude možno exekúciu úspešne vykonať, pričom jej nič nebránilo, aby návrh na vykonanie exekúcie podala už 13.5.2003, kedy exekučný titul nadobudol vykonateľnosť. Mal teda za to, že oprávnená zavinila zastavenie exekúcie, preto v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku jej uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. Nestotožnil sa však s vyčíslením odmeny súdneho exekútora podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a súdnym exekútorom vyčíslenú odmenu krátil.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podala včas odvolanie oprávnená aj súdny exekútor.

Oprávnená žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že nie je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V odvolaní uviedla, že nemožno jej pričítať zavinenie na zastavení exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo podstatným

dôvodom zastavenia exekúcie bola preklúzia práva na vymoženie priznaného nároku. Nemožno ju zaviazať na náhradu trov exekúcie ani z dôvodu nemajetnosti povinného, lebo táto bola v exekúcii zistená až v čase zániku práva na vymoženie priznanej pohľadávky. Poukázala na ust § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku podľa ktorého možno oprávneného zaviazať na náhradu nevyhnutných trov exekúcie iba výnimočne. Nemohla predvídať, že exekučný titul, ktorý bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie perfektný, následne zanikne z dôvodu preklúzie práva dňa 12.4.2006. Aj keď v tejto exekúcii bola zistená nemajetnosť povinného, tak podľa jej názoru nie sú v zmysle zákonnej úpravy (§ 203) dané dostatočné dôvody na uloženie povinnosti mu nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 ÚS 377/08-13, podľa ktorého skutočnosť, že nedôjde k uspokojeniu nároku u súdneho exekútora, nie je v rozpore so zákonom, lebo toto riziko súdneho exekútora je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a uložil povinnému (oprávnenej) nahradiť mu trovy exekúcie v sume 64,33 eur. V Odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri vyčíslení odmeny postupoval v prísnom súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky. Vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa obsiahnutom v odôvodnení napadnutého uznesenia v zmysle ktorého mu nepatrí odmena za vykonanie úkonov spočívajúcich v spracovaní správy a oznámenia - oprávnenému, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a spracovanie vrátenia poverenia nakoľko ich považoval za administratívne úkony. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. podľa ktorej za čas vynaložený na vykonanie predmetných úkonov bol účelne vynaloženým časom, nakoľko ich vykonanie je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti a v danom prípade pri vymáhaní dlžnej sumy. Naďalej trvá na časových intervaloch uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a náhradu trov exekúcie zo dňa 14.4.2011. Rovnako trvá na uplatnení hotových výdavkov vo výške 0,65 eur, nakoľko ide o výdavky vynaložené za pripojenie k internetu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, pričom pri zabezpečení núteného výkonu povinnosti mu vznikajú nevyhnutné náklady, ktoré musí sám hradiť zo svojho majetku. Zastáva názor, že rozhodnutie obsiahnuté v uznesení súdu prvého stupňa týkajúce sa trov exekúcie nie je v súlade s požiadavkou spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu oprávnenej poukázal na ust. § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že Exekučný poriadok dovoľuje zaviazať na úhradu trov exekúcie aj oprávneného a to na základe princípu zavinenia. Podľa jeho názoru oprávnený pri náležitej opatrnosti a uvážlivosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 1.2.2006, pričom exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 12.4.2003 a prekluzívna lehota uplynula dňa 12.4.2006. Má teda za to, že uvedené skutočnosti svedčia o procesnom pochybení oprávnenej, keďže nedbala na požiadavku náležitej opatrnosti a predvídavosti. Bol teda toho názoru, že súd rozhodol správne a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, keď uložil oprávnenej nahradiť trovy exekúcie.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je a súdneho exekútora nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vec vo výroku o trovách exekúcie nesprávne právne posúdil ak na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora zaviazal oprávnenú.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že exekučný titul - rozhodnutie Okresného úradu Košice zo dňa 8.1.2003 nadobudol vykonateľnosť dňa 13.5.2003 a teda uplynutím trojročnej lehoty dňa 13.5.2006 (§ 71 ods. 3 zák. č. 71/1966 Zb.) zanikla vymáhateľnosť tohto nároku. Exekúcia bola začatá dňa 1.2.2006. Na základe uvedeného zistenia dospel odvolací súd k záveru, že oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, preto neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie

z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.

Oprávnená totiž postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako aj dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu zo straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.

Súd prvého stupňa teda nesprávne aplikoval ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak trovy exekúcie uložil zaplatiť oprávnenej. Ustanovenie § 203 ods. 1 predstavuje výnimku zo zásady, že náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tieto predpoklady v prejednávanej veci však splnené neboli.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu súdneho exekútora treba uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné. Vo vzťahu k účelnosti trov exekučného konania súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci - že sa jedná o administratívne úkony a duplicitne požadovanú odmenu a náhradu hotových výdavkov - ktorý následne aj správne právne posúdil ak v uvedenom rozsahu vyčíslené trovy exekúcie súdneho exekútora nepovažoval za dôvodné. Vzhľadom na to, že k zmene skutkového, ale ani právneho stavu ohľadom tohto zistenia súdom prvého stupňa v odvolacom konaní nedošlo, preto na zistenia a na právne posúdenie vykonané súdom prvého stupňa odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 119 ods. 2 O.s.p.) .

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z názoru odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie.

V novom rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.