KSKE 1 CoE 35/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210874 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811210874.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: XXXXXXXX, vo veci pobočky Rožňava, Štítnická 12, Rožňava, proti povinnému: INTER FINAL, spol. s r.o., so sídlom v Rožňave, Šafárikova 91, IČO: XXXXXXXX, o vymoženie 166,06 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pod č. EX 5492/11, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.1.2012 č.k. 10Er/1140/2011-10 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 39,82 eur.

Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina. Podaním doručeným súdu dňa 16.1.2012 exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra, pretože na povinného bolo začaté konkurzné konanie , ktoré však bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.7.2011 č.k. 32K/9/2011-284 pre nedostatok majetku dlžníka (t.j. povinného) . Trovy exekúcie si súdny exekútor vyúčtoval vo výške 39,82 eur s DPH a na ich náhradu žiadal zaviazať oprávnenú.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 20 ods. 5, § 202 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 8a ods. 1, 2 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, § 57 ods. 3, 2, 1 písm. h/, § 58 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a exekúciu zastavil, pretože proti povinnému bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku, čo má za následok jeho následný výmaz z obchodného registra podľa § 8a ods. 1 písm. d/ zákona o obchodnom registri, čím dôjde k jeho zániku ako právnickej osoby. Bez ohľadu na skutočnosť, že sa tak doposiaľ nestalo, povinný už nie je subjektom vykonávajúcim svoju činnosť a nebude môcť byť ani účastníkom exekúcie. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 197, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 15, § 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len vyhláška) a oprávnenú zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 39,82 eur.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Uviedla, že ju mal súd požiadať o stanovisko k zastaveniu exekúcie. Ďalej uviedla, že povinný bol

vymazaný z obchodného registra, pričom ide o objektívnu skutočnosť, a preto navrhla súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznať.

K odvolaniu oprávnenej sa podaním doručeným súdu dňa 2.3.2012 vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 1.12.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Na majetok povinného bolo dňa 4.5.2011 začaté konkurzné konanie, ktoré bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice I pre nedostatok majetku povinného. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, ktorý je verejne prístupný. Povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 25.1.2012. Ďalej uviedol, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie predložil odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie nebolo odvolaním napadnuté, teda nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.) , preto nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávnenej proti výroku ktorým bola zaviazaná na úhradu trov exekúcie v danom prípade nie je dôvodná.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods.1 Exekučného poriadku) .

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) .

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Vo výnimočných prípadoch musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

Ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ako správne uviedol súd prvého stupňa.

V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Odvolací súd z Obchodného registra zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra z toho dôvodu, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I bolo konkurzné konanie na povinného zastavené pre nedostatok jeho majetku.

Dôvod výmazu povinného z obchodného registra má dopad na dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie sa rozhodne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom pre zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného. V danej veci preto prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda zaviazanie na úhradu trov exekúcie oprávnenú.

Odvolací súd v súvislosti so zastavením exekúcie a so zaviazaním oprávnenej na náhradu trov exekúcie preskúmal aj výšku trov exekúcie. Súd prvého stupňa priznal výšku trov exekúcie podľa § 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len vyhláška) . S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje, pretože ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur (§ 14 ods. 1 vyhlášky) . Uvedené však na výške trov exekúcie nič nemení, pretože výška trov exekúcie priznaná súdom prvého stupňa je totožná s uvedenou, správne právne kvalifikovanou výškou trov exekúcie odvolacím súdom. Tá predstavuje sumu 33,19 eur + 20% DPH (§ 196 Exekučného poriadku) .

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.