KSKE 2 Co 233/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 233/2011

KS v Košiciach, dátum 08.02.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 233/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/233/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805204747 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805204747.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne B.U. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, prechodne bytom Podbrezová, Štiavnička 46, zast. Advokátom JUDr. Štefanom Mišovičom, Advokátska kancelária Nitra, J. Mrvu 22, proti žalovanému B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, zast. JUDr. Antonom Pospíšilom, bytom Poprad, Štúrova 130/27, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 4C/90/2005-455 z 5.5.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z vecí patriacich do BSM účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného všetky nehnuteľné a hnuteľné veci okrem osobného motorového vozidla Škoda Favorit, do jeho vlastníctva prikázal aj vklad spoločnosti DERAK s.r.o., akontáciu motorového vozidla Kia Sportage, do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal osobné motorové vozidlo Škoda Favorit. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 16.907,39 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 421,12 € takisto v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 337,50 € na účet Okresného súdu v Rožňave do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava, č.k. 10C/32/2003-19 z 9.4.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.4.2003.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že do BSM účastníkov patria hnuteľné a nehnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Hodnotu vecí zisťoval znaleckým dokazovaním a okrem osobného motorového vozidla Škoda Favorit ostatné hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pretože tieto veci po rozvode manželstva aj užíval a žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby jej boli niektoré z týchto hnuteľných vecí prikázané do výlučného vlastníctva, keďže má iba jednoizbový byt. Mal za preukázané, že do BSM účastníkov patrí vklad spoločnosti DERAK s.r.o. a aj akontácia na zakúpenie motorového vozidla konštatujúc, že v čase zániku BSM už motorové vozidlo neexistovalo. Vychádzajúc z § 143 OZ a § 150 OZ uzavrel, že v prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby súd sa pri vyporiadavaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku. Akontáciu na zakúpenie motorového vozidla KIA Sportage zahrnul do BSM z dôvodu, že aj keď žalovaný tvrdil, že toto motorové vozidlo slúžilo na výkon jeho povolania, bol toho názoru, že ide o osobné motorové vozidlo a bolo zrejme využívané aj na súkromné účely. Nezahrnul do BSM motorové vozidlo Tatra 819, keďže bolo vložené do združenia podnikateľov na účely podnikania.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

O povinnosti žalovaného nahradiť náklady trov konania v rozsahu 1/2-ice, ktoré preddavkovo platil štát, rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a o jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položky 6 bod b vo výške 3 % z predmetu konania, a to v rozsahu 1/2-ice.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, aby jej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v sume 2.455,73 € ako 2/4-iny z celkovej sumy 4.911,47 € (náhrady trov právneho zastúpenia) a trovy odvolania v sume 336,94 €. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania nepovažovala za správne, pretože súd sa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. nevyporiadal s trovami konania, konkrétne s náhradou trov jej právneho zastúpenia. Podľa jej názoru, keďže súd znížil ňou navrhovanú čiastku, ktorej sa domáhala titulom vyrovnania podielov o 1/3-inu (z 20.166 € na 16.907,39 €) , mal jej podľa tohto zákonného ustanovenia aj priznať trovy právneho zastúpenia zo sumy podľa rozsudku tak, ako to aj poukazujú vysvetlivky k § 142 ods. 3 O.s.p., teda podľa pomeru úspechu, ktorý bol 3/4-iny ku 1/4-ine, čo v konečnom dôsledku znamená jej právo na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 2/4-ín, teda polovice nákladov trov právneho zastúpenia.

Rozsudok vo veci samej napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vo veci rozhodnúť, príp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodňoval s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. s tým, že čo sa týka hnuteľných vecí súhlasil s tým, ako rozhodol súd prvého stupňa a tie prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Nesúhlasil s tým a bol toho názoru, že súd nesprávne vyhodnotil, že do BSM účastníkov patrí aj vklad spoločnosti DERAK s.r.o., poukazujúc na to, že so svojimi spoločníkmi túto spoločnosť založil ako právneho nástupcu ich združenia, v ktorom podnikal na základe zmluvy o združení z 19.5.1993, peňažné prostriedky na založenie spoločnosti, resp. na zloženie imania spoločnosti pochádzali výlučne z finančných prostriedkov združenia, v ktorom každý z účastníkov ponechával mesačne dohodnutú čiastku na tvorbu zisku a zveľaďovanie majetku spoločnosti - združenia. Takisto nesúhlasil s tým, aby do BSM bola zahrnutá akontácia na zakúpenie motorového vozidla značky KIA Sportage, poukazujúc na uzavretú leasingovú zmluvu, na základe ktorej toto vozidlo bolo kúpené, z ktorej vyplýva, že nájomcom je spoločnosť DERAK s.r.o., teda išlo o vozidlo podnikateľského subjektu a nie o vozidlo súkromnej fyzickej osoby, bolo užívané spoločníkmi v združení podnikateľov DERAK a keďže 31.7.2004 došlo k havárii na vozidle, toto vozidlo bolo úplne zničené a vyradené z prevádzky. Toto vozidlo ku dňu zániku BSM neexistovalo a neexistovalo ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto nie je možné toto vozidlo ani akontáciu na toto vozidlo prikázať niekomu do vlastníctva, nehovoriac o tom, že to bolo vozidlo firemné a slúžilo na výkon povolania združenia podnikateľov DERAK, preto nemohlo patriť do BSM. Bolo zakúpené z peňažných prostriedkov členov účastníkov združenia. Napokon namietal, že v rozsudku súdu prvého stupňa absentuje suma, ktorú má vyplatiť žalobkyni za 1/4-inu podielu k rodinnému domu, ktorý bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Mal za to, že súd nesprávne posúdil výsledky znaleckého posudku č. 56/2006 znalca Y.. D. a nesprávne prišlo k vyčísleniu vyplatenia žalovanej, poukazujúc na to, že na strane 5 odôvodnenia rozhodnutia, prvý odstavec, súd prvého stupňa vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 46.300 €, čo je cena už znížená o všeobecnú hodnotu 10.800 €, teda mal by vyplatiť z1/4-iny celkového podielu nehnuteľnosti žalovanej polovicu, t.j. 5.787,5 €. Konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že nepreukázal vyplatenie podielu z rodinného domu bratovi Ľ. I. považoval za zavádzajúce, pretože dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, kedy bolo rozvedené manželstvo účastníkov, pričom potvrdenie o odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov, ktorými bratovi vyplácal podiel je z 29.11.2004, teda takmer o 19 mesiacov neskôr po právoplatnosti rozsudku o rozvode. K odvolaniu pripojil uvedené potvrdenie. Ďalej poukazoval na svoje vyjadrenie z 1.8.2005, z 3.8.2010, ako aj na návrhy z 13.5.2010 a 11.3.2010. Poukazoval na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žalobkyňa dlhší čas pred rozvodom nebývala v spoločnej domácnosti v predmetnom rodinnom dome vÁ. Dedink, počas tohto obdobia kedy odišla zo spoločnej domácnosti, neprispievala na chod domácnosti, ani na výživu mladšej dcéry, ktorá v čase jej odchodu zo spoločnej domácnosti mala 15 rokov a navštevovala ešte školu vo Zvolene 3 roky, čo financoval iba zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Žalobkyňa neprispievala ani na údržbu, ani na bežné udržiavanie chodu domácnosti, prevádzkovanie nehnuteľnosti, čo boli za dobu 10 rokov nemalé výdavky. Nesúhlasil ani s trovami konania, ako boli vyčíslené v rozsudku, pretože sú v rozpore s § 148 ods. 1 O.s.p., pretože aj tu mal súd vyčísliť trovy konania v podieloch úspešnosti podľa výsledkov konania.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia. Bola toho názoru, že súd prvého stupňa po dôkladnom dokazovaní, jednak z výsluchov účastníkov konania, jednak zo spisového materiálu predloženého najmä žalovaným, ako aj na základe posudkov správne o merite veci rozhodol. Odvolanie žalovaného len kopíruje jeho vyjadrenia a nesúhlas so sumou, ktorú má jej zaplatiť z BSM, jeho odvolanie považovala za irelevantné a nedôvodné.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) , ods. 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie okrem iného, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa síce uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, avšak nie je z neho zrejmé z akého dôvodu zahrnul do BSM akontáciu na zakúpenie motorového vozidla značky Kia Sportage, pokiaľ nekonštatoval, že osobné motorové vozidlo Kia Sportage patrilo do BSM a ako sa vyporiadal so skutočnosťou, že v čase zániku BSM už motorové vozidlo neexistovalo. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej nie je zrejmé ako sa vyporiadal s potvrdením (č.l. 21 spisu) , ktorým žalovaný preukazoval, že za nehnuteľnosti, ktoré boli zahrnuté do BSM uhradil svojmu bratovi sumu 3.319,39 € (100.000,-Sk) po rozvode manželstva, resp. z akého dôvodu neprihliadal na tento listinný dôkaz a konštatoval, že čo sa týka tejto čiastky, žalovaný nepreukázal, že išlo o jeho výlučné finančné prostriedky a napriek tomuto konštatovaniu z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť z čoho vychádzal, že išlo o finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania BSM účastníkov, teda o finančné prostriedky patriace do BSM. Napokon z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé z akého dôvodu zahrnul do BSM vklad spoločnosti DERAK s.r.o. vo výške 2.223,909 €.

Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť dôvodov a pre toho účastníka konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním (§ 201 veta prvá O.s.p.) , lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo tieto dôvody sú nedostatočné a prípadne nezrozumiteľné, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu prvého stupňa. Preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je

preskúmateľné alebo neobsahuje žiadne alebo nezrozumiteľné alebo nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku, rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a zároveň bude potrebné vyporiadať sa aj so skutočnosťami, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.