KSKE 2 Co 272/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 272/2011

KS v Košiciach, dátum 23.05.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 272/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/272/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210229134 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210229134.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu E. M., L. Y. K. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Advokátska kancelária Kováčska 28, Košice, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Sociálnou poisťovňu Bratislava, ul. 29.augusta č. 8, o 10.686,49 € a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.6.2011, č.k. 36C/152/2010-83 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet advokáta JUDr. Petra Harakályho náhradu trov odvolacieho konania v sume 333,54 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobe pokiaľ ide o istinu vyhovel a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 10.686,49 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne od 19.5.2010 do zaplatenia. Žalobu ohľadom úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol. Uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania 1.333,68 € na účet advokáta JUDr. Petra Harakályho.

Na základe vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že pokiaľ ide o nárok žalobcu z titulu istiny a úroku z omeškania od 19.5.2010 do zaplatenia, je žaloba dôvodná, a preto v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.686,49 € s úrokom z omeškania od 19.5.2010 vo výške 8 %. Pokiaľ ide o úrok v prevyšujúcej časti, t.j. pred dňom 19.5.2010 žalobu zamietol, keďže mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania počnúc dňom 19.5.2010, pričom vychádzal z ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. 514/2003, pričom z tohto zákona vyplýva, že žalobu mohol žalobca podať po uplynutí 6 mesiacov od doručenia návrhu na predbežné prerokovanie nároku. Vzhľadom k tomu, že žalovanej podľa § 563 Obč.zákonníka vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu v prvý deň potom, čo žalobca požiadal žalovanú o náhradu škody a z obsahu dokazovania súd zistil, že prvým dňom potom, čo žalobca požiadal žalovanú o nahradenie škody bol deň 18.5.2010, pretože návrh na predbežné prerokovanie nároku bol žalovanej doručený dňa 17.5.2010. Žalovaná sa teda do omeškania dostala dňom 19.5.2010. Pokiaľ ide o výšku úrokov, súd prvého stupňa mal za to, že žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 %, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca žaloval iba 8 %, nemohol súd prekročiť rámec jeho žaloby. Pokiaľ si žalobca uplatnil úroky z omeškania počínajúc 4.dňom od právoplatnosti rozhodnutia konajúceho súdu, mal súd prvého stupňa za to, že táto časť žaloby je nedôvodná, preto v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pričom trovy pozostávajú z odmeny advokáta za 4 úkony právnej pomoci po 270,54 € (prevzatie zastupovania, spísanie žaloby, písomné podanie zo dňa 14.3.2011 a účasť na pojednávaní dňa 8.6.2011, 2 x režijný paušál po 7,21 € a 2 x po 7,41 €, 3 x daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z hodnoty úkonov a režijných paušálov, spolu 1.333,68 €.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca aj žalovaný.

Žalobca sa domáhal zmeny rozsudku ohľadom úrokov z omeškania a priznania úroku z omeškania od 4. dňa po právoplatnosti rozsudku, t.j. od 3,0.5.2008. Má za to, že povinnosťou Sociálnej poisťovne bolo plniť presne podľa dispozícii meritórneho rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového súdu, a to bez akejkoľvek výzvy na plnenie. Poukázal však aj na korešpondenciu s organizačnou zložkou žalovaného, pobočkou v Žiline, ktorá opakovane odmietla plnenie, preto v tejto časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu tak, že úroky z omeškania budú priznané od 30.5.2008.

Žalovaný podal odvolanie len proti výroku o trovách konania. Má za to, že Sociálna poisťovňa nikdy nebola, ani nie je nositeľom povinností platiť trovy konania priznané žalobcovi v konaní 19C/643/2002, vedenom na Okresnom súde v Košiciach v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4Co/155/2006. Má za to, že trovy konania sú inštitútom procesným, a preto na tento prípad zákonodarca pamätal osobitne a poukazuje na § 5 vyhlášky, podľa ktorej poisťovňa uhradí trovy súdneho konania alebo mimosúdneho prerokovania vynaložené poisteným zamestnávateľom v súvislosti s udalosťou, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na plnenie poisťovne len vtedy, ak sa vopred písomne zaviaže ich uhradiť. Keďže v dokumentácii žalovaného sa žiadna takáto dohoda nenachádza, má za to, že pre účely tohto konania je potrebné vychádzať práve z citovanej vyhlášky. Ďalej poukázala na to, že predpokladom vzniku nároku na náhradu trov súdneho konania za sporovú náhradu škody z poškodenia zdravia pri pracovných úrazoch bola nielen písomná dohoda, ale tieto trovy museli byť vynaložené a to poisteným zamestnávateľom. Úpravu ustanovenia o tom, že táto povinnosť vznikne poisťovni len vtedy, ak sa vopred písomne zaviaže ich uhradiť, je nutné vyložiť tak, že jej iniciátorom na uzavretie takejto dohody mohol byť len poistený zamestnávateľ a to bez zbytočného odkladu potom, čo sa o podanej žalobe dozvedel. Z uvedených skutočností nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne legitimovaný na jej podanie. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok zruší a vec vracia na nové konanie. V závere uviedol, že ak odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovie, žiada, aby bolo pripustené dovolanie z dôvodu, že žalovaný zastáva právny názor, že ide o otázku zásadného právneho významu v súvislosti s námietkou žalovaného vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v súvislosti s existenciou právnej povinnosti platiť trovy konania žalovaného.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal, rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom toto verejné vyhlásenie oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba ohľadom úrokov zamietnutá a vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, v tejto časti na ktoré v celom poukazuje aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania. Stotožňuje sa s tým záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný sa dostal do omeškania až dňa 19.5.2010, t.j. deň potom, čo požiadal žalovanú Slovenskú republiku o náhradu škody.

Za správny považuje aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, keďže má za to, že v danom prípade ide o konanie o náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej správy, ktorú spôsobil orgán, v tomto konaní zastupujúci štát, a preto nie je možné prijať závery žalovaného obsiahnuté v písomnom odvolaní, keďže tieto závery nevychádzajú z postavenia žalovaného ako zástupcu štátu a zodpovednosť štátu vyplývajúca z ustanovenia zák. č. 514/2003. Celé dôvody odvolania žalovaného ohľadom toho, že nenesie zodpovednosť za trovy konania sú postavené na ustanoveniach zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom ani žaloba žalobcu, ani rozsudok nárok o ustanoveniach tohto zákona neopiera, keďže predmetom konania je náhrada škody z nesprávneho úradného postupu.

Z týchto dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 270,54 €, režijný paušál 7,41 €, DPH 55,59 €, spolu 333,54 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.