KSKE 2 Co 6/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211750 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611211750.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu: SKP, k.s., Banská Bystrica, Lazovská 64, IČO: 44 915 691, Správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys. s.r.o., v konkurze, Sládkovičovo, Košútska 1342, IČO: 36 814 148, zast. advokátom JUDr. Pavlom Konečným, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Hurbanova 14A, proti žalovanému: E. N., bytom Z., Z. XX, zast. advokátom JUDr. Štefanom Kamenickým, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o 1.178,398 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 9C/144/2011-84 zo 4.10.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa p rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 1.178,39 €, sumy predstavujúcej zmluvnú pokutu za obdobie od 15.7.2007 do 15.7.2011 (úrok vo výške 0,1 % denne zo sumy 806,01 €) a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 163,44 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že 15.11.2001 predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme č. 202020127, predmetom ktorej bol tovar v cene 1.382,19 € (41.640,-Sk) , podľa ktorej finančný prenájom mal byť realizovaný tak, že žalovaný po dobu 24 mesiacov bude splácať splátky vo výške 61,71 € (1.859,-Sk) s nultou splátkou vo výške 164,51 € (4.956,-Sk) takže žalovaný mal celkovo zaplatiť sumu 1.645,49 € (49.572,-Sk) , i keď v zmluve je uvedená čiastka 1.644,83 € (49.552,-Sk) . Vo všeobecných obchodných podmienkach sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy v prípade, že nájomca bude v omeškaní s úhradou nájomného. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný uhradil čiastku 325,30 € (9.800,-Sk) a neuhradená zostala suma 806,01 € (24.282,-Sk) .

Ďalej vychádzal zo zistenia, že posledná splátka mala byť žalovaným uhradená 4.3.2002, že hnuteľné veci uvedené v zmluve boli zaobstarávané do domácnosti žalovaného a iba nedopatrením v zmluve bolo uvedené IČO žalovaného a DIČ.

Vychádzajúc z § 544 ods. 1 OZ s prihliadnutím na ust. § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v zmysle § 52 a nasl. Obč.zákonníka. Dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za zabezpečenie záväzku majúc za to, že pokiaľ sa dlžník dostane do omeškania so splnením záväzku vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je povinný splniť tiež záväzok

vedľajší (akcesorický) , t.j. zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto povinnosť podľa záveru súdu prvého stupňa ale nemôže trvať dlhšie ako trvá záväzok hlavný, preto pokiaľ dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového vzťahu premlčanie sa vzťahuje aj na vedľajší záväzok, teda aj na zmluvnú pokutu.

Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, zaoberal sa touto námietkou a vychádzajúc zo zmluvy o nájme mal za to, že celková cena prenájmu bola podľa zmluvy platná dňom 15.3.2003, keďže žalovaný mal uhrádzať splátky za dodaný tovar vždy do 15. dňa v mesiaci po dobu 24 mesiacov takže žalovaný sa dostal do omeškania najneskôr dňa 16.3.2003, najneskôr od tohto dňa vzniklo žalobcovi právo domáhať sa od žalovaného aj zaplatenia zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta ako samostatný nárok bola uplatnená na súde prvého stupňa 8.9.2001, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Zdôraznil, že žalobca ani jeho právny predchodca si do dnešného dňa voči odporcovi neuplatnili nárok na zaplatenie istiny súdnou cestou. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) , pretože je v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukazujúc na ust. § 544 OZ namietal, že zmluvná pokuta je samostatný majetkový nárok od okamihu, kedy sa naplnia predpoklady vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, z čoho vyplýva, že tento nárok je aj samostatne vymáhateľný. Zdôraznil, že v takýchto prípadoch sa akcesorita riadi zásadou, podľa ktorej rozhodujúci je vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a platí, že pokiaľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, so zánikom zabezpečovaného záväzku, zaniká aj zabezpečovací (vedľajší akcesorický) záväzok. Pokiaľ však zabezpečená povinnosť bola porušená a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol, zánik hlavného záväzku už existenciu a vymáhateľnosť tohto nároku neovplyvňuje, teda od tohto okamihu zmluvná pokuta zdieľa vlastný právny osud. Poukazujúc na ust. § 121 ods. 3 OZ mal za to, že zmluvná pokuta nie je v žiadnom prípade považovaná za príslušenstvo pohľadávky, ale počnúc jej vznikom sa táto stala samostatným majetkovým právom a takýto nárok už nezdieľa právny osud, resp. kvalitu hlavného zabezpečovaného záväzku.

Podľa jeho názoru na daný prípad bolo potrebné aplikovať ust. § 110 ods. 3 OZ v spojení s § 101 OZ tak, že zmluvná pokuta v danom prípade sa premlčuje osobitne od premlčania ňou zabezpečeného záväzku, a to každý deň samostatne. V tejto súvislosti poukazoval na dostupnú judikatúru, predovšetkým rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 29Odo/847/2001, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/332/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/199/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26Co/253/2009, z ktorých vyplýva, že k porušeniu povinnosti z ktorej plnením je dlžník v omeškaní dochádza nielen prvý deň, ale opakovane po celú dobu, pokiaľ povinnosť nezanikne, preto v takomto prípade vzniká oprávnenej osobe právo na zaplatenie zmluvnej pokuty opakovane, premlčacia doba beží samostatne pre právo na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty za každý deň omeškania a každý jeden deň sa tento nárok opätovne premlčuje uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty počítanej od tohto dňa. Poukazujúc na tieto stanoviská mal za to, že právny názor súdu prvého stupňa je v priamom rozpore s týmito rozhodnutiami. S poukazom na túto dostupnú judikatúru aj na prezentovaný názor, z ktorého vyplýva, že zmluvnú pokutu možno žiadať 3 roky spätne odo dňa dňa podania návrhu v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej ako sankčný následok za omeškanie vo forme určitého percenta za určitý časový úsek, bol toho názoru, že v tomto prípade je vznesená námietka premlčania dôvodná v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 339,33 € ( t.j. zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne zo sumy 806,01 Eur od 15.7.2007 do 7.9.2008) . V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 839,06 €, t.j. za obdobie od 8.9.2008 do 15.7.2011 je podľa jeho názoru vznesená námietka premlčania nedôvodná. K odvolaniu pripojil fotokópie rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/332/2009 Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/199/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26Cob/153/2009.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že svoje odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikovať správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

V danom prípade súd prvého stupňa použil správny právny predpis, čiastočne ho síce nesprávne vyložil, ale na daný skutkový stav ho správne aplikoval. Preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.

Predmetom konania je žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej opakujúce sa plnenie (0,1 % denne odo dňa omeškania až do zaplatenia istiny) , pričom medzi účastníkmi nebola spornou skutočnosť, že ide o záväzok akcesorický.

Súd prvého stupňa zo skutočnosti, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý nárok považoval za akcesorický, vyvodil záver, že tento záväzok nemôže trvať dlhšie ako trvá záväzok hlavný. Preto, pokiaľ dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového vzťahu premlčanie sa vzťahuje aj na vedľajší záväzok, teda aj na zmluvnú pokutu, preto pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá, nemožno toto premlčané právo veriteľovi priznať.

Hlavnou a podstatnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany žalobcu je tvrdenie, že uvedený záver je nesprávny z dôvodu, že i keď zmluvná pokuta vo svojej povahe je akcesorickým záväzkom, podmieneným vznikom hlavného záväzku, okamihom porušenia hlavného záväzku sa zmluvná pokuta stáva samostatným majetkovým právom a stáva sa nezávislou od hlavného záväzku. V tejto súvislosti poukazoval na už uvádzanú konštantnú judikatúru.

Z rozsudku NS SR sp.zn. 4Obo/319/99, rozsudku Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp.zn. 5Co/49/2005, i rozsudku NS ČR sp.zn. 32 Odo/466/2004 vyplýva, že premlčanie príslušenstva pohľadávky je potrebné posudzovať nezávisle na premlčaní istin, teda príslušenstvo pohľadávky nesleduje osud istiny. Opačný názor vyplýva z rozhodnutí NS ČR sp.zn. 21Cdo/3173/2005, sp.zn. 21Cdo/681/2006, z ktorých možno vyvodiť záver, že ak uplynula premlčacia doba k istine, nemožno sa úspešne domáhať akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky.

Akcesorita znamená, že tak vznik, trvanie, ako aj zánik vedľajšieho vzťahu je priamo závislý od momentálneho stavu hlavného záväzku. Inak povedané vedľajší (akcesorický) záväzok nemôže existovať bez existencie hlavného záväzku a okamihom zániku hlavného záväzku zaniká automaticky aj akýkoľvek vedľajší záväzok.

Odvolací súd dospel k záveru, že zaplatenie zmluvnej pokuty je záväzkovým zabezpečovacím právnym prostriedkom, z ktorého vyplýva určitý špecifický vzťah medzi nárokom na zaplatenie istiny a nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je akcesorický v tom zmysle, že pokiaľ ide o jeho vznik predpokladá hlavný záväzok, resp. splnenie dvoch predpokladov viažucich sa k samotnej istine, a to, že splatnosť istiny nastala, teda dlžník sa nachádza v omeškaní a uplynul konkrétny deň, počas ktorého omeškanie dlžníka trvá.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu a medzi účastníkmi ani nie je spornou skutočnosť, že žalovaný hlavný záväzok v celom rozsahu neuhradil, pretože ako to vyplýva zo saldokonta predloženého

žalobcom, žalovaný uhradil iba čiastku 325,30 € a zostala neuhradená suma 806,01 €. Uvedená dlžná čiastka nebola predmetom konania vo veci samej, pretože žalobca ku dnešnému dňu si na súde neuplatnil nárok na zaplatenie nedoplatku zo zmluvy o nájme, pričom, ako to vyplýva aj z rozhodnutia súdu prvého stupňa, nárok na zaplatenie dlhu zo zmluvy o nájme je premlčaný, pretože premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku žalobcovi začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti celkovej ceny prenájmu ( 15.3.2003) , t.j. dňa 16.3.2003 a uplynula dňa 16.3.2006. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol uplatnený na súde prvého stupňa 8.9.2011.

V takejto situácii žalobca vie, že došlo k premlčaniu istiny a žaloval iba úrok z omeškania. V tomto prípade síce za určité obdobie, a to za obdobie od 15.7.2007 do 15.7.20111, avšak pri doslovnej akceptácii názoru, podľa ktorého premlčanie beží ohľadne každej splátky samostatne odo dňa jej splatnosti, úroky z omeškania prirastajú denne, premlčanie beží samostatne pre každodenný prírastok úrokov z omeškania až do splnenia hlavného záväzku, v prípade, že istina nie je na súde uplatnená, veriteľ dosiahne to, že dlžník nikdy nebude môcť relevantným spôsobom vzniesť námietku premlčania k istine a tým spôsobiť zánik nároku, takže nič mu nebude brániť v tom, aby kedykoľvek podal ďalšiu žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie 3 rokov do podania žaloby (čiže do nekonečna) .

K porušeniu povinnosti splniť záväzok riadne a včas v tomto prípade došlo márnym uplynutím doby jeho splatnosti. Povinnosť plniť záväzok riadne a včas v dôsledku jej porušenia a vzniku omeškania nezaniká a trvá ďalej až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo zániku záväzku z iného dôvodu. Preto, každým ďalším dňom po dobu, po ktorú omeškanie trvá, dlžník opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas, preto za každý deň omeškania vzniká veriteľovi ďalšie právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Vzhľadom na vyššie uvedené, pri zohľadnení danej situácie, ktorá nastala v tomto prípade, t.j., že nárok na zaplatenie istiny na súde doteraz nebol uplatnený a zrejme nikdy na súde ani nebude uplatnený, pretože ide o nárok premlčaný, každým dňom po dobu, po ktorú omeškanie trvá, dlžník opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas, a preto za každý deň omeškania vzniká veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu, nastáva situácia vyššie uvedená, t.j. možnosť uplatňovania tohto nároku do nekonečna, pretože právo na zmluvnú pokutu, ktorú vlastne predstavuje úrok z omeškania vzniká denne, podľa momentálneho stavu záväzku, čiže je priamo závislé od záväzku k momentu jeho vzniku.

Takýto výklad podľa záveru odvolacieho súdu nie je prípustný.

Vzhľadom na to, že zákon pripúšťa možnosť vznesenia námietky premlčania voči zmluve o nájme, rovnakou možnosťou je vybavený aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pri zohľadnení skutočnosti, že závislosť medzi istinou a nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty existuje k momentu vzniku záväzku na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j., že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká iba za splnenia vyššie uvádzaných podmienok, viažucich sa k samotnej istine, je potrebné mať za to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty možno uplatniť iba do určitého časového okamihu. Preto pokiaľ je podaná žaloba na zaplatenie zmluvnej pokuty v čase, keď už márne uplynula premlčacia doba na zaplatenie istiny (hlavného záväzku) , je potrebné posúdiť začiatok a koniec všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby uplatneného nároku aj v súvislosti s premlčaním samotného záväzku.

Vychádzajúc z § 101 OZ, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, odvolací súd má za to, že v takomto prípade 3-ročná lehota uplynie najneskôr uplynutím doby 3 rokov odo dňa, kedy došlo k premlčaniu samotnej pohľadávky.

V danom prípade k premlčaniu samotnej pohľadávky došlo 16.3.2006, preto 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie vedľajšieho - akcesorického záväzku, uplynula najneskôr 16.3.2009. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 8.9.2011, teda po uplynutí 3-ročnej lehoty, od doby kedy došlo k

premlčaniu hlavného záväzku, preto záver súdu prvého stupňa o tom, že nárok žalobcu je premlčaný, odvolací súd považuje za vecne správny i keď z iných dôvodov.

K odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že žalobca správnosť svojho názoru, že zmluvná pokuta, ako samostatné majetkové právo vzniká každodenne vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, dôvodil pripojenými rozhodnutiami krajských súdov, ktoré však v danom prípade nebolo možné bezvýnimočne aplikovať, pretože nešlo o skutkovo totožné prípady a právny názor zaujatý v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co/1989/2009 znevýhodňuje spotrebiteľa, čo je v rozpore s Európskym spotrebiteľským právom.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade žalovaný, tento si však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy neuplatnil, preto mu nemohli byť priznané, žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.