KSKE 2 Co 61/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 61/2012

KS v Košiciach, dátum 19.09.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 61/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208811 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811208811.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobcu I. R. A., Q..A.., so sídlom v O., E. XXXX/XXX, T.: XXXXXXXX, proti žalovanej T. R., bývajúcej v P., B.. Q.. C. XXXX/XX, o zaplatenie 2.316,42 € a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 22.11.2011, č.k. 12C/159/2011-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.295,96 € s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne z tejto sumy za obdobie od 30.6.2009 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 20,46 € ako aj náhrady trov konania.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.552,94 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne z uvedenej sumy, za čas od 30.6.2009 do zaplatenie, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 47,09 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

Na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere dňa 1.10.2007, na základe ktorej žalobca poskytol dohodnuté finančné prostriedky žalovanej. Žalovaná finančné prostriedky vo výške 45.000,-Sk prijala, začala uhrádzať poskytnutý spotrebiteľský úver formou splátok. Z pripojeného prehľadu je zrejmé, že splátky boli hradené do septembra 2008 pravidelne v mesačných splátkach a ďalšie tri splátky boli uhrádzané s oneskorením a to dňa 4.11.2008, 18.3.2009 a 8.4.2009. Vzhľadom na nepravidelnosť úhrad a meškaním so splácaním žalobca oznámil písomne žalovanej, že úver spoplatnil okamžite na základe výzvy zo dňa 29.6.2009. Po spoplatnení úveru už nebola zaznamenaná žiadna úhrada zo strany žalovanej. Z úverových podmienok vyplynulo, že jednotlivé mesačné splátky boli tvorené príslušnou časťou úverovej istiny a úrokov, ktoré je dlžník povinný splatiť. V tejto podobe bol spoplatnený celý úver, ktorý predstavoval zvyšok nezaplatených splátok, ktoré by bola žalovaná povinná zaplatiť v zmysle úverovej zmluvy. Okrem toho ďalšiu časť nároku tvorila zmluvná pokuta ako sankcia za omeškania s riadnym splácaním úveru. Pri posudzovaní nároku žalobcu súd s poukazom na ust. § 53 Obč.zák. sa zaoberal podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v rámci konania skúmal, do akej miery možno považovať podmienky za prijateľné, resp. neprijateľné a teda či je možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako

rovnovážne, čo do práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru a konečnej výšky úveru predstavujúcej sumu 89.940,-Sk. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výšku 36,50%. Súd porovnával priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosť vo výške 13,20%. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa dospel k záveru, že úrok dohodnutý nad 13,20% úrokovej sadzby je neprimeraný. Navýšenie poskytnutého úveru vzhľadom ku konečnej výške úveru uvedenej v zmluve predstavuje totiž 50,03%. Ide o výšku, ktorá trojnásobne presahuje priemernú úrokovú mieru úverov poskytovaných bankami.

Ďalej súd prvého stupňa považoval za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľský úver za ceny prevyšujúce niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytnutých bankami, pričom veriteľ vlastne využije nedostatočnú informovanosť a neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Zmluvné podmienky boli spracované na formulári, ktorý používal žalobca aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Celý formulár bol písaný takým drobným písmom, že len s sťažnosťami možné sa s ním oboznámiť bez použitia lupy. Takto mohla uniknúť pozornosti žalovanej nevýhodná zmluvná podmienka.

Pokiaľ si žalobca uplatniť tiež zmluvnú pokutu, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že táto bola zakomponovaná do zmluvy v časti úverových podmienok, bola súčasťou formulára, bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zmluvných podmienok žalovanou. V zmluve zakotvené povinnosti spotrebiteľa súvisiace so sankciou za porušenie povinnosti sú podľa názoru súdu neprimerané, pretože žalobca si zabezpečil sankciu v prípade porušenia platobných povinností aj prostredníctvom úroku z omeškania aj prostredníctvom zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ je splnenie povinnosti platiť splátky zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, ktoré v podstate znamenajú skryté navýšenie sankcií, takéto dojednanie zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami účastníkov záväzkového vzťahu a nemôže používať právnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej bol neprimerane vysoký úrok z úveru a zaplatenie zmluvnej pokuty, je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi a teda v tejto časti súd považuje uzavretú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Obč.zák.

Vychádzajú z toho, že zo žalobcom predloženého splátkového kalendára vyplynulo, že žalovaná splatila spolu 14 splátok vo výške 696,61 €. V týchto splátkach bol zahrnutý aj úrok z úveru, t.z. že nezaplatila ďalšie splátky v celkovom počte 46. Prepočtom podľa primeraných úrokových sadzieb zistil, že primeraný ročný úrok z úveru podľa priemerných bankových úrokov predstavoval zo sumy 45.000,-Sk, 5.940,-Sk ročne, t.j. 495,-Sk mesačne. V prípade nezaplatených 46 splátok, by uvedená suma predstavovala výšku 22.770,-Sk, ktorá s poskytnutým úverom by predstavovala konečnú výšku úveru 67.770,-Sk, v prepočte na euro 2.249,55 €. Súd po odpočte skutočne uhradených splátok vo výške 696,61 € dospel k záveru, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.552,94 €.

Súd prvého stupňa má za to, že žalovaná preukázateľne porušila povinnosť splácať riadne a včas úver, čo vyplynulo z pripojeného splátkového kalendára a z prehľadu úhrad. Dostala sa tým do omeškania s úhradou peňažného záväzku v zmysle § 517 ods.1,2 OZ, v spojitosti s § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. účinného od 1.1.2009, ktorým sa zmenilo a doplnilo Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., čím vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie úroku z omeškania. V zmysle tohto ustanovenia výška úrokov je o 8% vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za prvý deň omeškania žalobca určil deň po zosplatnení úveru dňom 30.6.2009. K uvedenému dňu predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej banky výšku 1% s pripočítaním 8%, spolu 9%. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,024% denne, čo zodpovedá ročnému úroku z omeškania vo výške 8,76%. Ide o úrok primeraný, nepresahujúcu zákonnú výšku úroku z omeškania, toho dôvodu súd priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.552,94 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods.2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech v spore, keďže žalobca mal úspech len v 67% a žalovaná 33%, t.z. že konečný úspech v konaní je 34% v prospech žalobcu. V danom prípade trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 138,50 €. Keďže žalobca mal úspech vo výške 34%, jeho trovy boli priznané vo výške 47,09 €.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Jeho odvolanie smeruje len proti tej časti rozsudku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a proti výroku o trovách konania.

Žalobca vyslovil presvedčenie o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa. Má za to, že podstatným znakom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná, v neprospech spotrebiteľa. Nemožno si však podporu zamieňať s nevhodným paternalizmom štátnej moci v súkromnoprávnych vzťahoch. V trhovom prostredí, ktoré je v zmysle ústavy základom nášho štátu, je každý z účastníkov trhu už zo samotnej podstaty konfrontovaný s rôznymi ponukami a lákadlami v podobe reklamy a marketingu. Štát prostredníctvom súdnej moci nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré ponuky sa môžu dostať do jeho dispozície a ktoré nie sú vhodné z hľadiska ich domnelej výhodnosti z pohľadu neosobného štátu.

Ďalej žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že využíva nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy a že celý formulár bol písaný takým drobným písmom, že len s ťažkosťami je možné, aby sa spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy s týmto náležite oboznámil, a preto mu mohla uniknúť nevýhodná zmluvná podmienka. Ďalej nesúhlasí ani so záverom, že súd považuje za neprijateľnú podmienku aj výšku úroku.

Poukázal na to, že zmluva bola napísaná čitateľne, tučným písmom s dostatočnou veľkosťou, aby každému klientovi bolo zrejmé pri prvom pohľade na úverovú zmluvu, akú sumu si požičiava a aká bude následná cena plnenia za poskytnutý úver. Môže teda povedať, že dôležité údaje týkajúce sa ceny poskytnutého úveru sú uvedené čitateľné, jasne, zrozumiteľne a zreteľne. Je pravdou, že žalovaná ako spotrebiteľ nemohla podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a úverových podmienok, na druhej strane je ale pravdou aj to, že pokiaľ žalovaná nesúhlasila s obsahom úverovej zmluvy a podmienkami, mohla sa rozhodnúť, že úverovú zmluvu nepodpíše, čo evidentne neurobila.

Odvolateľ ďalej tvrdil, že v rozsudku chýba konkrétne zdroj, odkiaľ súd získal údaje o výške úrokov v obchodných bankách, ktoré v odôvodnení rozsudku uvádzal. Taktiež mal za to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, či žalovaná spĺňala kritéria stanovené obchodnými bankami pre priznanie úveru vo výške 45.000,-Sk. Má za to, že nemožno porovnávať úvery poskytnuté bankami s nebankovými subjektmi z viacerých dôvodov. Dojednaný úrok za poskytnutie úveru predstavuje jednak odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, ale aj krytie rizika veriteľa. Kým banky poskytujú úvery spravidla z prostriedkov svojich klientov, nie z vlastných finančných prostriedkov, tak nebankové subjekty poskytujú úvery predovšetkým z vlastných zdrojov. Kým banky poskytujú úvery iba klientom, ktorí spĺňajú prísnejšie podmienky, nebankové subjekty poskytujú úvery aj iným osobám, ktoré takéto podmienky nespĺňajú buď v dôsledku nízkeho príjmu alebo neschopnosti poskytnúť záruky.

Odvolateľ nesúhlasil ani s posúdením súdu prvého stupňa v tom zmysle, že ide o rozpor s dobrými mravmi. Má za to, že nie je vylúčené, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi a ide najmä o prípady, keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu, či z dôvodu uspokojenia iných potrieb a kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu. Má za to, že rozpor s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnom období, s prihliadnutím na vtedajšie postavenie.

Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť zistený súdom, ktorý vychádza z objektívnych kritérií, s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby, keď k právnemu úkonu došlo a na postavenie účastníkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Žalovaná vo svojom vyjadrení konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne a dúfa, že toto rozhodnutie bude potvrdené. Konštatuje, že pre nedostatok právnych znalostí a nezrozumiteľnosť problematiky sa vo veci nevie správne vyjadriť.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) , rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods.1 O.s.p., pričom toto verejné vyhlásenie rozsudku oznámil účastníkom v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukázal aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a k týmto nemá čo doplniť. Keďže odvolacie námietky odvolací súd považuje v celom rozsahu za neopodstatnené s odôvodnením, že s týmito odvolacími námietkami sa v celom rozsahu vyporiadal už súd prvého stupňa správnym spôsobom v dôvodoch napadnutého rozsudku, preto odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu náhrada trov neprislúcha a žalovaná ako úspešná si žiadne trovy neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.