KSKE 2 Co 64/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 64/2012

KS v Košiciach, dátum 11.06.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 64/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111208610 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111208610.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Olejkárska 1, IČO:00 492 736, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Advokátska kancelária Bratislava, Nám. Martina Benku 9 - C1, proti žalovanému: F. F., Z.. X.X.XXXX, naposledy bytom A., R. XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F. A., pracovníčkou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 50,50 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 19C/301/2011-26 zo 16.12.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 50,50 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 24,71 € na účet jeho zástupcu v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti žalovaného zaplatiť istinu rozhodol s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d/, zák.č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v spojení s § 14 ods. 2,3 cit. zák. účinnom do 30.12.2010, s prihliadnutím na tarifu Dopravného podniku Bratislava a.s. pre mestskú verejnú dopravu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil trovy konania žalobcu, ktoré považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu vo výške 24,7 €. O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania advokátovi žalovaného rozhodol s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, majúc za to, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania ním uplatňovaných. Pripustil, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor, avšak neprimeranosť trov v takýchto sporov voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Bol toho názoru, že nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ust. § 150 ods. 2. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne použil ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon nedefinuje

pojem neprimerané a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými úvahami sa riadil pri použití označeného ustanovenia. Poukázal na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, z ktorej vyplýva, že súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané, teda predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo chápal v tom zmysle, že musí ísť minimálne o dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Zdôrazňoval, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Zdôrazňoval, že je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. To platí aj v prípade Občianskeho súdneho konania. Zníženie trov v danom prípade považoval za odporujúce dobrým mravom, za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení novely zák. č. 384/2008 Z.z., účinnej od 15.10.2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie cit. ust. § 150 ods.2 O.s.p. zaviedlo do nášho právneho poriadku podobne ako Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, možnosť nepriznania alebo zníženia trov súdom, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané.

Podľa bodu 29 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd, alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napr. aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.

V dôvodovej správe k novele O.s.p. uskutočnenej zák.č. 385/2008 Z.z. zákonodarca udáva, že v týchto konaniach (drobné spory) trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta spoločností, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú. Majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Pre porovnanie nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke (resp. neúmerné hodnote pohľadávky) vo veciach do 2000 €. Navrhovaným ustanovením sa navrhuje nepriznanie neprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch o tie najnižšie sumy.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 €, od toho okamihu ide o drobný spor. Zároveň v ods. 2 tohto ust. je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory.

Aplikácia moderačného práva súdu ustanovená v § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy tak proti žalobcovi, ako aj proti žalovanému podľa toho, ktorý z nich by mal nárok na náhradu trov konania. Musí však byť splnená podmienka, že sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanom prípade. Takisto je ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži, alebo ich vôbec neprizná. Ako prvé a rozhodujúce kritérium pre rozhodnutie o náhrade trov konania by mala byť účelnosť vynaložených trov konania, až potom možno uvažovať o zohľadnení primeranosti trov.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke, je výsledkom úvahy súdu, pričom neprimeranosť trov v podstate znamená, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky (viď rozhodnutie Ústavného súdu III. ÚS 125/2010) .

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p. žalobcom požadované trovy konania vo výške 74,12 € sú neprimerané voči pohľadávke 50,50 € s prísl., keďže prevyšujú jej výšku, boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa.

Určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke je výsledkom úvahy súdu a keďže v prejednávanej veci úvaha nevybočila z medzí a hľadísk určených zákonom, nemožno postup súdu, ktorým znížil trovy konania na sumu 24,71 € predstavujúcich zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy konania v sume 8,21 € vytknúť vecnú správnosť. Neprimeranosť trov v podstate znamená, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávku, nie je preto nevyhnutné, aby trovy konania niekoľko násobne prekračovali hodnotu priznanej pohľadávky. Touto zásadou sa riadil aj súd prvého stupňa a v tomto smere preto nemožno považovať odvolacie námietky za dôvodné.

V danom prípade ide o spor mnohonásobne typovo sa opakujúci u právneho zástupcu žalobcu, ide o typizovanú zmluvu, na ktoré skutočnosti možno prihliadať pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p. a aj z týchto dôvodov pristúpiť k zníženiu náhrady trov konania.

Trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku je potrebné považovať za účelne vynaložené, ktorých zníženie neprichádza do úvahy, ani s odvolaním na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pretože bez zaplatenia súdneho poplatku by súdne konanie nemohlo prebehnúť, avšak ohľadne ostatných trov vzniknutých v tomto konaní, je dôvodné ich nepriznanie.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne využil svojej moderačné právo, keď znížil trovy konania na sumu 24,71 €, pretože priznaním ďalších trov, by ich výška nespĺňala požiadavku primeranosti voči pohľadávke a požiadavke účelnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konanie nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.