KSKE 2 Co 77/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 77/2012

KS v Košiciach, dátum 18.10.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 77/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/77/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704124201 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7704124201.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobcu: S.. C. H., bývajúceho v K., S.. K. XX, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 17.10.2011, č.k. 20C/133/2005-111 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa po zmene žaloby domáhal ochrany osobnosti v zmysle ustanovení zák.č. 514/2003 Z.z. Predmetom žaloby je obsah priebehu konaní, kde na adresu žalobcu boli uvádzané difamujúce správy o ňom. Vzhľadom k tomu, že voči pracovníčke súdu sa nemôže domáhať tohto nároku, uplatňuje v zmysle zák.č. 514/2003 náhradu zo zodpovednosti za spôsobenú škodu pri výkone verejnej moci ako zásah do súkromia a nesprávny úradný postup. Žalovanou sumou je 33.193,92 € (viď text zmeny žaloby č.l. 86 zo dňa 5.3.2010) .

Súd prvého stupňa preskúmaným rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z toho, že žalobca si nárok voči pôvodne žalovanej K.. K. P. uplatnil na súde dňa 13.12.2004, teda z toho vyvodil, že k nesprávnemu úradnému postupu, resp. vzniku škody muselo dôjsť pred týmto dátumom, pričom žalobca proti Slovenskej republike MS SR uplatnil svoj nárok dňa 5.3.2010, a preto ide o zjavne premlčaný nárok uplatnený po zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote, lebo bol uplatnený po viac ako trojročnej lehote. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd k tejto námietke prihliadol, a preto žalobu zamietol. Okrem toho mal súd prvého stupňa za to, že žalobcom opísané skutočnosti v žalobe jednoznačne preukazujú, že sa nemôže jednať o nesprávny úradný postup ani o postup orgánov štátu pri výkone štátnej moci, keďže v tomto prípade sa jedná o konanie jednotlivca mimo výkonu štátnej správy, ktorý nemôže byť vyhodnotený ako nesprávny úradný postup. Ohováranie a šírenie vždy môže teda spadať do kompetencie priestupkového konania, resp. trestného konania.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznať. Odvolacie dôvody opiera o ust. § 205 ods.2

písm.b/, d/ e/ a/ a f/ O.s.p. Uviedol, že napriek tomu, že súhlasil s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti má právo na to, ak bol oboznámený s dôkazmi predloženými súdom. K otázke premlčania uviedol, že zo strany súdu o tomto premlčaný nebol oboznámený. Dozvedel sa to až z doručeného rozsudku. Podľa jeho názoru nedošlo k premlčaniu šírenia difamujúcich výrokov, keďže od 5.3.2007 sudkyňa rovnaké difamujúce výroky o žalobcovi šírila aj v iných najmenej 20-tich prípadoch a v prípade prílohy č.1 by došlo k premlčaniu až 22.2.2010, pričom žaloba bola podaná 13.12.2004.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) , rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods.1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p.

Krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol. Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nárok žalobcu voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR je premlčaný, čo nepochybne vyplýva z toho, že žalobca si nárok voči K.. K. P. uplatnil žalobou na súde dňa 13.12.2004, pričom k zmene žalovaného subjektu došlo podaním žalobcu, ktoré došlo súdu dňa 5.3.2010, čo je viac ako 3 roky od pôvodného uplatnenia žaloby. Pokiaľ teda vychádzame zo skutočnosti, že konanie, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok sa malo stať pred dňom 13.12.2004, lebo žalobca žiadnym spôsobom nezmenil obsah žaloby, potom tento nárok uplatnený proti inému žalovanému až dňa 5.3.2010 je uplatnený zjavne po 3 ročnej premlčacej lehote, pričom žalovaný námietku premlčania vzniesol písomne.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v ktorej žalobca tvrdí, že zo strany K.. K. P. išlo o dlhotrvajúci a opakujúci zásah do jeho osobnosti, ktorým šírila difamujúce výroky ešte aj v uznesení zo dňa 5.3.2007, potom posledným dňom lehoty na uplatnenie nároku by bol až deň 5.3.2010, pričom k uplatneniu nároku došlo 13.12.2004, preto v žiadnom prípade nemôže ísť o premlčanie nároku, odvolací súd poznamenáva, že už žalobca v žalobe sám uvádza, že so žalovanou v tom čase K.. K. P. neprišiel priamo do osobného kontaktu a žalovaná vec jeho klientov naposledy pojednávala v roku 1998. Pokiaľ žalobca k odvolaniu pripojil prílohy, t.j. uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3NcC/2/2007, 47/2007 a 13/2008, ani z jedného tohto uznesenia nevyplýva nejaký difamujúci výrok voči žalobcovi a v týchto uzneseniach sa iba konštatuje, že sudcovia Okresného súdu v Michalovciach sa voči S.. C. H. cítia zaujatí z dôvodu, že ich v minulosti viackrát v podaniach osočoval. Samotná takáto veta uvedená v rozhodnutí krajského súdu nemôže byť difamujúcim výrokom, pričom žalobca si ani z týchto dôvodov svoj nárok voči žalovanému neuplatnil. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou, ktorú podal na súde prvého stupňa dňa 13.12.2004, kde dôvodnosť svojho nároku preukazuje tým, že jeho klientka T. D. pri informácii ohľadom svojej veci dostala odpoveď, že vec bola prikázaná Okresnému súdu v Rožňave a že práve osoba žalobcu a jeho konanie je dôvodom pre toto prikázanie. Ani z týchto skutočností žiadne difamujúce výroky voči žalobcovi zo strany pracovníkov súdu nevyplývajú.

Keďže však nárok žalobcu je premlčaný, pretože žalobca napriek tomu, že bol o priebehu celého konania oboznamovaný, nepreukázal žiadne skutočnosti, o ktoré by svoj nárok opieral, správne potom súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Z týchto dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalovaný si žiadne preukázateľné trovy neuplatnil a žalobca ako neúspešný nemá právo na jej náhradu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.