KSKE 2 Co 78/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 78/2012

KS v Košiciach, dátum 12.09.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 78/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609209449 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609209449.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne G. X.Ľ., Q.. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, M.. G. H.. J. Š., G. X., A. XX, proti žalovanému W. Š., Q.. XX.X.XXXX, bytom X., Y. XXX/XX, zast. advokátom H.. S. Y., G. Y. Q. T., Y. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 7C 145/2009-183 z 18.1.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 477,37 €, ktorú sumu je povinný zaplatiť advokátke žalobkyne do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. X., obec Krompachy, okres Spišská Nová Ves, k domu č. súp. 640, postavenom na parc. č. XXXX k parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 979 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 879 m2 a k parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 210 m2 tak, že nariadil predaj týchto nehnuteľností v celosti s tým, že výťažok za odpredaj nehnuteľnosti bude rozdelený podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov, teda žalobkyňa 2/3 a žalovaný 1/3 z výťažku. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia advokátkou spolu vo výške 4.880,73 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 40,-Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 2/3 k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a žalovaný v rozsahu 1/3. Spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 žalobkyňa nadobudla titulom dedenia na základe dedičských rozhodnutí sp.zn. D 1578/92 a sp.zn. D 457/97, ďalšími dedičmi boli brat žalobkyne a jej sestra, ktorí takisto nadobudli po 1/3 k celku. Žalovaný 2/3-inový spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudol kúpou od súrodencov žalobkyne, keďže však sestra žalobkyne nedodržala povinnosti vyplývajúce z predkupného práva, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6C 219/2011 bol nahradený prejav vôle Tomáša Šimku, ktorý bol povinný ponúknuť na predaj svoj 1/3- inový spoluvlastnícky podiel nadobudnutý od Marty Vančišinovej, žalobkyni. Na základe tohto rozsudku žalobkyňa nadobudla kúpou z 24.1.2006, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V 3041/2005, tento 1/3-inový spoluvlastnícky podiel od žalovaného, v dôsledku čoho sa stala podielovou spoluvlastníčkou k predmetným nehnuteľnostiam v rozsahu 2/3. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný žalobkyňou zloženú kúpnu cenu do súdnej úschovy odmietol prevziať, čo vyplynulo z uznesenia Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp.zn. 2 Nc 1703/2003. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 3C 3/04, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.9.2005, došlo k nahradeniu prejavu vôle žalovaného potrebného k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobkyňou. Z uvedených rozsudkov mal zistené, že predmetnej žalobe predchádzala opakovaná snaha žalobkyne vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré bolo spojené s veľkými problémami, ktoré spôsoboval opakovane W. Š. (žalovaný v tomto konaní) . Vychádzal zo zistenia, že žalovaný podiel v rozsahu 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol od brata žalobkyne zákonným spôsobom. Napokon vychádzal zo zistenia, že podľa znaleckého posudku č. 65/2011 všeobecná hodnota sporných nehnuteľností bola určená vo výške 113.000 €, že žalobkyňa od roku 1998, kedy nadobudla podiel k predmetným nehnuteľnostiam svoje vlastnícke právo fakticky nevyužívala, dom bol využívaný na podnikateľské účely rodičov žalovaného, že k prevodu spoluvlastníckych podielov žalobkyne na žalovaného (ktorý viackrát deklaroval úmysel odkúpiť spoluvlastnícke podiely od žalobkyne a táto s týmto zámerom súhlasila) nedošlo zavinením žalovaného.

Vychádzajúc z § 142 ods. 1 OZ s prihliadnutím na ust. § 3 ods. 1 OZ a výsledky vykonaného dokazovania, na návrh žalobkyne so súhlasom žalovaného, zrušil podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by návrhu v tejto časti žalobkyni nebolo možné vyhovieť. Po zistení, že reálna deľba sporných nehnuteľností by v danom prípade nebola účelná ani dobre možná, prihliadajúc na prehlásenie oboch účastníkov, že ani jeden z nich nemá záujem o prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva a na návrh žalobkyne so súhlasom žalovaného nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok bude rozdelený podľa zákonných spoluvlastníckych podielov. Zdôraznil, že vzhľadom na výsledky dokazovania z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovaný prostredníctvom svojich príbuzných nerušene užíval spornú nehnuteľnosť takmer od roku 1998 bez akejkoľvek náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovanej, by nielen zo zákonného, ale aj z morálneho hľadiska mal spornú nehnuteľnosť odkúpiť od žalobkyne s tým, aby ju vyplatil cenou podľa znaleckého posudku. Uvažoval nad alternatívou, že prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanému, avšak vzhľadom na to, že žalovaný v závere výslovne uviedol, že spornú nehnuteľnosť nechce a predovšetkým prihliadajúc na faktický stav užívania nehnuteľnosti, ktorý podľa výsledkov dokazovania využíva otec žalovaného, teda osoba, ktorá nemá žiaden spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal ich plnú náhradu. Zohľadnil výsledky vykonaného dokazovania z ktorých vyplýva, že žalobkyňa sa opakovane od roku 2001 súdnou cestou a preukázateľne aj mimosúdnou cestou pokúšala o vyporiadanie spornej nehnuteľnosti, pričom k úplnému vyporiadaniu nedošlo vinou žalovaného, ktorý akékoľvek jej návrhy a pokusy uzavrieť kúpnu zmluvu v závere zamietol konštatovaním, že nemá peniaze, teda jej nezostávalo nič iné ako domáhať sa svojho práva predmetnou žalobou, preto považoval za spravodlivé, aby žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov konania. Preto jej priznal náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 720 €, znalečného 250 € a trov právneho zastúpenia vo výške 3.910,73 € za 7 úkonov po 469,74 € (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 28.4.2010, 12.5.2010, 25.8.2011,14.11.2011,19.12.2011) paušálna náhrada 2 x 6,95 €, 2 x 7,21 €, 3 x 7,41 €, náhrada cestovného právnej zástupkyne na pojednávanie pred súdom prvého stupňa pri použití osobného motorového vozidla vo výške 205,46 € (účasť na piatich pojednávaniach) , náhradu za stratu času stráveného cestou do miesta pojednávania a späť pri 5 pracovných cestách vo výške 366,54 €.

Vychádzajúc z § 148 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré neboli uhradené z preddavku hradeného žalobkyňou, t.j. 40 €, ktoré boli uhradené z finančných prostriedkov štátu.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že k vyporiadaniu spornej nehnuteľnosti došlo jeho vinou, pretože postoj žalobkyne bol zmätočný napriek tomu, že ešte v podaní zo dňa 2.5.2011 navrhovala dve alternatívy vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že buď odkúpi spoluvlastnícky podiel od neho alebo odpredá mu svoj spoluvlastnícky podiel. Neskôr v konaní sa vyjadrila, že nesúhlasí s

tým, aby jej bol jeho spoluvlastnícky podiel prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Bol toho názoru, že súd nevychádzal z dôsledného posúdenia všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o trovách. Nie je pravdou, že by sa vyhýbal súdnemu konaniu, nachádzal sa v cudzine a nevidí dôvod, prečo by mal znášať trovy konania žalovanej v plnej výške, keďže zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch účastníkov. Poukázal na to, že hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo možné pred pribratím súdneho znalca do konania ustáliť aj dohodou. Poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobkyne listom z 24.11.2011 súhlasila s vyplatením čiastky 20.000 € za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Zdôrazňoval, že súdny znalec bol pribratý do konania na návrh žalobkyne, preto mu nemožno pričítať na ťarchu, že čakal na výsledky znaleckého dokazovania. Za nesprávny považoval výrok súdu, ktorým nariadil odpredaj nehnuteľností, poukazujúc na svoju výpoveď pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 19.12.2011. Mal za to, že súd mal v tomto prípade prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne do jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu 20.000 €, keďže žalobkyňa s týmto finančným vyrovnaním súhlasila a o trovách mal rozhodnúť bez ohľadu na jeho vôľu ich uhradiť. Nepovažoval rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania za správne poukazujúc na to, že súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý žalobkyňou. V tomto smere poukazoval na ustálenú súdnu judikatúru v súvislosti s použitím ust. § 150 O.s.p. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa v žalobnom návrhu ocenila nehnuteľnosť na sumu 40.000 €. Žalobným petitom sa domáhala, aby bola zaviazaná zaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel 12.000 € alebo alternatívne, aby on bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel 24.000 €. Predmetná nehnuteľnosť bola v znaleckom posudku ohodnotená na sumu 113.000 €, pričom súd nariadil jej predaj, teda nie je možné hovoriť o úspechu žalobkyne v spore. Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov znalečného napriek tomu, že práve žalobkyňa požiadala súd o ustanovenie znalca za účelom ocenenia nehnuteľností. Jeho opatrovník takýto návrh nepodal. Bol toho názoru, že znalecké dokazovanie bolo nariadené predčasne, išlo o neúčelný a nehospodárny krok v konaní. Trval na tom, že bol v písomnom kontakte so žalobkyňou, nenamietal hodnotu nehnuteľností ako ich ocenila v návrhu, práve naopak, prebiehali medzi nimi rokovania o mimosúdnom vyporiadaní z hodnoty nehnuteľnosti 30.000 €. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala priznania náhrady trov konania, ktoré neboli potrebné na účelné uplatňovanie ani bránenie práva. Tvrdenia žalobkyne, ktoré súd pri rozhodovaní zohľadnil o tom, že sa od roku 2001 súdnou a mimosúdnou cestou pokúšala o vyporiadanie spornej nehnuteľnosti, považoval za irelevantné. Pripustil, že medzi ním a žalobkyňou prebehlo niekoľko súdnych konaní ohľadom vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti, avšak v týchto konaniach bolo riadne rozhodnuté aj o trovách konania účastníkov, preto nevidí dôvod, prečo by sa mali vtedy posudzované okolnosti zohľadniť opätovne v tomto konaní. Nesúhlasil ani so stanovením odmeny za jeden úkon právnej pomoci, ktorý bol vyčíslený z tarifnej hodnoty 30.000 €, hoci to nie je hodnota jej vyporiadavacieho podielu, na ktorej postavila svoj žalobný návrh. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalobkyne o tom, že nemala možnosť nehnuteľnosť užívať, pretože nejavila záujem o nehnuteľnosť, o vec sa staral iba on a bez potrebných opatrení na ochranu nehnuteľností z jeho strany by bol objekt rozobratý neznámymi osobami. Žalovaná nemala výhrady voči tomu ako nakladá s nehnuteľnosťou ani neiniciovala rokovanie, kde by predniesla návrhy na iné užívanie spoločnej veci.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za nepodložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami a v konečnom dôsledku za nedôvodné. So všetkými tvrdeniami prezentovanými navrhovateľkou (správne žalovaným) v odvolaní sa už prvostupňový súd riadne vyporiadal a zohľadnil ich pri vynášaní rozsudku, ktorý je na tomto základe vecne správny a s týmto sa v plnom rozsahu stotožňuje. Považuje za spravodlivé, aby jej bola priznaná náhrada trov konania z dôvodov správania sa žalovaného, ktorý akékoľvek jej návrhy a pokusy uzavrieť kúpnu zmluvu v závere zamietol. Poukázala na to, že pred podaním návrhu na začatie konania oslovila žalovaného, pripravila zmluvy schopné vkladu do katastra, ale žalovaný ich opakovane odmietol podpísať. Poukazovala na všetky predošlé súdne konania z ktorých vyplynulo, že odporca v minulosti neposkytol súčinnosť ani pri splatení kúpnej ceny. Komplikoval akékoľvek konanie, dokonca si odmietal vybrať peniaze zo súdnej úschovy. Zdôrazňovala, že návrh na začatie konania bola nútená podať z dôvodu, že mimosúdna dohoda bola zo strany žalovaného opakovane zmarená z čoho vyplýva, že práve žalovaný zavdal tento súdny spor. Ďalej poukazovala na to, že po podaní žaloby na začatie konania žalovaný účelovo nepreberal zásielky. Zvolil si síce právneho zástupcu, ktorý mimo konania komunikoval s ňou, resp. s jej právnou zástupkyňou, ale súdu svoju plnú moc neoznámil, preto konajúci súd bol

nútený žalovanému ustanoviť opatrovníka. Ďalej poukazovala na to, že počas konania ju žalovaný zavádzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Opakovane uvádzal, že nehnuteľnosť chce kúpiť a nabádal ju, aby zobrala žalobu späť, ale ako je zrejmé, ku kúpe nehnuteľnosti nedošlo. Opätovne poukazovala na správanie sa žalovaného z ktorého vyplynulo, že v apríli 2011 navrhol, že odkúpi od nej nehnuteľnosť za 20.000 € s čím súhlasila, o uvedenom predložila aj súdu prvého stupňa dôkaz, písomný návrh vypracovaný H.. Y. na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak potom, čo predložila žalovanému odpoveď, že súhlasí s týmto postupom, žalovaný sa už neozval. Opätovne v júli 2011 žalovaný deklaroval úmysel odkúpiť od nej 2/3-inový podiel za 20.000 €, preto jej právna zástupkyňa opätovne pripravila aj kúpne zmluvy. Keď však malo dôjsť k podpisu týchto zmlúv, žalovaný oznámil, že k týmto nepristupuje bez udania dôvodu. Podľa jej názoru len kvôli správaniu sa žalovaného muselo byť nariadené aj znalecké dokazovanie. Zdôraznila, že odpredaj nehnuteľností bol súdom nariadený potom, čo žalovaný opakovane na ostatnom pojednávaní vo veci uviedol, že o nehnuteľnosť nemá záujem. Napokon poukázala na to, že neochota žalovaného dohodnúť sa v konečnom dôsledku sa premietla aj do dĺžky súdneho konania, že žalovaný užíval a užíva ako jediný aj so svojou rodinou nehnuteľnosť na podnikateľské účely asi od roku 1998. Od predmetnej nehnuteľnosti nemala ani kľúče a nemala ani prístup do domu. Z uvedených dôvodov nemala inú možnosť ako trvať na podanom návrhu už aj vzhľadom na to, aké doterajšie trovy jej vznikli len v dôsledku správania sa žalovaného, pričom všetky jeho prejavy smerovali k tomu, že chce nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, napriek tomu však konal v zásade opačne, inak by predaj nehnuteľností nikdy nemusel byť nariadený. Pre prípad, pokiaľ by súd mal za to, že nebola vo veci plne úspešná, i keď bola toho názoru, že vo veci mala plný úspech, poukázala na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na dobu trvania konania, množstvo právnych úkonov, ktoré bolo potrebné vykonať a v neposlednom rade vzhľadom na správanie sa žalovaného mala za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by jej predmetné trovy konania neboli priznané v plnej výške. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 469,74 € + paušálnu náhradu 7,63 €.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam dodáva :

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a výkon na vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa vlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Z cit. § 142 ods. 1 OZ vyplývajú tri spôsoby zrušenia a vyporiadavania podielového spoluvlastníctva. Prvý spôsob - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný.

Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzajúci do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pred podaním predmetnej žaloby vyzvala žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na ktorú žalovaný nereagoval tak, aby mohla mať dôvodné za to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou je reálne. Z obsahu spisu vyplýva skutočnosť, že žalovaný síce deklaroval úmysel odkúpiť od žalobkyne jej podiel. Žalobkyňa v konaní preukázala, že viackrát pripravila písomné podklady pre odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalovanému, avšak k uzavretiu zmluvy nikdy nedošlo, keďže žalovaný k podpisu zmluvy nepristúpil. Vzhľadom na existenciu súdnych sporov, ktoré predchádzali tomuto konaniu a z postojov účastníkov v konaní je zrejmé, že nemali záujem na zotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu, ale o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa nedohodli, preto aj odvolací súd považuje žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podanú žalobkyňou za dôvodne podanú.

Z cit. § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd je viazaný pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva zásadami, ktoré z tohto ustanovenia vyplývajú, t.zn., že pokiaľ ide o nehnuteľnosti reálne deliteľné, je potrebné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou, iba v prípade nemožnosti reálnej deľby prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadavania, a to prikázanie celej nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov a iba v prípade, že ani jeden z nich nehnuteľnosť nechce užívať, prichádza do úvahy tretia alternatíva odpredaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa pôvodne navrhovala prikázať celú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, alternatívne do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, aby druhému z účastníkov bola vyplatená náhrada jeho podielu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný deklaroval svoj záujem o prikázanie celej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, avšak k uzavretiu zmluvy, ktorou by žalovaný odkúpil od žalobkyne jej podiel, nikdy nedošlo.

Na ostatnom pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej hodnotu podielu podľa znaleckého posudku alebo nech prikáže spornú nehnuteľnosť odpredať. Deklarovala aj ochotu uzavrieť dohodu a odpredať žalovanému jeho podiel.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že u žalobkyne došlo k zmene žalobného petitu a žalobkyňa jednoznačným spôsobom deklarovala zmenu stanoviska k otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vyjadrila svoje stanovisko, že vzhľadom na správanie sa žalovaného vzhľadom na to, že celé roky nehnuteľnosť užíval iba žalovaný, nemá záujem na tom, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Z hľadiska procesného tento prednes zástupkyne žalobkyne je potrebné hodnotiť ako zmenu žalobného petitu.

Zo stanoviska žalovaného vyjadreného na ostatnom pojednávaní vyplýva, že žalovaný dom nikdy fyzicky neužíval, že vzhľadom na závery znaleckého posudku už o dom nemá záujem, ale opätovne tvrdil, že za 20.000 €, pokiaľ by za toľko mal kúpiť svoj podiel od žalobkyne, tak by s tým súhlasil. Na záver však právna zástupkyňa žalovaného výslovne uviedla, že navrhuje, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva nariadil odpredaj spornej nehnuteľnosti a žiadal nepriznať náhradu trov konania žalobkyni.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd má za to, že záver súdu prvého stupňa o tom, že ani jeden z účastníkov nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a že so súhlasom oboch účastníkov nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok bude rozdelený podľa ich zákonných spoluvlastníckych podielov, považuje za správny, zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu.

Vzhľadom na to, že zástupkyňa žalovaného v záverečnom prednese výslovne uviedla, že žiada, aby vyporiadané podielové spoluvlastníctvo bolo tak, že nehnuteľnosť bude odpredaná, čím jasne jednoznačným spôsobom bol deklarovaný postoj žalovaného, že nemá záujem na prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, nemožno považovať za dôvodnú námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, podľa ktorej súd prvého stupňa mal prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne do jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu 20.000 €.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa na poslednom pojednávaní zmenila žalobný petit, nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného uvádzaným v odvolaní, že žalobkyňa v konaní nemala plný úspech. Na ostatnom pojednávaní totiž žalobkyňa zmenil žalobný petit a domáhala sa buď prikázania predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného alebo predaja nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že pôvodným návrhom sa domáhala prikázania nehnuteľnosti buď do jej výlučného vlastníctva alebo do výlučného vlastníctva žalovaného, vzhľadom na zmenu žalobného petitu, nemá vplyv na správnosť záveru súdu prvého stupňa o úspechu žalobkyne v spore.

Žalovaný v odvolaní síce poukazuje na použitie ust. § 150 O.s.p., avšak v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti ktorými odôvodňuje osobitosť prípadu pre nepriznanie náhrady trov konania. Naopak v odvolaní poukazuje iba na skutočnosť, že podľa jeho názoru žalobkyňa v konaní nebola plne úspešná, preto neprichádza do úvahy použitie § 142 ods. 1 O.s.p.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, podľa ktorej trovy konania vzniknuté žalobkyni v konaní v súvislosti so zaplatením preddavku na trovy znaleckého dokazovania sú trovami neúčelnými, preto žalobkyni táto náhrada nemala byť priznaná, pretože v čase, keď žalobkyňa podala návrh na vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním, žalovaný bol zastúpený opatrovníkom, Mestom Krompachy, preto bolo aj v záujme žalovaného, aby bola zistená objektívnym spôsobom trhová hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Nič na tomto závere nemení tvrdenie žalovaného, že nenamietal hodnotu nehnuteľnosti, pretože pred súdom prvého stupňa sa k hodnote nehnuteľnosti vyjadroval až potom, čo bol podaný znalecký posudok.

Napokon za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnosti vyčíslenia tarifnej hodnoty jedného úkonu. Vzhľadom na to, že znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom tohto konania čiastkou 113.000 €, teda hodnota 1/3- inového podielu predstavuje čiastku 37.666,66 €, preto pokiaľ pri výpočte náhrady trov konania súd vychádzal z tarifnej hodnoty 30.000 € (keďže si ho tak vyčíslila zástupkyňa žalobkyne, i keď mohla vyčísľovať trovy zo skutočnej výšky, t.j. 37.666 €) bol správny.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade žalobkyňa. Keďže táto si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny advokáta za jednej úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 469,74 € + paušálnu náhradu, odvolací súd majúc za to, že takto vyčíslená náhrada za jeden úkon právnej pomoci je správna, zaviazal žalovaného na náhradu trov v celkovej výške 477,37 €, ktorú sumu je žalovaný v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet advokátky žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.