KSKE 2 CoE 193/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/193/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807200844 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807200844.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému W. H., nar. X.X.XXXX, Y. XX, XXX XX M. v konaní zast. opatrovníkom: Zuzana Matejková, tajomníčka Okresného súdu Rožňava,vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, Ďumbierska 2, 040 01 Košice o vykonanie exekúcie pre vymoženie 386,38 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava 6 Er/51/2007-44 z 7.6.2011 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie oprávnenej proti výroku o zamietnutí žiadosti oprávnenej o zmenu súdneho exekútora.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú , o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávnenú zaviazal uhradiť trovy exekúcie vo výške 45,89 eur exekútorovi JUDr. Petrovi Cirbesovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora dňa 14.02.2007 vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Cirbesovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn .SR 4632/2006 z 24.10.2006 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava. Medzi účastníkmi bola dňa 10.04.2006 uzatvorená zmluva o úvere č. 7271513, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 232,36 eur. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 10 mesačných splátkach po 414,82 eur .Súd prvého stupňa uviedol, že oprávnená podala dňa 11.4.2011 návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekúciou navrhla poveriť JUDr. Rudolfa krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Ďalej uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu podľa rozsudku z 27.januára 2007 vydanom pod sp.zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod.č. R 58/1997 platí, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Vychádzajúc z ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd skúmal, akým spôsobom vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bolo rozhodcovskou doložkou upravené riešenie sporov (bod 17 zmluvy o úvere) . Podľa § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pokladal za nesporné, že

zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a je preto potrebné na ňu aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce takéto zmluvy, pre ktoré zásadne platí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako bola formulovaná v bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis) . Nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 17. uzatvorenej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods.1 a § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Zmluva naviac obsahovala sankcie, ktoré nie sú v súlade s Občianskym zákonníkom, najmä ohľadom úrokov z omeškania, neboli v nej uvedené ani úroky z úveru, ani RPMN a napriek tomu rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a preto exekúciu vyhlásil za neprípustné a zastavil ju.

Zároveň dospel aj k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia pokračovaniu v exekúcii.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1, § 196 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného, keďže k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí právnymi vadami. Oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,89 eur .Trovy boli priznané podľa vyhlášky č.288/1995 Z.z. účinnej v čase začatia exekučného konania a to podľa § 14 ods. 1 písm. b/ ,§ 14 ods.3 a § 15 ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného ) odmena spolu predstavuje sumu 23,24eur. Náhradu hotových výdavkov priznal podľa ustanovenia § 22 ods.1 vyhlášky, vrátane DPH a zahŕňa priznané poštovné a telekomunikačné výdavky a cestovné náhrady ( služobnú cestu zo dňa 27.3.2010 Košice- Rožňava a späť) teda spolu 22,65 eur. Celkovo teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 45,89 eur ( 23,24 eur+ 22,65 eur) .

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená a navrhla ho zrušiť v zmysle § 221 O.s.p.. Namietala, že sa nemôže stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. K tomu uviedla, že v zmysle smernice č.93//13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do nášho právneho poriadku- do Občianskeho zákonníka implementovaná zákonom č.150/2004 Z.z. to treba vysvetľovať tak, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere boli podľa predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy definované nasledujúcim spôsobom: ,, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že zmluvu o úvere nebolo možné podľa odvolateľky podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Ďalej poukázala k tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Zmluvné strany sa dohodli , že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, a ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Teda je nepochybné , že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú

právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva a na záver odvolateľka zdôraznila, že v zmysle smernice 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy .Odvolateľka nesúhlasila ani s výrokom, ktorým ju prvostupňový súd zaviazal na náhradu trov exekúcie a naďalej trvá na zmene súdneho exekútora.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže tak byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) . Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Aj keď rozhodcovský rozsudok nadobúda účinky rozsudku súdu, zákonodarca však upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 zákona

o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava v exekučnom konaní na základe § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd teda skúma, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní) , či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19) . So zreteľom na uvedené, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd správne preto exekúciu ako neprípustnú zastavil po zistení, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky.

Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. V danom prípade ide nepochybne o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému záveru exekučný súd dospel po preskúmaní úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Podľa odvolacieho súdu, prvostupňový súd podrobne odôvodnil, ako dospel k záveru o povahe zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, vychádzajúc pritom z vyššie uvedených listinných dôkazov a v tejto súvislosti aj k záveru o potrebe aplikovať na daný právny vzťah zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. O.Z.) . Po posúdení, že daná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, správne sa následne zameral na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľnú podmienku. Tento postup zodpovedá ust. § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelmi je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 O.Z.) .

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ O.Z. neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 O.Z.) .

Z uvedeného vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý už vopred vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá pred tým návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávnenej a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Ustanovenia § 44 ods. 6 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa, preto sa ním odvolací súd ani meritórne nemohol zaoberať a preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Súd prvého stupňa správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože tento zavinil zastavenie exekúcie a súčasne ich výšku vyčíslil správne v súlade s vyhláškou č.288/1995 Z.z. (vyhl.) .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že oprávnený mal vo veci len čiastočný úspech, ale preukázateľné trovy odvolacieho konania mu nevznikli a trovy nevznikli ani súdnemu exekútorovi a povinnému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.