KSKE 2 CoE 74/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/74/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608204899 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608204899.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: F. B., Z.. X.XX.XXXX, B. Z. O. Č.. XXX, o vymoženie 555 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava, pod č. EX 1286/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.2.2012, č.k. 2Er/118/08-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu nad 331,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 29.7.2007 do zaplatenia zastavil.

Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn.: SR 8220/07 zo dňa 9.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.2007 a vykonateľnosť dňa 6.12.2007. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver na základe zmluvy o úvere č. 7430637 uzavretej dňa 4.6.2007 a keďže povinný poskytnuté peňažné prostriedky nesplácal, pristúpil oprávnený k vymáhaniu dlhu. Súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému 331,93 eur. A povinný sa zaviazal túto sumu splatiť navýšenú o poplatok vo výške 215,10eur. Vo všeobecných podmienkach bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Táto zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 4 ods. 3, 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že predmetný právny vzťah je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Úroky z omeškania sa preto posúdia podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (t.j. 8,5% k prvému dňu omeškania - 29.7.2007) . Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností exekúciu v časti nad 331,93 eur zastavil, pretože zmluva neobsahuje RPMN a úver sa preto považuje za poskytnutý bez poplatkov a úrokov. Oprávnený má nárok na úrok z omeškania len podľa právneho predpisu a výšky,

ktorá platila v čase prvého dňa omeškania, t.j. 29.7.2007 a úroky z omeškania nad túto výšku tiež nie je možné vymáhať.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Oprávnený sa nestotožnil s tvrdeniami súdu o tom, že uzavretá zmluva medzi oprávneným a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentuje údaj o RPMN, nakoľko oprávnený poskytuje svojim klientom ako dlžníkom úvery na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy /v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa) , avšak tieto nemožno považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na túto skutočnosť preto oprávnený v predmetnej zmluve nemusel ako podstatnú náležitosť uviesť údaj o RPMN. Namietal taktiež tvrdenia súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, nakoľko mal za to, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyslovila súhlas so zmluvnými podmienkami a teda aj s tým, že v prípade, že sa celý dlh stane splatný, zaväzuje sa zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorý má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Zároveň mal za to, že dohodnutá výška úroku nie je neprimerane vysoká a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si mohli zmluvné dohodnúť. Oprávnený zdôraznil, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenia týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní a povinný nakoľko si svoju povinnosť nesplnil, porušil svoju povinnosť, a preto by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. Záverom oprávnený namietal, že v predmetnej veci súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keďže rozsudok rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia a v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a následne aj udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom súdny exekútor bol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok ustanovením § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom Zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a následne konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnej veci exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Významná je skutočnosť, že povinný až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie predložil súdu prvého stupňa zmluvu o úvere a teda až v tomto štádiu súd prvého stupňa mal možnosť uvedenú zmluvu o úvere posúdiť z hľadiska, či zaväzuje na plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. V prípade, že pri posúdení súd dospel k záveru, že či celkom alebo v určitej časti exekučný titul zaväzuje na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, bol povinný exekučné konanie celkom alebo v tejto časti zastaviť.

Odvolací súd nepovažuje za oprávnenú námietku oprávneného, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Exekučný súd je oprávnený preskúmať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu a teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3CdO/164/1996 z 27.1.2007, v ktorom sa o.i. uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená . Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto súd môže opätovne preveriť splnenie zákonných podmienok na udelenie poverenia a v prípade, že tieto nie sú splnené, je povinný exekúciu, či už v celom rozsahu alebo v časti, zastaviť /§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku/.

K posúdeniu, či zmluva o úveru uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 4.6.2007 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. odvolací súd uvádza, že v úvodnej časti odvolania oprávnený tvrdil, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa v spojení s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, bol prijatý v rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Odvolací súd má za to, že pokiaľ uvedený zákon v oprávneným citovanom ustanovení § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluva obsahuje napr. opis tovaru alebo služby, cenu tovaru atď., tak tovarom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sú aj peňažné prostriedky a oprávnený v podanom odvolaní nespochybnil, že povinnému na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky poskytol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na oprávneným citované ustanovenie § 2 písm. b/ zákona, v ktorom sa výslovne uvádza, že spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, z čoho taktiež vyplýva, že predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj poskytnutie peňažných prostriedkov. Bolo teda povinnosťou oprávneného v zmluve o úvere dohodnúť okrem iného aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zákonnou sankciou za nesplnenie uvedenej povinnosti je, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

V ďalšom oprávnený namietal, že vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, nemožno ju posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto odvolací súd uvádza, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie, to znamená, že primárne sa použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon o spotrebiteľskom úvere, a iba ak ten určitú otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. O takýto prípad v prejednávanej veci ide, lebo zmluva o úvere zo dňa 4.6.2007 neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré

by nasvedčovali tomu, že nie je spotrebiteľskou zmluvou, resp. naopak, že povinný je podnikateľom, preto tvrdenie oprávneného, že treba jeho vzťah s povinným posudzovať výlučne podľa Obchodného zákonníka, neobstojí. Ak súd prvého stupňa istinu ako aj úrok z omeškania posudzuje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka, jedná sa o posúdenie v súlade a v medziach zákona.

Nakoľko vyššie uvedená zmluva o úvere neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver (uvedený v § 4 ods. 2 písm.k/ zákona o spotrebiteľských úveroch) , poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu v časti istiny nad 331,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 29.7.2007 do zaplatenia zastavil.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Extenzívny výklad vyššie uvedenej právnej úpravy je v súlade s judikatúrou súdneho dvora Európskej únie, z rozsudkov ktorého vyplýva povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému a súdnemu exekútorovi trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu odvolanie nie je prípustné.