KSKE 2 Cob 206/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/206/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109203153 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109203153.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: M. R. a.s, J. 7, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadená eruoadvokátka, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: F. J., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, 040 01 F., zast. opatrovníčkou Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 130,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.7.2010, č.k. 27Cb/4/2010-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol; vo výroku, kde určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa uplatniť si zmluvnú pokutu za oneskorené splátky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vo výroku, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať úrok z omeškania 0,08% za každý aj začatý deň omeškania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 125,71 eur s úrokom z omeškania 13 % ročne od 16.1.2006 do zaplatenia; nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 62,29 eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti návrh zamietol; určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa uplatniť si zmluvnú pokutu za oneskorené zaplatenie splátky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať úrok z omeškania 0,08 % za každý aj začatý deň omeškania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej sumy titulom nevrátenia poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.) .

Z vykonaného dokazovania zistil, že na základe žiadosti žalovanej zo dňa 11.12.2004 jej bol poskytnutý úver vo výške 301,83 eur (9.093,- Sk) . Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 10 mesačných splátkach po 30,17 eur; so splatnosťou prvej splátky 15.1.2005 a ďalšej vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky M. R. a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Článok V. - 3 Všeobecných podmienok (ďalej len VZP) ustanovoval, že ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je M. R., a.s. oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní.

Z článku V. - 5 VZP ďalej zistil, že výpoveď zmluvy o úvere, ako aj odstúpenie od zmluvy je potrebné vykonať formou doporučeného listu. Výpoveď je účinná okamihom jej doručenia druhej strane. Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia alebo výpovede je splatný celý dlh klienta voči M. R., a.s.. Odo dňa splatnosti dlhu je M. R., a.s. oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania.

Súd prvého stupňa v svojom odôvodnení odcitoval § 52 zák. č. 40/1964 Zb. platného v rozhodnom čase (OZ) , § 53 ods. 1,2, 3 citovaného zákona, § 153 ods. 4 O.s.p., § 497, § 504, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Právne uzavrel, že dňa 11.12.2004 uzatvorili účastníci Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súčet sumy pôžičky predstavuje 301,83 eur, z ktorých žalovaná zaplatila 181,03 eur; jej platby boli započítané na istinu, úroky a iné poplatky. Dlžná suma uplatnená žalobcom je 130,47 eur a pozostáva z dlžných mesačných splátok 125,69 eur a zmluvnej pokuty 4,78 eur. Súd priznal sumu 125,71 eur (dlžné mesačné splátky) . O zmluvnej pokute rozhodol, že má charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením svojho záväzku. Za neprijateľnú podmienku považoval aj úroky z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Vychádzal zo skutočnosti, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, mimo výnimiek uvedených v zákone. Žalovaná nemohla podstatne ovplyvniť obsah zmluvy, pretože podmienky tejto zmluvy boli vopred predtlačené. Keďže neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd v časti uplatnenia zmluvnej pokuty, ako aj úrokov z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal trovy konania žalobcovi. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 45,81 eur (2 úkony právnej služby á 16,50 eur + 2x režijný paušál 6,30 eur - vyhl. č. 655/2004 Z.z.) .

Proti rozsudku - všetkým jeho výrokom, podal včas odvolanie žalobca. Dôvodil, že nesúhlasí s právnym posúdením úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky. Zdôraznil, že podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného aj zmluvy o úvere. Zdôraznil, že v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Odvolateľ namieta, že zák. č. 454/2007 Z.z.; ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) s účinnosťou od 15.1.2009 síce obmedzil použitie ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv tak, že úroky z omeškania možno v takýchto prípadoch dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, avšak podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka sa toto obmedzenie nevzťahuje na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.1.2009. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku pred týmto dátumom, aplikácia obmedzení vyplývajúcich z ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka vzhľadom na prechodné ustanovenia neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o samotnú výšku úroku z omeškania má za to, že v žiadnom prípade sa neprieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, pretože úrok z omeškania je inštitútom, ktorý má povahu sankcie pre prípad omeškania s plnením zákonnej alebo zmluvnej povinnosti a plní reparačnú funkciu, kedy veriteľovi nahradzuje náklady a zisk z peňažných prostriedkov, ktoré nemôže používať z dôvodu porušenia povinnosti vrátiť ich druhou zmluvnou stranou. Ďalej zdôraznil, že zmluvné dojednanie o úroku z omeškania je pri posudzovaní jeho súladu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku vždy nutné komparovať s celým komplexom zmluvy

a jednotlivými zmluvnými dojednaniami. V prejednávanej veci bol pre splatenie úveru dohodnutý úrok (odmena za poskytnutie peňažných prostriedkov) a jeho výška bola určená s ohľadom na dobu poskytnutia úveru a miery rizika v danom čase. Žiadaný úrok z omeškania nie je teda v rozpore s dobrými mravmi ani zo zásadami poctivého obchodného styku, nepredstavuje ani neprijateľnú podmienku a nie je zdrojom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu išlo s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a formu zabezpečenia o úrokovú sadzbu obvyklú a primeranú.

Odvolateľ uviedol, že nesúhlasí ani s posúdením súdu ohľadom neprimeranosti zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že výška pokuty 8% z dlžnej splátky je primeraná vzhľadom k povinnosti, ktorej splnenie zaisťuje a je tak v súlade s právnymi predpismi.

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd zrušil výroky o neprijateľnosti zmluvných dojednaní; priznal žalobcovi uplatnený nárok a trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolanie v medziach daných § 212 ods. 1,3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol, vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať úrok z omeškania 0,08% za každý aj začatý deň omeškania a vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa uplatniť si zmluvnú pokutu za oneskorené zaplatenie splátky, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Predovšetkým sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V prejednávanej veci sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie (§ 205a) O.s.p.) , t.j. účastníci nemôžu, mimo výnimiek ustanovených zákonom navrhovať nové dôkazy a skutočnosti, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver.

Aj keď odvolateľ uvádza na prvej strane odvolania, že napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu jeho odvolania je nepochybné, že napáda iba výrok, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroky o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že predmetom konania je nárok žalobcu zo zmluvy o úvere. Je pravdou tvrdenie odvolateľa, že tento typ zmluvy je absolútnym obchodom; teda bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy je potrebné to posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Zároveň je však nutné zohľadniť právnu úpravu, podľa ktorej v prípade, že účastníkom je spotrebiteľ je mu daná ochrana (Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník) . Je nepochybné, že zmluva uzavretá účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, preto je potrebné posúdiť ju podľa právnych noriem pre spotrebiteľské zmluvy.

V prejednávanej veci sa jedná o nároky zo zmluvy uzatvorenej dňa 11.12.2004.

Dňa 1.10.2001 nadobudol účinnosť zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zrušený zákonom č. 129/2010, s účinnosťou od 2.4.2010) ; ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa v toto zákone úrok z omeškania ani zmluvná pokuta riešené neboli.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do OZ zaradená s účinnosťou od 1.4.2004 (§ 52-§59) . S účinnosťou od 1.1.2008 boli do uvedenej úpravy zahrnuté všetky zmluvy bez ohľadu na ich právnu formu; teda aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. V čase uzatvorenia zmluvy bola teda už v Občianskom zákonníku zakotvená právna úprava spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 54 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (účinného od 1.4.2004 ) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z uvedeného je zrejmé, že od 1.4.2004 nebolo možné úrok z omeškania určiť vo vyššej sadzbe ako stanovoval OZ.

Na základe uvedeného preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 5 O.s.p. samostatným uznesením, keďže v čase verejného vyhlásenia rozsudku o nich nebolo možné rozhodnúť, pretože neboli vyčíslené.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.