KSKE 2 Cob 72/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Cob 72/2012

KS v Košiciach, dátum 24.06.2012, sp.zn. KSKE 2 Cob 72/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805203178 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805203178.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: L.. X. E., advokáta so sídlom XXX XX V. V., O.. Š. U. 4, správcu konkurznej podstaty úpadcu E. družstvo - RV so sídlom v F. "v konkurze", XXX XX F., C.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Karinou Uhrínovou, advokátkou, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: R. T. spol. s r.o., XXX XX E., X. XXX, C.: XX XXX XXX, o zaplatenie 31.370,82 eur (945.077,20 Sk) s príslušenstvom, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.11.2011, č.k. 8Cb/11/2010-452 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 30.446,83 eur (917.241,20 Sk) s 11% úrokom z omeškania:

-zo sumy 16,93 eur (510,- Sk) od 30.7.2003 do zaplatenia,

-zo sumy 137,42 eur (4.140,- Sk) od 30.7.2003 do zaplatenia,

-zo sumy 18,56 eur (559,- Sk) od 14.8.2003 do zaplatenia,

-zo sumy 111,53 eur (3.360,- Sk) od. 15.8.2003 do zaplatenia,

-zo sumy 5.977,36 eur (180.074,- Sk) od 15.8.2003 do zaplatenia,

-zo sumy 18.697,47 eur (563,280,- Sk) od 2.9.2003 do zaplatenia,

-zo sumy 66,39 eur (2.000,- Sk) od 12.9.2003 do zaplatenia,

-zo sumy 4.056,70 eur (122.212,- Sk) od 20.9.2003 do zaplatenia,

-zo sumy 1.364,48 eur (41.106,20 Sk) od 16.11.2004 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného aj k náhrade trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 917.941,20 Sk, vyúčtovanej faktúrami, ktoré žalobca špecifikoval v žalobe a tiež úrok z omeškania v sume 27.836 Sk v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré kapitalizoval za čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXXXX zo sumy 232.075,- Sk za obdobie od 14. októbra 2003 do 15. novembra 2004 pri 11% úroku z omeškania ročne.

Žalovaný sa počas konania bránil, že k zániku predmetného záväzku došlo na základe jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 4. februára 2004, ktorý odoslal žalobcovi dňa 5. februára 2004.

Z návrhu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 31.12.2003 vyplýva, že predmetom tejto dohody je vzájomné započítanie pohľadávok do výšky 916.794,20 Sk, pričom na úhradu pohľadávky úpadcu mala byť započítaná suma 121.765,00 Sk na úhradu faktúry č. XXXXXXXX.

Z listiny obsahujúcej jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 4.2.2004 vyplýva, že jednostranný zápočet mal byť vykonaný na sumu 916.794,20 Sk, pričom na úhradu faktúry č. XXXXXXXX sa mala započítať suma 122.212,- Sk.

Z listu úpadcu zo dňa 16.3.2004 vyplýva, že úpadca potvrdil doručenie návrhu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok neformálnym spôsobom, avšak s týmto návrhom nesúhlasil, vytkol nezrovnalosti uvedené v dohode, okrem iných aj to, že v dohode sa uvádza dátum 31.12.2003, ale pri faktúre č. XXXXXXXX žalovaný započítal aj vyplatené nájomné za mesiace január a február 2004.

Z dokladov predložených súdu žalovaným, na základe ktorých vyhotovil jednostranný zápočet pohľadávok vyplýva, že podkladom bolo aj oznámenie o postúpení pohľadávky v sume 447,- Sk zo dňa 20.2.2004 za nájom poľnohospodárskej pôdy.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Jednostranné započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku, pričom právnym predpokladom je existencia takýchto vzájomných pohľadávok. Započítanie je jednostranným právnym úkonom a predstavuje prejav vôle veriteľa započítať pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi, voči pohľadávke tejto osoby, ktorú má ako veriteľ voči nemu. Tento právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Pohľadávky zanikajú v rozsahu ako je výška nižšej pohľadávky a pri započítaní viacerých pohľadávok do výšky súčtu pohľadávok toho veriteľa, ktorého pohľadávky sú nižšie. Právne účinky započítania nie je možné odvrátiť a dochádza k nim účinnosťou právneho úkonu započítania. Započítanie je právne účinné vtedy, keď dôjde druhej strane.

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná obrana žalovaného, že na základe jednostranného zápočtu záväzku žalovaného voči úpadcovi do výšky 916.794,20 Sk listom zo dňa 4.2.2004 doručeného úpadcovi doporučenou zásielkou podanou na pošte dňa 5.2.2004 pod podacím číslom 96113131 došlo k zániku vzájomných záväzkov účastníkov konania v uvedenej výške. Žalobca popieral doručenie listiny obsahujúcej jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 4.2.2004 úpadcovi, a za tejto situácie žalovaný ohľadom tohto tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno, pretože doručenie listiny obsahujúcej jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 4.2.2004 úpadcovi nevedel preukázať. Doručenie tejto listiny nepreukazuje záznam v poštovej knihe žalovaného a odoslanej pošte dňa 5.2.2004, ani svedecké

výpovede zamestnancov žalovaného, ktorí potvrdili odosielanie tejto listiny úpadcovi poštou v obálke, v ktorej sa nachádzala aj listina o inventarizácii pohľadávok, avšak nie doručenie tejto listiny.

Svedecké výpovede zamestnancov žalovaného súd považoval za účelové, pretože ide o svedkov, ktorí v čase svedeckej výpovede boli zamestnaní u žalovaného, teda mali záujem na úspechu žalovaného v konaní.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný doručil úpadcovi návrh dohody na započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 31.12.2003, ktorý návrh však úpadca neprijal, ale listom zo dňa 16.3.2004 vrátil žalovanému na prepracovanie, okrem iného z dôvodu, že pri faktúre č. 20030571 žalovaný započítal aj nájomné za mesiace január a február 2004, pričom započítanie dohodou navrhoval ku dňu 31.12.2003.

Doporučenou zásielkou podanou na pošte v Rožňave dňa 18.3.2004 žalovaný mal v úmysle zaslať úpadcovi listinu obsahujúcu jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 4.2.2004, podľa tvrdenia žalovaného opakovane, avšak táto zásielka nebola doručená úpadcovi, ale inému subjektu v dôsledku nesprávneho označenia adresáta zásielky žalovaným. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v čase doručovania zásielky existovali E. družstvo - RV - F. so sídlom v F. - úpadca a E. družstvo F. v likvidácii , ktorému bola zásielka doručená.

Z obsahu listín, návrhu dohody na započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 31.12.2003 a oznámenia o jednostrannom zápočte pohľadávok do výšky 916.794,20 Sk vyplýva, že na úhradu faktúry úpadcu č. XXXXXXXX v návrhu dohody sa mala započítať suma 121.765,- Sk a v oznámení o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 4.2.2004 na úhradu tej istej faktúry sa mala započítať suma 122.212,- Sk. Rozdiel predstavuje 447,- Sk, ktorá suma zodpovedá sume 447,- Sk uvedenej v listine a oznámení o postúpení pohľadávok v tejto výške zo dňa 20.2.2004, ktorá listina podľa vyjadrenia žalovaného a listín predložených žalovaným súdu bola podkladom pre vyhotovenie oznámenia o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 4.2.2004.

Doklad predložený žalovaným o oznámení o postúpení pohľadávky v sume 447,- Sk zo dňa 20.2.2004 preukazuje to, že po tomto dátume došlo k doručeniu návrhu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok úpadcovi. Svedkyňa P. a svedok P. uviedli, že návrh dohody úpadcovi doručila svedkyňa Ing. L. dňa 5.3.2004, s ktorou nesúhlasili, pretože obsahoval chyby a svoj nesúhlas vyjadrili listom zo dňa 16.3.2004. Z tohto dôvodu k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok nedošlo. Jednostranný zápočet žalovaný úpadcovi nedoručil, preto nenastali právne účinky započítania a k zániku záväzku žalovaného započítaním nedošlo.

Žalovaný nepopieral oprávnenosť faktúr uvedených v žalobnom návrhu, ktoré sú uvedené v listinách vyhotovených žalovaným, v návrhu dohody na vzájomné započítanie pohľadávok zo dňa 31.12.2003 a v oznámení o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 4.2.2004, a ktoré týmto žalovaný uznal, preto súd žalobcom uplatnený nárok považoval za dôvodný. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré žalobca vyčíslil kapitalizované v sume 27.836,- Sk za oneskorenú úhradu faktúry č. XXXXXXXX z dlžnej sumy 232.075,- Sk a z ostatných dlžných súm žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 11% odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých dlžných súm až do ich zaplatenia. Žalobcom žiadaná výška úrokovej sadzby zodpovedá úrokovej sadzbe v zmysle § 502 Obchodného zákonníka. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože žalobu považoval za dôvodnú.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd vykonal v konaní dokazovanie formou listinných dôkazov ako aj výsluchom svedkov, na základe čoho uvádza, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná obrana žalovaného, že na základe jednostranného zápočtu záväzku žalovaného voči úpadcovi do výšky 916.794,20 Sk listom zo dňa 4.2.2004 doručeného úpadcovi doporučenou zásielkou podanou na pošte 5.2.2004 pod podacím č. XXXXXXXX došlo k zániku vzájomných záväzkov účastníkov konania v uvedenej výške.

Rovnako súd považoval svedecké výpovede zamestnancov žalovaného za účelové, pretože ide o svedkov, ktorí v čase svedeckej výpovede boli zamestnaní u žalovaného, teda mali podľa súdu záujem na úspechu žalovaného v konaní.

Žalovaný má za to, že pri vyslovení záverov súdu, že svedecké výpovede zamestnancov žalovaného sú účelové, súd nepostupoval v súlade so zásadou rovnosti strán v konaní, nakoľko výsluch svedkov vykonal aj na strane žalobcu, a to taktiež zamestnancov E. družstva - RV so sídlom v F., pričom ich svedecké výpovede považuje za relevantné a preukazujúce opak nášho tvrdenia, že jednostranné započítanie záväzku bolo odoslané spolu s inventarizáciou pohľadávok.

Nakoľko žalovaný je ako spoločnosť, ktorá riadne funguje naďalej a s pracovným výkonom zamestnancov sú spokojní, nebol dôvod so zamestnancami, ktorí v predmetnom konaní svedčili, pracovný pomer ukončiť z dôvodu vylúčenia zaujatosti. Tvrdenie súdu, že svedecké výpovede zamestnancov žalovaného sú účelové nie je správne. Vzniká tu otázka, kto mal poskytnúť pravdivejšie výpovede, ak nie zamestnanec žalovaného. Súd mal posúdiť výpovede zamestnancov žalovaného a prihliadať na ne, nakoľko podľa § 126 druhá veta O.s.p. svedok musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať. Nakoľko táto povinnosť vypovedať pravdivo vyplýva priamo zo zákona, svedecké výpovede nie je možné považovať za účelové. O pravdivosti svedeckých výpovedí svedčí aj záujem svedkov vyhnúť sa trestnému konaniu pre krivú výpoveď a krivú prísahu uvedenú v ust. § 346 zák. č. 300/2005 Z.z.,

Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že svedecké výpovede zamestnancov žalovaného považuje za účelové. Tieto výpovede sa majú považovať ako riadny dôkaz a nie ako účelové tvrdenie, pričom výpovede týchto svedkov mohli mať vplyv na konanie, v dôsledku čoho aj na rozhodnutie súdu.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiada odvolací súd, aby opakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu sám a vydal rozhodnutie, že žalobu žalobcu zamieta.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 - 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boi vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod nie je daný. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa veľmi podrobne každou okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie vo veci podstatná. Odvolací súd preto poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) . Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé.

Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dodáva:

Odôvodnenie rozhodnutia sa opiera nie iba o svedecké výpovede, ktoré sú pomerne rozporné, ale najmä o listinné dôkazy, ktoré sporové strany v konaní predložili a ktorých náväznosť priamo vylučuje doručenie jednostranného zápočtu pohľadávok dňa 9.2.2004.

Súd prvého stupňa preto rozhodol správne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.