KSKE 2 Sd 24/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200291 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200291.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky D. N., bývajúcej v F., F. Č.. XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 18.04.2012 č. XXX XXX XXXX.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím z 09.01.2012 priznal navrhovateľke od 26.08.2011 invalidný dôchodok v sume 110,-- eur mesačne. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Y. Q. T. z 20.12.2011, podľa ktorého navrhovateľka bola uznaná invalidnou podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení ) s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľka podala návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pretože klasifikácia jej ochorenia umožňuje priznanie až 80 %-nej miery, pričom jej zdravotný stav nebol dôkladne zhodnotený, lebo už od roku 2001 bola liečená pre stredne ťažké depresívne poruchy, keďže v tom čase jej zomreli obaja rodičia a nebola vôbec vyrovnaná so zlou spoločenskou situáciou po roku 1989. Mala problém sa trvale zamestnať a to jej spôsobilo stále sa zhoršujúci zdravotný stav. Od roku 2001 doteraz nepoberala žiadny dôchodok, hoci bola liečená ambulantnou formou u psychiatra. Jej životné podmienky sú katastrofálne, žije sama v rodičovskom dome. Pretože lekársky posudok hovorí o recidivujúcej ťažkej depresívnej poruche v chronickom priebehu, podľa jej názoru mala by mať vyššie percento miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť už aj pri zohľadnení jej zdravotného stavu od roku 2001.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré boli vydané v priebehu súdneho konania, oboznámil sa s dávkovým spisom a zistil tento skutkový stav.

Odporca rozhodnutím z 09.01.2012 priznal navrhovateľke od 26.08.2011 invalidný dôchodok v sume 110,-- eur mesačne na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Y. Q. T. z 20.12.2011.

Pre účely súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v R. dňa 14.03.2012. Podľa tohto posudku navrhovateľka je v starostlivosti psychiatra a psychológia už viac ako 10 rokov, raz bola vyšetrená psychológom aj ako 11-ročné dieťa pre čudné správanie. V rodine je záťaž zo strany otca. Rozvoj psychiatrickej choroby od postresovej depresívnej poruchy rôznych stupňov až po psychotické známky. Od roku 2005 pre rozvoj paranoidnej symptomatológie a rozvoj psychózy bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení s nastavením na liečbu, ktorú pravdepodobne neužíva podľa predpisu. Po hospitalizácii je dokumentovaná schizotypová porucha v doprovode ťažkej depresívnej poruchy. Bola prítomná pred posudkovým lekárom, ktorý uviedol, že v popredí pretrváva tzv. pseudofilozofovanie, všetko vie zhodnotiť po svojom, paranoidita je difúzneho charakteru, je takmer úplne sociálne izolovaná, nečinná (podľa rodiny si ani nezakúri) , pretrváva výrazný pesimizmus, až myšlienky na suicídium, rodina je nepodporí, chronicky je najmä zlý vzťah s bratom, pri vyšetrení posudkovým lekárom mikromanické obsahy myslenia, trysk (na otázku posudkového lekára zodpovie až na štvrté opýtanie) . Podľa vypočutého rodinného príslušníka, ktorý sa jej ujal, je úplne nečinná, má čudné správanie, výrazná je nedôverčivosť, osobnosť je schizoidná. Klinický psychiatrický obraz sa zhoršuje pri styku s ľuďmi, v kolektívne a pod. Posudková lekárka vzala do úvahy odborné vyšetrenia, vlastné vyšetrenia navrhovateľky a vyjadrenie rodinného príslušníka a zistila, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je t.č. 75 %.

Odporca rozhodnutím z 20.04.2012 zrušil rozhodnutie z 09.01.2012 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutím z 18.04.2012 priznal navrhovateľke od 26.08.2011 invalidný dôchodok v sume 183,30 eur mesačne, ktorý po zvýšení podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z. je od 01.01.2012 zvýšený na sumu 189,40 eur mesačne.

Navrhovateľka sa na dopyt súdu, či trvá na svojom opravnom prostriedku, nevyjadrila, a na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.08.2012, sa bez ospravedlnenia nedostavila. Odporca vzhľadom na výsledok vykonaného dokazovania navrhol rozhodnutie z 18.04.2012 potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods.3 zákona o sociálnom poistení) .

Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, a

b) komplexne funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.4 zákona o sociálnom poistení) .

Podľa § 112 ods.1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac 3 roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala, alebo sa vyplácala

v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku, alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka:

a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom, alebo priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľka spĺňa podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto jej aj invalidný dôchodok bol priznaný. Výška invalidného dôchodku závisela od miery poklesu schopností vykonávania zárobkovej činnosti, bola v súdnom konaní prehodnotená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v R., ktorý po opätovnom vyhodnotení zdravotnej dokumentácie navrhovateľke, ktorú doplnil vlastným vyšetrením navrhovateľky, dospel k záveru, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je v súčasnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 75 %.

Navrhovateľka sa k posudku ani k vydanému rozhodnutiu odporcu nevyjadrila, a ani písomne nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli tento posudok spochybniť alebo vyvrátiť. Súd pre na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu vydané v rámci autoremedúry z 18.04.2012 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi toto právo zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.