KSKE 2 Sd 9/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200114 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200114.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky Q. U., bývajúcej v S., P. Č.. XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 19.10.2011 č. XXX XXX XXXX.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím z 19. októbra 2011 č. XXX XXX XXXX priznal navrhovateľke podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení ) starobný dôchodok od 24. novembra 2010 v sume 250,40 eur mesačne.

Navrhovateľka nesúhlasila so spôsobom výpočtu starobného dôchodku, predovšetkým že jej neboli zhodnotené doby zamestnania od 05.07.1971 do 30.04.1980, pretože v informácii o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003 bola táto doba zahrnutá, keďže obdobie dôchodkového poistenia bolo 9135 dní, t.j. 25 rokov a 10 dní. Z tej istej informácie o stave účtu poistenca vyplýva, že odporca neeviduje vymeriavací základ za obdobie od 05.07.1971 do 31.12.1983, lebo ich neuvádza. Konštatovala, že odporca si mal zvoliť spôsob výpočtu starobného dôchodku taký, ktorý je pre poistenca najvýhodnejší. V období od 01.07.1971 do 31.12.1986 pracovala v Z. W. a V. W. a mala vysoké nadštandardné zárobky, o čom by mal mať odporca evidenciu. Pre výpočet starobného dôchodku mali byť vzaté do úvahy 5 rokov s najvyšším príjmom, a následne mali byť prepočítané na aktuálnu dobu priznania starobného dôchodku od 24.11.2008 a suma zo starobného dôchodku by nemala byť krátená. Konštatovala, že odporca pre vlastné nedostatky v evidencii postihoval jej oprávnený nárok na primeraný dôchodok, a žiadala aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku od 24. novembra 2011 žiadosťou spísanou dňa 22. novembra 2010. Počas dávkového konania bolo zistené, že nie je preukázaný zárobok za dobu od 1. januára 1973 do 1974, kedy navrhovateľka pracovala u zamestnávateľa Z. W. S.. Listom zo dňa 9. marca 2011 bolo navrhovateľke oznámené, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku nie je možné vybaviť s konečnou platnosťou z dôvodu zisťovania vymeriavacích základov za uvedené obdobie. Preto bol starobný dôchodok navrhovateľke od 09.03.2011 vyplácaný v súlade s § 116 ods.4 zákona o sociálnom poistení preddavkovo. Ďalším listom zo dňa 10. mája 2011 bola navrhovateľka informovaná

o výsledku zisťovania vymeriavacích základov a poučená o ďalšom možnom postupe na preukázanie súm vymeriavacích základov v súlade s § 189 zákona o sociálnom poistení.

Listom zo dňa 1. augusta 2011 bola požiadaná pobočka Sociálnej poisťovne v S. o súčinnosť pri zisťovaní vymeriavacích základov za roky 1973 - 1974, ktorá odporcovi oznámila, že navrhovateľka sa napriek viacerým výzvam nedostavila na pobočku.

Vymeriavací základ za dobu od 1. januára 1973 do 31. decembra 1974 sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom archívnej spoločnosti.

Navrhovateľka vychovala jedno dieťa a 56 rokov veku dovŕšila 24.11.2007, dôchodkový vek dosiahla podľa § 65 ods.7 zákona o sociálnom poistení pripočítaním ešte 36 mesiacov k veku 56 rokov, teda 24.11.2010. Suma starobného dôchodku bola určená v súlade s § 66 ods.1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,8064) obdobia dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (32,6466 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (9,2246 eur) . V súlade s uvedeným je suma starobného dôchodku k 24. novembru 2010 242,90 eur mesačne.

Navrhovateľka v rozhodujúcom období stanovenom v súlade s § 63 ods.7 zákona o sociálnom poistení na zistenie priemerného osobného mzdového bodu (roku 1984 - 2009) nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, preto bolo rozšírené postupne pred 1. január 1984 podľa § 63 ods.8 zákona o sociálnom poistení tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov (roky 1967 - 2009) . To znamená, že rozhodujúce obdobie bolo rozšírené na celé obdobie od 1. januára 1967 do 31. decembra 2009. Zhodnotené boli všetky preukázané zárobky z celého obdobia. Navrhovateľka získala v rozhodujúcom období 7532 dní dôchodkového poistenia, t.z. 20,6357 rokov dôchodkového poistenia. Doba zamestnania (poistenia) a sumy vymeriavacích základov (hrubých zárobkov) navrhovateľky bola zhodnotená na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne. Navrhovateľka predložila s opravným prostriedkom informáciu o stave individuálneho účtu poistenca k 31. decembru 2003, ktorá má len informatívny charakter a podľa § 219 ods.1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 179 ods.1 zákona o sociálnom poistení nepodlieha preskúmavaniu súdmi. Vzhľadom na to, že navrhovateľka svoje námietky vo veci vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky smerovala k tomuto potvrdeniu informatívneho charakteru, a nie k osobnému listu dôchodkového poistenia, resp. k napadnutému rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku, ktorý obsahuje iné údaje, považuje odporca tieto námietky za neopodstatnené.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporca priznal navrhovateľke starobný dôchodok podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 24. novembra 2010 v sume 250,40 eur mesačne. Z obsahu dávkového spisu súd zisťuje, že doba zamestnania (poistenia) a sumy vymeriavacích základov (hrubých zárobkov) navrhovateľky boli zhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne. Suma starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Navrhovateľka získala v rozhodujúcom období, ktorý bol podľa § 63 ods.8 zákona o sociálnom poistení rozšírený pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, 7532 dní dôchodkového poistenia. Podrobný výpočet starobného dôchodku je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka nesúhlasila s tým, že jej neboli zhodnotené doby zamestnania od 05.07.1971 do 31.12.1983, kedy pracovala v Z. W. S., pričom argumentovala tým, že v tom čase bola prísna kontrola na dane a odvody príjmu a každý zamestnávateľ si svoje povinnosti plnil. Preto pre nedostatky v evidencii u odporcu nemôže byť ukrátená na starobnom dôchodku.

Z administratívneho spisu súd zistil, že listom z 10.05.2011 oznámil navrhovateľke, že evidenčný materiál za obdobie od 5. júla 1971 do 30. apríla 1980 sa v ústrednej evidencii ani po dôkladnom prehľadaní nenašiel, z čoho vyplýva, že zamestnávateľská organizácia navrhovateľky si neplnila svoju povinnosť a evidenčné listy jej po skončení pracovného pomeru navrhovateľky nedostúpila. Mzdové listy za rok 1973, 1974 sa v archíve tiež nenachádzajú. V evidencii odporcu sa nenachádza evidenčný materiál za obdobie od 1. januára 1973 do 31. decembra 1974, a preto nie je možné v tomto období započítať vymeriavacie základy. Navrhovateľku odporca poučil, že má možnosť na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa § 189 zákona o sociálnom poistení spísať zápisnicu, v ktorej uvedie mená a priezviská aspoň dvoch spolupracovníkov, ktorí v období od 1. januára 1973 do 31. decembra 1974 pracovali u zamestnávateľa Z. W., U..W.. S. a vykonávali rovnakú prácu ako navrhovateľka. Na základe hrubých zárobkov spolupracovníkov navrhovateľky odporca získa poznatky o tom, aké hrubé zárobky sa skutočne dosahovali za jednotlivé roky a potom rozhodne o nároku na starobný dôchodok.

Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka sa na predvolanie na pobočku Sociálnej poisťovne nedostavila a pobočke Sociálnej poisťovne sa nepodarilo s navrhovateľkou spojiť ani telefonicky. Pobočka Sociálnej poisťovne sa pokúsila sama došetriť porovnateľné zárobky v spolupráci s organizáciou, ktorá archivuje mzdové listy zamestnávateľa navrhovateľky. To však sa uskutočniť nepodarilo, pretože organizácia archivujúca mzdové listy, má uložené podľa rokov, a nie podľa druhov činnosti. O nároku na starobný dôchodok navrhovateľky odporca rozhodol bez zárobkov za roky 1973 - 1974.

Navrhovateľka sa na pojednávanie konanom na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. apríla 2012 nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila.

Podľa § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti (§ 195 ods.2 zákona o sociálnom poistení) .

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods.3 zákona o sociálnom poistení) .

Podľa § 196 ods.1 dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods.6 citovaného zákona) .

Podľa § 66 ods.1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Súd z obsahu spisu zistil, že odporca postupoval podľa citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení, vykonal dokazovanie za účelom zistenia doby zamestnania, resp. poistenia navrhovateľky,

vzhľadom na to, že evidenčný materiál sa u odporcu v jeho evidencii nenachádzal. Navrhovateľka neposkytla žiadnu súčinnosť odporcovi pri zisťovaní vymeriavacích základov za sporné obdobie a odporcovi sa vzhľadom na uplynutie doby a spôsob archivovania mzdových materiálov bez tejto súčinnosti nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zisteniu vymeriavacích základov u navrhovateľky za uvedené obdobie. Nie je preto možné vytýkať odporcovi, keď rozhodol o nároku na starobný dôchodok bez zistenia vymeriavacích základov za rok 1973 a 1974. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že ostatné námietky navrhovateľky týkajúce sa zápočtu rokov do 31.12.2980 a vymeriavacích základov za obdobie do roku 1986, sú nedôvodné. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250c ods.2 O.s.p. potvrdil.

Súd účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporcovi právo na náhradu trov zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.