KSKE 3 Co 2/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 3 Co 2/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107233326 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107233326.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Lawyer Partners, a.s. so sídlom v Bratislave na ul. Prievozskej 37, IČO: 35 944 471, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o. so sídlom v Bratislave na ulici Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, proti žalovanému, U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. Č. A. J.. U. XXX/XX, o zaplatenie 19,25 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 13. októbra 2011, sp.zn. 14C/110/2010-37 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania tak, že žalovanú zaväzuje zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 25,22 € na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanej na zaplatenie sumy 28,88 eur titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov voči pôvodnému veriteľovi - Slovenskému rozhlasu, ktorý postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvého stupňa ) rozsudkom z 13. októbra 2011, sp. zn. 14C/110/2010-37 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 19,25 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia o trovách konania súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.. a na to, že predmetné ustanovenie nadväzuje svojím obsahom na nariadenie EP a Rady (ES) číslo 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kde predkladateľ navrhol pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Súd prvého stupňa s prihliadnutím na to, že sa jedná o drobný spor, a predovšetkým s ohľadom na primeranosť uplatnenej pohľadávky a trov konania, priznal žalobcovi náhradu trov konania iba vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,59 eur a nepriznal mu trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 81,79 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Na zdôvodnenie svojho odvolania žalobca uviedol, že rozhodnutie o znížení trov konania nepovažuje za správne. Je síce pravda, že právny poriadok v súčasnosti umožňuje zníženie náhrady trov konania, avšak ak by súd konal riadne a včas, bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť znížiť náhradu trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá toto oprávnenie súdu zaviedla zákonom č. 384/2008 Z.z., nadobudla účinnosť 15. októbra 2008. Návrh na začatie konania podal žalobca ešte v roku 2006. Je teda zrejmé, že začal vymáhanie pohľadávok prostredníctvom súdneho konania za právneho stavu, z ktorého vyplýva iná náhrada trov konania, ako tomu bolo v čase skutočného rozhodovania, pričom je potrebné poukázať na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené práve súdom. Ak súd uvádza, že by zastupovanie bolo pre advokáta zaujímavé aj v prípade, ak by sa dohodli na zníženej odmene, nejde o relevantné odôvodnenie a súd nemá právo posudzovať, aká odmena je ešte adekvátna, resp. výhodná, ani skúmať, koľko žalobca advokátovi skutočne zaplatil. Náhrada trov konania, ktorú priznal súd, nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná. Pred prijatím novely JUDr. Miroslav Pavelka, ako vtedajší právny zástupca žalobcu, preukázateľne poskytol tieto právne služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Zároveň v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím. V dôsledku jej prijatia, avšak až v prípade jej aplikácie súdom, dochádza k zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo, a to v zmysle Ústavy SR, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkov. Zásah spočíva v tom, že právo žalobcu, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta, a to z dôvodu, že trovy konania neúspešný žalovaný nebude musieť nahradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať nahradené. Je odôvodnené predpokladať, že z tohto dôvodu sa žalovaní budú spoliehať na to, že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania. Súdy by takto prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov. Ak teda na toto odvolanie nebude žalobcovi priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa žalobca domáhať ochrany jeho základných práv pred Ústavným súdom SR - a prípadne aj pred Európskych súdom pre ľudské práva - a následne si uplatní náhradu vzniknutej škody od štátu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Citovaným ustanovením bol zákonom č. 384/2008 Z.z., účinným od 15. októbra 2008 novelizovaný Občiansky súdny poriadok, pričom podľa prechodných ustanovení (§ 372p) na konania začaté pred 15. októbrom sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Pre ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. neplatí žiadna výnimka z uvedeného intertemporálneho ustanovenia.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom žalobcu, že na jeho prípad, podaný na súd v roku 2006, nie je možné aplikovať nové ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Navyše, jedná sa o procesné ustanovenie, pre ktoré, na rozdiel od hmotného práva, platí v zásade, že sa postupuje podľa procesných predpisov účinných v čase úkonov súdu.

Napriek tomu je potrebné mať na zreteli, že zákon dáva možnosť , nie povinnosť, využitia moderačného práva súdu v drobných sporoch. V takom prípade nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí ísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea) , postačuje, ak trovy konania sú neprimerané pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou (správnejšie medzi hodnotou predmetu sporu a medzi výškou trov) , opätovne ponecháva zákonodarca na súdnu prax. Vzhľadom na sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej odmeny advokátov, stanovené všeobecne záväznými predpismi, by však bolo zrejme nesprávne za neprimerané trovy konania vyhlásiť paušálne trovy, ktoré prevyšujú hodnotu predmetu sporu (komentár k O.s.p.) . Samotný zákonodarca v dôvodovej správe k novele Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. uvádza, že obdobne ako v nariadení EP a Rady (ES) číslo 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predkladateľ navrhol pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.

Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že je namieste náhradu trov konania nepriznať, alebo znížiť. Je vždy potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj na to, aby sa dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva na oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola jeho právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok Ústavy vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy SR) .

Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Ústavný súd SR v náleze zo 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04-30, okrem iného, uviedol: Pri tomto výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy) . Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP.

Napriek tomu, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní o trovách konania riadil vyššie uvedenými právnymi predpismi, nevyvodil z nich vo veci celkom správny záver.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, aké právne úvahy podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré sa odvolal, ho v otázke trov konania viedli k rozhodnutiu o ich znížení. Prvostupňový súd teda uviedol, podľa akých kritérií posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť uplatnenej pohľadávky vo vzťahu ku trovám konania a prečo - a podľa akého kľúča - žalobcovi priznal trovy konania znížené na 16,59 eur, ktorý predstavuje zaplatený súdny poplatok.

Odvolací súd, aj s ohľadom na vyššie uvedené právne úvahy a zásady, sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o opodstatnenosti zníženia žalobcových trov konania do tej miery, že budú skrátené o všetky trovy, ktoré mu vznikli z právneho zastúpenia.

Aj keď sa v tomto prípade jedná o druh sporu, ktorý je považovaný za drobný spor bez zložitých právnych úprav, kedy vyhotovenie žaloby nemožno považovať za náročný a zložitý proces, a navyše sa jedná o hromadne podávané žaloby; právny zástupca žalobcu musel vykonať úkony právnych služieb, ktoré sú v danej veci potrebné. Vzhľadom na jednoduchosť sporu a opakovanie úkonov v mnohých veciach, ako aj s prihliadnutím na primeranosť trov konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, dospel odvolací súd k záveru, že trovy konania žalobcu sú opodstatnené predovšetkým do výšky zaplateného súdneho poplatku, ale aj v časti trov právneho zastúpenia. Odvolací súd považuje za primerané trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 20 %.

Trovy konania žalobcu spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,59 eur a v trovách právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na začatie konania, t.j. 2 x 16,60 eur (33,20 eur) , plus režijný paušál 2x 4,98 eur (9,96 eur) podľa § 10, §14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov; trovy právneho zastúpenia preto predstavujú celkovú sumu 43,16 eur, z ktorých 20 % predstavuje sumu 8,632 eur. Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia aj za úkon - predsúdna upomienka, odvolací súd však poukazuje na to, že v takom prípade sa nejedná o trovy konania, ale o príslušenstvo pohľadávky, preto ho nezapočítal do trov konania žalobcu. Trovy konania priznané žalobcovi preto predstavujú sumu 25,22 eur ( 8,63 eur + 16,59 eur) .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, zmenil v súlade s ustanovením § 220 O.s.p..

Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, odvolaním napadnutý nebol ani jedným z účastníkov konania a nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.