KSKE 3 Co 229/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/229/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206553 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611206553.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu A. V., L..C..I.. so sídlom U. F., V. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného R.. S. W., advokátom Advokátskej kancelárie S. W. &. T. so sídlom v F., V. XX, proti žalovanému S. V.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. W. U., R.. O. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného A. W. I. I. L. Q. L. L. U. F. - H., Ľ. A. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného R.. E. Y., advokátom so sídlom v L., W.. L. Č.. X, v konaní o zaplatenie 14,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16C/37/2011-28 zo dňa 30.05.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, J. X, F.. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa návrhu žalobcu si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z., a keďže sa dostal do omeškania s úhradou dlžného poistného, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy. Žalobca ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu Perspektíva, družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávok zo 7. júla 1995 (správne 2005) , na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku aj voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Žalobca s návrhom predložil aj rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania voči žalovanému, z ktorého súd prvého stupňa zistil, že sa ide o nezaplatené poistné za mesiace september a október 1997 spolu vo výške 430,-Sk, t.j. 14,27 eur.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 104 ods. 1 a § 7 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní uplatňuje proti žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením poistného na zdravotné poistenie žalovaného. Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 3, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej iba Zákon o zdravotnom poistení ) , ktorý bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z., § 85h ods. 1, 2, 3, § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o zdravotných poisťovniach ) a uviedol, že zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom, vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004, na základe právoplatného rozhodnutia Úradu. Úrad vydáva platobné výmery ohľadne nárokov, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu, ktorá mu bola postúpená pôvodným veriteľom, konkrétne nárok na poistné na zdravotné poistenie podľa § 10 a nasl. zákona č. 273/1994 Z. z. a poplatok z omeškania podľa § 23 ods. 2, 3, 4 tohto zákona, ktoré sú nepochybne nárokmi z práva verejného a nie nárokmi z práva súkromného. Charakter pohľadávky zostáva trvalo zachovaný a nemení sa ani v prípade, že boli pohľadávky postúpené na iný subjekt. Súd prvého stupňa poukázal na to, že z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o žalobcovom uplatňovanom nároku a tento nedostatok právomoci je neodstrániteľnou prekážkou konania.

Preto v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o uplatnených nárokoch žalobcu. Uviedol, že pôvodný veriteľ T., H. A. T. mala nárok podľa vtedy platných predpisov na poistné, ako aj na úroky z omeškania, pretože dlh žalovanej vznikol ešte pred rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR o odobratí licencie Perspektíve družstevnej zdravotnej poisťovni, ktoré vo svojom vyjadrení k odporu citoval žalobca. O nároku žalobcu podľa názoru súdu prvého stupňa má právomoc rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a to aj v prípade, keď Zmluvou o postúpení pohľadávok tento nárok prešiel z pôvodnej zdravotnej poisťovne na iný subjekt - žalobcu. Záverom súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 21.4.2010, sp. zn. 6Rkx 1/2010, v ktorom vyslovil, že na rozhodnutie o nároku žalobcu (ktorý taktiež nie je zdravotnou poisťovňou, ale zdravotná poisťovňa mu postúpila pohľadávku) na zaplatenie poplatku o omeškania poistného na zdravotné poistenie je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Najvyšší súd tak rozhodol o žiadosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako o spore o právomoc medzi týmto úradom a Okresným súdom v Prešove, kde v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bolo povinnosťou pôvodnej zdravotnej poisťovne, pokiaľ zistila nedostatky v súvislosti s platením poistného, predpísať platiteľovi poistného zákonný poplatok z omeškania a zrušením zákona č. 273/1994 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2004 prešla táto povinnosť na úrad podľa § 85h ods. 3 v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.

Rozhodnutie o trovách súd prvého stupňa odôvodnil podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Odvolateľ v dôvodoch odvolania poukázal na ust. § 7 ods. 1 O.s.p. a § 23 ods. 2 a 3 Zákona o zdravotnom poistení. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 18 ods. 9 a v zmysle ust. § 23 ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti. Dlžné poistné, ani poplatok z omeškania za predmetné obdobie, v danom prípade predpísané neboli a ani nebolo takéto konanie iniciované správnym orgánom. Zákon o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 1.1.2005 zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z.. Pritom v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach tohto zákona sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo všeobecne postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona o zdravotnom poistení, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté. Poukazujúc na ust. § 77a ods. 1 až 4 Zákona o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatičom poistného v zmysle citovaných ustanovení. Predmetným postupom zdravotná poisťovňa získa platobný

výmer ako exekučný titul na vymoženie svojej pohľadávky. Na takýto postup je oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa. Pritom zákon o zdravotných poisťovniach rozlišuje expressis verbis zdravotnú poisťovňu a doterajšiu zdravotnú poisťovňu. Vo vyššie uvedených ustanoveniach zákonodarca nepočíta s možnosťou predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu, a už vôbec nie s možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú spoločnosť (žalobcu) . Pritom na žalobcu bola predmetná pohľadávka postúpená z perspektívny DZP, ktorá nemohla byť dokonca považovaná ani za doterajšiu zdravotnú poisťovňu, nakoľko jej bola odobratá licencia na vykonávanie činnosti rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3215/1999-A z 1. júla 1999, a teda ku dňu vstupu Zákona o zdravotných poisťovniach do platnosti už dávno nebola ani poisťovňou v zmysle Zákona o zdravotnom poistení. Na základe vyššie uvedených skutočností podľa jeho názoru preto žalobca nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred úradom. Ďalej poukazuje na ust. § 77a ods. 5 Zákona o zdravotných poisťovniach, v zmysle ktorého úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Pôsobnosť úradu je vymedzená v ustanovení §18 ods. 1 písm. a/ bodu 3 Zákona o zdravotných poisťovniach, pričom s poukazom na poznámku pod čiarou, ktorou zákonodarca odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 580/2004 Z. z., a nie Zákon o zdravotnom poistení. Na základe týchto ustanovení podľa odvolateľa nie je daná ani pôsobnosť úradu, aby v predmetnej veci konal s doterajšou zdravotnou poisťovňou alebo s obchodnou spoločnosťou. Pokiaľ by aj súd rozhodovanie postúpil úradu, tento ho bude musieť odmietnuť, nakoľko nebudú splnené podmienky konania. Právnu nemožnosť úradu rozhodovať o predmete súdneho konania potvrdil dokonca aj samotný úrad vo svojej odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ktorou úrad odpovedal na žiadosť o sprístupnenie informácie právneho zástupcu žalobcu. Úrad uviedol, že má za to, že úrad nemá právomoc vydať platobný výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa. Predmetné listiny žalobca priložil k odvolaniu. Zároveň poukázal aj na ust. § 31 a § 32 Zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré upravujú poplatkovú povinnosť - Úrad vyberá úhrady od zdravotných poisťovní za svoju činnosť v prospech zdravotných poisťovní. Konkrétne podmienky a výšku takejto poplatkovej povinností upravujú ustanovenia Zákona o zdravotných poisťovniach, ako aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 765/2004 Z.z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z predmetných ustanovení pritom vyplýva, že dané úhrady vyberá Úrad od zdravotnej poisťovne v zmysle Zákona o zdravotných poisťovniach, a nie od iného subjektu. Nakoľko právomoc rozhodovať o predmete tohto konania nebude daná ani úradu, následne bude o tomto predmete rozhodovať opätovne súd, keďže rozhodovanie bude patriť len do právomoci súdu. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 102/2001 z 27. septembra 2001, v ktorom uviedol, že pokiaľ vec nespadá do kompetencie súdu, ale neexistuje ani žiadny iný príslušný orgán, ktorému by súd mohol vec postúpiť, rozhodne o nej súd. Pokiaľ by sa stal rozsudok (správne uznesenie) právoplatným, došlo by k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Ďalej poukázal na ust. § 77a ods. 9 Zákona o zdravotných poisťovniach, v zmysle ktorého konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Týmto ustanovením zákonodarca všeobecne ustanovil, akým spôsobom sa postupuje pri podmienkach a rozhodovaní o nárokoch vzniknutých a začatých na základe Zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotných poisťovniach pritom pripustil jedinú výnimku, kedy je oprávnený rozhodovať Úrad o nárokoch, vyplývajúcich zo Zákona o zdravotnom poistení. V zmysle ust. § 77a ods. 9 Zákona o zdravotných poisťovniach, začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí úrad. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31. marca 2005, začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005 prechádzajú na Úrad 1. októbrom 2005. Predpokladom takéhoto postupu je kumulatívne splnenie podmienok začatia konania doterajšou zdravotnou poisťovňou, neukončenia takýchto konaní, nevydania povolenia v zmysle štvrtej časti Zákona o zdravotných poisťovniach alebo postupu doterajšej zdravotnej poisťovne v zmysle ôsmej časti Zákona o zdravotných poisťovniach. Nakoľko tieto podmienky neboli naplnené, postup Úradu podľa vyššie uvedeného ustanovenia nie je v tomto prípade aplikovateľný. Zároveň je vecná pôsobnosť Úradu ustanovená pre rozhodovanie o nárokoch na základe zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotných poisťovniach neupravuje v žiadnom zo svojich ustanovení podmienky alebo postup v konaniach doposiaľ nezačatých, ktoré vznikli na základe zákona o zdravotnom poistení, nakoľko zákon o zdravotných poisťovniach takúto úpravu retroaktivity neobsahuje, aplikuje sa na tieto konania úprava predchádzajúceho zákona. V zmysle uvedených ustanovení a skutočností žalobca preto tvrdí, že nemôže byť osobou oprávnenou konať pred Úradom, rovnako tak Úrad nemôže konať so žalovaným v správnom konaní, zároveň Zákon o

zdravotných poisťovniach takýto postup ani nepripúšťa, a teda jediným orgánom, ktorý o nároku žalobcu rozhodnúť môže, je súd. V obdobnej veci už rozhodovali iné súdy, ktoré dospeli k názorom zhodným s argumentáciou žalobcu uvedenou vyššie. V tejto súvislosti predložil k odvolaniu aj uznesenie Krajského súdu v Prešove z 18. februára 2010, sp. zn. 17Co 4/2010.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Písomným podaním z 2. decembra 2011, doručeným súdu prvého stupňa 06.12.2011 a odvolaciemu súdu 19.12.2011, oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v Bratislave, Ľuda Zúbka č. 2, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Odvolací súd poukazuje na písomné odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods.2 O.s.p.) .

Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) .

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Zákonom č. 581/2004 Z.z. bol zrušený zákon č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 1. januára 2005.

Podľa ust. § 77a ods. 1, 2 zákona č. 581/2008 Z.z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona. Nárok na pohľadávky podľa odseku 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí Úrad (§ 77a ods. 3 citovaného zákona) .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Normy správneho súdnictva sú súdom uplatňované iba v konaniach podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) . Žalobca však predmetnú pohľadávku uplatňuje na súde ako nárok podľa 3. časti Občianskeho súdneho poriadku, teda ako nárok občianskoprávny. Všeobecný súd, ktorý koná a rozhoduje o nárokoch podľa 3. časti O.s.p., však nemôže uplatňovať všeobecné predpisy o správnom konaní.

Žalobcom tvrdený postup v preskúmavanej veci preto neprichádza do úvahy vzhľadom na znenie ust. § 77a ods. 1, 2 zákona č. 581/2008 Z.z., pretože Zákon o zdravotných poisťovniach pre pohľadávky na dlžné poistné na zdravotné poistenie vzniknuté podľa dovtedajších predpisov v ďalšom konaní »neustanovuje inak«, t.j. na ich uplatnenie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Ak žalobca poukazuje na to, že Zákon o zdravotných poisťovniach v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach nemá úpravu všeobecného postupu pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného Zákona o zdravotnom poistení, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté, tak odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu, to však neznamená, že je týmto daná právomoc súdu. Vychádzajúc z gramatického i logického výkladu - a účelu i zmyslu - vyššie uvedených noriem, táto situácia nasvedčuje skôr existencii legislatívneho nedostatku právnej normy, ako úmyslu zákonodarcu preniesť časť právomoci pri uplatňovaní týchto nárokov na súd. Zákonodarca totiž nijakým spôsobom neustanovil, že pri uplatňovaní nárokov zo zdravotného poistenia (ani tých, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov) by mali byť aplikované všeobecné normy súkromného práva - hmotného, či procesného (Občiansky súdny poriadok podľa 3. časti) , ale naopak, zakotvil, že na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právomoc vydávať platobné výmery, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom, ako aj úroky z omeškania, má v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov Ú. T. H. W. A. L. L. L. U. F.. Vec teda nepatrí do právomoci súdu, a to ani v prípade, ak takáto pohľadávka na dlžnom poistnom, o ktorej nerozhodol príslušný úrad, bola postúpená inému subjektu.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhrada účastníkom nebola priznaná, pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil, rovnako ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania až v odvolacom konaní preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.