KSKE 3 Co 265/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/265/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210205629 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210205629.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci navrhovateľky M. M., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., T. X, proti odporcovi: M+M Potraviny, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Trieda KVP 4, IČO: 36 203 114, zastúpenému JUDr. Vladimírom Janočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 1, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 09. novembra 2010 č.k. 24C/25/2010-90, v spojení s opravným uznesením z 09. novembra 2010 č.k. 24C/25/2010-100 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07.01.2010 dané odporcom navrhovateľke je neplatné, vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 1.312,27 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a proti výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok v sume 77,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 09. novembra 2010 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 07.01.2010 dané odporcom navrhovateľke je neplatné, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.312,27 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok v sume 77,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej 17.02.2006 vznikol pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom, a to od 20.02.2006, pričom bol dohodnutý na dobu určitú do 19.02.2007. K pracovnej zmluve nebol uzavretý žiaden dodatok a medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna ďalšia pracovná zmluva. Po uplynutí dohodnutej doby navrhovateľka ďalej pokračovala vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa, preto v súlade s § 71 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej iba ZP) sa pracovný pomer navrhovateľky zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. V pracovnej zmluve bola dohodnutá práca predavač so zaradením do 2. stupňa náročnosti práce. Navrhovateľka bola práceneschopná v období od 01.11.2007 do 31.10.2009.

Od 01.11.2009 bola práceschopná a mala povinnosť nastúpiť do práce, pričom v prvý pracovný deň 02.11.2009 sa podrobila celodennému lekárskemu ošetreniu a preto mala povinnosť do práce nastúpiť 03.11.2009. Listom zo dňa 03.11.2009 navrhovateľka požiadala odporcu o pridelenie práce primeranej jej zdravotnému stavu s poukazom na lekársky posudok. Odporca listom zo 16.11.2009 označeným ako oznámenie o preradenie na inú prácu, navrhovateľke oznámil, že na základe ňou doručeného lekárskeho posudku, v zmysle ktorého môže vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej fyzickej námahy na pohybový aparát, hlavne chrbticu a horné končatiny, v klimaticky vyrovnanom, v teplom a suchom prostredí, ju preradil podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce na prácu upratovačky, pretože iný vhodný druh práce momentálne nemal. Navrhovateľke oznámil, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná vykonávať vyššie uvedený druh práce v mieste výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy. Navrhovateľka listom z 20.11.2009 odporcovi oznámila, že práca upratovačky nezodpovedá jej zdravotnému stavu a preto opätovne žiada odporcu, aby daný stav riešil. Odporca vyzval dňa 24.11.2009 navrhovateľku na predloženie oznámenia a dokladu vzťahujúceho sa na prekážky v práci do 2 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľka listom zo dňa 30.11.2009 oznámila odporcovi, že práca upratovačky nezodpovedá jej zdravotnému stavu, preto nevidí dôvod na preukazovanie svojej neprítomnosti v práci. Odporca listom zo dňa 07.01.2010, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľke oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.02.2006 a jej následných dodatkov za závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. V dôvodoch oznámil, že na základe doručeného lekárskeho posudku bol zamestnávateľ povinný navrhovateľku preradiť na inú prácu, pričom ju preradil na prácu upratovačky. Po vzájomnom prerokovaní situácie jej bolo ponúknuté miesto upratovačky, pretože v tomto období odporca nemal iné vhodné miesto na svojich prevádzkach, vzhľadom na jej zdravotný stav a kvalifikáciu. V dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej odporca uviedol, že po rozhodnutí o preradení bola navrhovateľka povinná vykonávať vyššie uvedený druh práce v mieste výkonu práce, čo navrhovateľka nevykonala. Navrhovateľka nepredložila doklad vzťahujúci sa na prekážky v práci, preto odporca evidoval absencie bez ospravedlnenia, čím navrhovateľka závažne porušila pracovnú disciplínu. Na základe správania navrhovateľky odporca vykazoval u nej absenciu za obdobie od 03.11.2009 do 15.01.2010. Súd prvého stupňa skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné to, že navrhovateľka viackrát žiadala o preradenie na inú prácu a zo strany odporcu, prostredníctvom konateľky jej bola ponúknutá možnosť vykonávať prácu upratovačky na dvojhodinový pracovný úväzok. Navrhovateľke pritom nikdy neboli oznámené ďalšie podrobnosti ohľadom výkonu tejto práce, konkrétne mzdové podmienky. Tieto podmienky neboli oznámené ani v liste zo 16.11.2009. Navrhovateľke tiež nebol predložený návrh zmenenej pracovnej zmluvy, prípadne dodatku k pôvodnej pracovnej zmluve. Na základe listu navrhovateľka na výkon práce u odporcu nenastúpila. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené 15.01.2010.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. apríla 2010 je neplatné, pretože tu neboli dôvody zo strany odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru, lebo navrhovateľka neporušila pracovnú disciplínu tým, že nenastúpila na výkon práce dohodnutej v pôvodnej pracovnej zmluve zo dňa 17.02.2007. Navrhovateľka nesporne stratila spôsobilosť na výkon doterajšej práce a v zmysle § 55 Zákonníka práce bol odporca povinný ju preradiť na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy alebo, po dohode s navrhovateľkou aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Keďže u odporcu nebolo iné vhodné pracovné miesto, podľa § 55 ods. 6 ZP bol odporca povinný vopred prerokovať s navrhovateľkou dôvody preradenia na inú prácu. V prejednávanej veci navyše preradením navrhovateľky malo dôjsť aj k zmene pracovnej zmluvy, preto odporca bol povinný vyhotoviť návrh novej pracovnej zmluvy alebo dodatok k pôvodnej pracovnej zmluve so všetkými náležitosťami, ktoré má pracovná zmluva obsahovať. Odporca si túto povinnosť nesplnil, preto navrhovateľka tým, že sa nedostavila na výkon práce podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nemohla porušiť pracovnú disciplínu a už nie závažným spôsobom a odporca nemal dôvod vykazovať absencie navrhovateľke za uvedené obdobie. Preto súd prvého stupňa návrhu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že netrvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával, preto podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce platí, že pracovný pomer neplatne skončený sa považuje za skončený dohodou dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce patrí navrhovateľke náhrada mzdy v sume priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 709,20 eur. Keďže v pracovnej zmluve nebola dohodnutá výška mzdy navrhovateľky, súd prvého stupňa vychádzal pri výpočte z minimálnej mzdy

stanovenej Nariadením vlády SR č. 422/2008 Z.z. vynásobenej koeficientom 1,2 platným pre druhý stupeň náročnosti práce, čo prestavuje 354,60 eur na mesiac a za dva mesiace 709,20 eur. Súd prvého stupňa tiež priznal navrhovateľke nárok na zaplatenie mzdy za obdobie od 03.11.2009 do 15.01.2010. Navrhovateľka v tomto období neporušila pracovnú disciplínu, preto jej patrí za uvedené obdobie mzda. Súd prvého stupňa zohľadnil, že navrhovateľka aktívne prejavovala záujem o inú prácu zohľadňujúcu jej zdravotný stav, ale na písomnú pozvánku na rokovanie dňa 17.12.2009 ohľadom preradenia na inú prácu nereagovala, preto je súd prvého stupňa priznal mzdu len za obdobie od 03.11.2009 do 17.12.2009 v sume 557,37 eur. Za obdobie od 18.12.2009 do 15.01.2010 považoval nárok navrhovateľky za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka nemala záujem o uzavretie dohody o preradenie na inú prácu. Táto skutočnosť však sama o sebe neznamená, že odporca jej oprávnene vykazoval absenciu od 18.12.2009. Mzda za uvedené obdobie predstavuje 557,37 eur. Navrhovateľka tiež žiadala doplatok za druhý stupeň náročnosti práce za obdobie od 01.01.2007 do 31.10.2007, kedy jej odporca nevyplatil mzdu vo výške podľa druhého stupňa náročnosti práce, preto žiadala doplatiť sumu 266,- eur. Súd prvého stupňa s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 450/2007 Z.z. po prihladnutí na vyplatenú mzdu a na výšku minimálnej mzdy dospel k záveru, že za sporné obdobie predstavuje rozdiel v nevyplatenej mzde 45,70 eur, na zaplatenie ktorej taktiež zaviazal odporcu. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože obaja účastníci boli v konaní čiastočne úspešní. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Opravným uznesením z 09.112011 súd prvého stupňa opravil výrok v rozsudku v časti o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke mzdové nároky tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.312,27 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že na pojednávaní dňa 09.11.2010 vo vyhlásení rozsudku uviedol povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1.354,84 eur titulom náhrady mzdy, nezaplatenej mzdy a doplatku mzdy, pričom pri vyhlásení rozsudku došlo k chybe v počítaní a správa suma má byť 1.312,27 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca, pričom jeho odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa. Odporca odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporca uvádza, že navrhovateľka vôbec nechcela komunikovať s odporcom a nechcela riešiť svoju situáciu tak, ako to odporca žiadal od navrhovateľky. Navrhovateľka nechcela ani ústne ani písomne uzatvoriť dohodu o preradení na inú prácu alebo inú dohodu podľa Zákonníka práce. Podľa doručeného lekárskeho posudku navrhovateľky zo dňa 06.11.2009 bol odporca povinný navrhovateľku preradiť v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce na inú prácu, a to na prácu upratovačky. Tým, že navrhovateľka nechcela ústne ani písomne uzatvoriť dohodu o preradení na inú prácu alebo inú dohodu podľa Zákonníka práce, bolo jej ponúknuté miesto upratovačky, pretože odporca iné vhodné miesto na svojich prevádzkach nemal. Odporca dňa 16.11.2009 písomne zaslal navrhovateľke oznámenie o preradenie na inú prácu, čím bola navrhovateľka dňom doručenia tohto oznámenia povinná vykonávať oznámený druh práce v mieste výkonu práce, a to za platových podmienok uvedených v pracovnej zmluve zo dňa 17.02.2006. Navrhovateľka sa nedostavovala k odporcovi za účelom výkonu práce podľa písomného oznámenia, čím jej odporca začal evidovať absencie. Navrhovateľka nepredložila na písomnú výzvu doklad vzťahujúci sa na prekážky v práci, preto bol odporca nútený evidovať absenciu navrhovateľky bez ospravedlnenia, čo navrhovateľka závažne porušila pracovnú disciplínu ako zamestnanec podľa § 68 ods. 1 písm. b) a nasl. Zákonníka práce. Preto odporca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a žalobu navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka uviedla, že si nie je vedomá porušenia pracovnej disciplíny, keďže jej nebola pridelená práca podľa lekárskeho posudku a nesúhlasí so zamietnutím žaloby.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že toto smeruje proti všetkým výrokom rozsudku z 09. novembra 2010. Pred prejednaním odvolania odporcu odvolací súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre odvolacie konanie.

Jednou z podmienok odvolacieho konania je tzv. subjektívna prípustnosť odvolania, to znamená splnenie podmienky, že odvolanie podala oprávnená osoba.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu môže podať iba účastník konania. Možnosť podať odvolanie je však limitovaná tou procesnou podmienkou, že aktívne legitimovaným je iba taký účastník konania, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, a to buď formálna alebo materiálna. To znamená, že odvolanie môže podať iba ten účastník konania, ktorý je rozhodnutím znevýhodnený, prípadne ten, ktorého právne postavenie je rozhodnutím zhoršené.

S prihliadnutím na subjektívnu prípustnosť odvolania odvolací súd konštatuje, že odporca nie je oprávnený podať odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Týmto rozhodnutím nebola odporcovi spôsobená žiadna formálna ani materiálna ujma. Rovnako odvolanie nie je prípustné proti výroku, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh. Tento výrok sa odporcu netýka.

Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd odmietol odvolanie proti týmto dvom výrokom napadnutého rozsudku, pretože sú podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.) .

V ďalšej časti sa odvolací súd zaoberal odvolaním odporcu proti výroku, ktorým bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru 07.01.2010 je neplatné a ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.312,27 eur.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o preskúmavané výroky (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Obsahom odvolacích námietok odporcu je jeho tvrdenie, že postupoval správne pri preradzovaní navrhovateľky na inú prácu potom, ako predložila lekársky posudok o zdravotnom stave. Odporca tvrdí, že ak po písomnom oznámení o preradení na inú prácu navrhovateľka na túto odmietla nastúpiť a na ďalšiu výzvu odporcu nepredložila doklad ospravedlňujúci prekážky v práci, postupoval odporca v súlade so zákonom, keď jej vykazoval neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Táto neospravedlnená neprítomnosť v práci znamenala závažné porušenie pracovnej disciplíny vedúce k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa podrobne venoval v dôvodoch svojho rozhodnutia postupu odporcu pri preraďovaní navrhovateľky na inú prácu. K týmto dôvodom odvolací súd dodáva, že jednostranné preradenie na inú prácu je výnimkou zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré znamená povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, pričom odmietnutie zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu nie je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Preradenie na inú prácu je charakterizované ako právny úkon zamestnávateľa smerujúci k

zmene druhu práce vykonávanej k zamestnancom. Pri tejto jednostrannej zmene dojednaného druhu práce, však je vylúčené meniť bez vzájomnej dohody zamestnanca a zamestnávateľa akékoľvek ostatné pracovné podmienky vrátane dĺžky pracovného času, či mzdových podmienok. Práca, na ktorú zamestnávateľ zamestnanca preraďuje, musí byť vhodná s prihliadnutím na zdravotný posudok predložený zamestnancom. Pokiaľ zamestnávateľ zamestnanca nepreradí na vhodnú prácu, je zamestnanec oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce a šlo by o prekážku práce na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy. V prípade, ak zamestnávateľ pre zamestnanca nemá inú vhodnú prácu, je to dôvod pre danie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

Za vhodnú prácu sa pritom považuje práca, zodpovedajúca zdravotnému stavu zamestnanca. Ak zamestnávateľ prevedie zamestnanca na miesto, ktoré pre neho nie je vhodné a zamestnanec novú prácu nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať, nemôže byť odmietnutie výkonu takejto práce považované za porušenie pracovnej disciplíny.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že odporca nebol oprávnený vykazovať navrhovateľke neospravedlnené absencie v zamestnaní za situácie, ak medzi zamestnancom a zamestnávateľom bol spor o tom, či preradenie na prácu upratovačky je v súlade so zdravotným posudkom, ktorý navrhovateľka predložila.

Takéto konanie navrhovateľky súd prvého stupňa správne kvalifikoval ako konanie, ktoré nemôže byť porušením pracovnej disciplíny a už vôbec nie závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo vyslovené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07.01.2010 dané odporcom navrhovateľke je neplatné, je vecne správne, čo je dôvodom na jeho potvrdenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Rovnako je vecne správne aj rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bola navrhovateľke priznaná náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 709,20 eur, mzda za obdobie od 03.11.2009 do 17.12.2009 v sume 557,37 eur a doplatok k mzde v sume 45,70 eur. Pokiaľ ide o mzdové nároky, ich výpočet a právne posúdenie odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi odôvodnenia prvostupňového súdu a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Vecne správny je aj výrok o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 0.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Odporca v odvolacom konaní úspešný nebol a navrhovateľke trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.