KSKE 3 Co 280/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 3 Co 280/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/280/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609204935 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609204935.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej v právnej veci žalobkyne I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - C.P., V. XXX/XX, zastúpenej G.. L. U., advokátkou so sídlom v U.M., Š. XX, proti žalovanému Z. T. H. O., H..Z..A.. so sídlom v P., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému G.. D. T., advokátom, so sídlom v P., Š. XX, v konaní o náhradu ujmy vzniknutej predbežným opatrením, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.05.2011 č.k. 8C/83/2009-288 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 193,12 eur.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 16.518,73 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 2.300.000,- Sk (76.346,01 eur) s 8,5 % úrokom z omeškania od 16.08.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu ujmy, ktorá jej vznikla predbežným opatrením podľa § 77 ods. 3 O.s.p..

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvého stupňa) z 08.04.2010 č.k. 8C/83/2009-226 bola žaloba právoplatne zamietnutá v časti o zaplatenie 100.000,- Sk (3.319,39 eur) . Predmetom konania tak zostala žaloba na zaplatenie sumy 2.200.000,- Sk (73.026,62 eur) .

Súd prvého stupňa rozsudkom z 30.05.2011 žalobu zamietol, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 15.952,45 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 193,12 eur.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 04.09.2007 č.k. 6C/108/07-37 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd prvého stupňa zakázal žalovaným, medzi inými aj I. H., nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX kat. úz. Y., najmä zdržať sa predaja, darovania, zámeny za iný majetok, vkladu do majetku inej spoločnosti, vypožičania, založenia v prospech tretej osoby, zriadenia vecného bremena, alebo iného zaťaženia v prospech tretej osoby, prenajatia alebo iného zaťaženia alebo zničenia veci, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci návrhu o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 30.11.2005 v prípade ak sa návrhu

vo veci samej nevyhovie a do uplynutia 15 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak sa návrhu vo veci samej vyhovie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/355/2007-180 zo dňa 21.12.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2008, bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd zamietol. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo doručené žalobkyni dňa 06.09.2007, jej právna zástupkyňa uznesenie odvolacieho súdu prevzala dňa 21.04.2008. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že dňa 01.06.2007 žalobkyňa uzavrela zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, a to kaštieľ v Y. s pozemkami, s budúcimi kupujúcimi pani G. L. a pánom D. z J. Y., pričom sa dohodli na kúpnej cene 12.000.000,- Sk s tým, že kúpna zmluva sa mala uzavrieť do 30.09.2007. Vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie, keď nemohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, bol dňa 20.09.2007 uzavretý dodatok k zmluve o budúcej zmluve, ktorým sa posunul termín uzavretia kúpnej zmluvy do 30.04.2008. Následne bol dňa 30.04.2008 uzavretý dodatok č. 2 k zmluve o budúcej zmluve, kde bola dohodnutá kúpna cena na sumu 9,8 milióna Sk. Dňa 14.05.2008 bola uzavretá riadna kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako predávajúcou a pánom D. a pani L. ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol kaštieľ v Y. s pozemkami, podľa špecifikácie v článku II tejto zmluvy. Kúpa bola dohodnutá za kúpnu cenu 9,8 milióna Sk. Súd prvého stupňa z výsluchov budúcich kupujúcich ako svedkov zistil, že mali vážny záujem nehnuteľnosť kúpiť a boli aj finančne pripravení zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu 12.000.000,- Sk. Svedok D. uviedol, že od zmluvy od budúcej zmluvy neodstúpil, ale snažil sa dohodnúť nižšiu kúpnu cenu, pretože zistili, že pre súdne konanie sú s vecou opletačky , nevedeli čo budú môcť v budúcnosti od tejto transakcie očakávať a už len časté cestovanie bolo finančne nákladné. Ďalším dôvodom bol pokles kurzu britskej libry k slovenskej korune. Tvrdil, že bez vydaného predbežného opatrenia by boli dodržali pôvodne dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosť, pričom časť mali pripravenú v hotovosti a časť si mienili požičať. Z výpovede svedkyne L. vyplynulo, že sa jej nehnuteľnosť veľmi páčila, no keď zistila, že sú problémy so súdom, stratila k akcii dôveru a bola ochotná kúpiť nehnuteľnosť iba za nižšiu cenu, pričom dôvodom bol následný pokles kurzu britskej libry k slovenskej korune.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané žalobkyni nakladať s predmetom kúpnej zmluvy, bolo voči žalobkyni účinné od 06.09.2007, kedy jej bolo doručené rozhodnutie prvostupňového súdu a zaniklo 21.04.2008, kedy bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Je zrejmé, že predbežné opatrenie zaniklo z iného dôvodu než preto, že by sa vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Bolo tiež preukázané, že kupujúci kúpili nehnuteľnosti za nižšiu cenu, než bola dohodnutá v pôvodnej zmluve o budúcej zmluve. Súd prvého stupňa teda posudzoval, či nariadené predbežné opatrenie je v príčinnej súvislosti so vznikom ujmy, ktorá predstavuje rozdiel v kúpnej cene pôvodne dohodnutej a zaplatenej. Súd prvého stupňa skonštatoval, že až po zániku predbežného opatrenia uzavrela žalobkyňa ako budúca predávajúca s budúcimi kupujúcimi dňa 30.04.2008 Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej zmluve, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na zmene kúpnej ceny na sumu 9.800.000,- Sk a následne bola za túto kúpnu cenu nehnuteľnosť aj predaná. Žalobkyňa sama vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.05.2011 uviedla, že táto nová kúpna cena bola výsledkom vzájomných rokovaní s budúcimi kupujúcimi, pretože odrážala nielen kurzové straty, ale aj stratu dôvery kupujúcich v tento obchod. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vyzývala kupujúcich na uzavretie kúpnej zmluvy za pôvodnú cenu v termíne do 30.04.2008, túto skutočnosť nepreukázala a súd prvého stupňa jej tvrdenie považoval za účelové, pretože nevyplynulo ani z výpovedí kupujúcich, ktorí v konaní vypovedali ako svedkovia. Zmluvné strany si do zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nezakomponovali žiadne dojednania pre prípad kurzovej strany alebo zisku a kúpna cena bola dohodnutá v slovenských korunách. Žalobkyňa nepožiadala o nahradenie prejavu vôle kupujúcich na uzavretie kúpnej zmluvy podľa pôvodných podmienok, naopak, zmluvné strany sa dohodli na nižšej kúpnej cene po vzájomných rokovania. Preto nie je možné uzavrieť, že suma 2.200.000,- Sk predstavuje ujmu žalobkyne v príčinnej súvislosti s podaním návrhu na predbežné opatrenie a jeho následným zánikom. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobkyňu, ktorá nemala v tomto konaní úspech zaplatiť žalovanému trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej pomoci v rozsahu špecifikovanom v odôvodnení rozsudku, pričom súd prvého stupňa nepriznal ďalšie uplatnené úkony, a to rôzne súdom nevyžiadané písomné vyjadrenia, ktoré mohli byť prednesené na pojednávaní v počte 6. Ďalej priznal náhradu cestovného 353,73 eur náhradu za stratu

času 774,56 eur a náhradu za zaplatené súdne poplatky 8.961,50 eur. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalobkyňu zaviazal zaplatiť trovy štátu z titulu zaplateného svedočného.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to proti všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c) , d) a f) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Žalobkyňa predovšetkým namieta, že po zrušení veci uznesením krajského súdu z 25.02.2011 sp.zn. 3Co/180/2010 súd prvého stupňa nevykonal prakticky žiadne dokazovanie tak, ako mu to uložil krajský súd. Podľa názoru žalobkyne bolo nevyhnutné vo veci vykonať dokazovanie, ktorým sa mala riešiť prejudiciálna otázka o reálnosti jej práva domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného na súde. Táto otázka je podľa jej názoru rozhodujúca pre posúdenie, či existuje príčinná súvislosť medzi vznikom ujmy a konaním žalovaného, teda vydaným predbežným opatrením. Súd prvého stupňa mal podľa jej názoru vypočuť svedkov na okolnosti možnosti zaplatenia kúpnej ceny, na ich majetkové pomery, či by v prípade úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle došlo k výkonu takéhoto rozhodnutia. Výpovede svedkov kupujúcich pani L. a pána D. sa líšili v okolnostiach odstúpenia od budúcej zmluvy a jej dodatku. Rovnako ich bolo treba vypočuť na okolnosť, či boli vyzvaní na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobkyne boli splnené všetky predpoklady pre priznanie nároku, a to vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi vznikom ujmy a uzavretím riadnej kúpnej zmluvy a tiež príčinná súvislosť medzi vznikom ujmy a nariadením predbežného opatrenia. Jednoznačným dôvodom zníženia kúpnej ceny bol časový odstup 9 mesiacov od pôvodného dátumu uzavretia kúpnej zmluvy v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia. Preto tvrdí, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, čím jej odňal možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Navrhuje, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ho považuje za zmätočné a protirečivé. Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nevyplýval explicitne pokyn na doplnenie dokazovania, resp. jeho rozsah. Účastníci konania boli poučení o povinnosti označiť alebo predložiť všetky dôkazy do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Zo zápisnice zo dňa 30.05.2011 nevyplýva žiaden návrh vtedajšieho zástupcu žalobkyne na doplnenie dokazovania. Pokiaľ ide o otázku, či v prípade konania o nariadenie prejavu vôle by kupujúci boli spôsobilí zaplatiť kúpnu cenu, uvádza žalovaný, že k nevymoženiu kúpnej ceny by mohlo dôjsť jedine v prípade, ak by si žalobkyňa bola vopred vedomá, že pôvodná dojednaná budúca kúpna cena vo výške 12.000.000,- Sk bola nereálna a prehnaná. Poukazuje aj na rozdiely v argumentáciách pôvodného právneho zástupcu a súčasnej právnej zástupkyne odvolateľky. Navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie zamietol a uplatnil trovy odvolacieho konania.

Proti rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku o trovách konania.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa priznal síce náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nepriznal však náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 6 písomných podaní. Súd prvého stupňa priamo neuviedol, že nepriznané úkony by boli neúčelné alebo nehospodárne a v čom konkrétne, iba ich paušalizovane odmietol. Týmto spôsobom nie je možné preskúmať, v čom spočívala ich nerelevantnosť a nepotrebnosť pre právne zastúpenie. Takéto konštatovanie je značne vágne a je v rozpore so zásadou procesnej ekonómie. Odvolateľ je názoru, že jednotlivé písomné podania je nevyhnutné posudzovať a hodnotiť v zmysle O.s.p. z hľadiska ich účelnosti a v zmysle vyhlášky o odmenách advokátov z hľadiska toho, či sa týkajú veci samej. Odvolateľ v písomnom odvolaní podáva vysvetlenie k jednotlivým nepriznaným úkonom právnej služby a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že prizná žalovanému náhradu trov konania v celej uplatnenej výške 19.470,17 eur.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je dôvodné iba čiastočne.

Odvolací súd v prvom rade preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, ktorým bola zamietnutá žaloba o náhradu ujmy vzniknutej predbežným opatrením v sume 2.200.000,-Sk (73.026,62 eur) .

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, tento zistený skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia použiteľných právnych predpisov a v dôsledku toho odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Predmetom konania je návrh žalobkyne na náhradu ujmy spôsobenej predbežným opatrením, ktorého právna úprava je obsiahnutá v ust. § 77 ods. 3 O.s.p..

Toto ustanovenie upravuje osobitný prípad objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, podľa ktorej navrhovateľ predbežného opatrenia zodpovedá za akúkoľvek ujmu tomu, komu takáto ujma predbežným opatrením vznikla v prípade, ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa predbežného opatrenia bolo uspokojené. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné postupovať podľa zásad typických pre rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody. Predpokladom nároku na náhradu ujmy je zrušenie alebo zánik predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 3 O.s.p., vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi.

Je nesporné, že žalovaný bol navrhovateľom predbežného opatrenia, ktorému súd prvého stupňa vyhovel a ktorý bol neskôr zamietnutý uznesením Krajského súdu v Košiciach z 21.12.2007 č.k. 3Co/355/2007-180. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že predbežné opatrenie navrhnuté žalovaným zaniklo bez uspokojenia nároku navrhovateľa predbežného opatrenia.

Ujma definovaná v ust. § 77 ods. 3 O.s.p. môže mať povahu majetkovej škody, prípadne aj nemajetkovej ujmy. Majetková ujma sa môže prejaviť v znížení majetku subjektu, ktorý bol dotknutý predbežným opatrením, prípadne aj v nezvýšení jeho majetku. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že suma 2.200.000,- Sk o ktorú bola znížená kúpna cena dojednaná v zmluve o budúcej zmluve oproti kúpnej cene dojednanej v samotnej kúpnej zmluve nepredstavuje ujmu žalobkyne, pretože k uzavretiu kúpnej zmluvy s dohodnutou kúpnou cenou 9.800.000,- Sk došlo v dôsledku predzmluvných jednaní medzi zmluvnými stranami, ktoré dobrovoľne uzavreli dodatok k zmluve o budúcej zmluve, ktorého obsahom bolo zníženie dojednanej kúpnej ceny.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne, odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní dňa 30.05.2011 č.l. 279 spisu, z obsahu ktorej vyplýva, že účastníci konania nepredložili žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Za tejto situácie sú neopodstatnené odvolacie námietky žalobkyne spočívajúce v jej názore, že súd prvého stupňa mal opakovane vypočuť svedkov pani L. a pána D. ako kupujúcich k rôznym okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy. Takáto úloha nevyplynula pre súd prvého stupňa ani zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/180/2010-268.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej mal prvostupňový súd vykonať dokazovanie smerom k vyriešeniu prejudiciálnej otázky o reálnosti práva domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného na súde odvolací súd dodáva, že takéto dokazovanie nebolo potrebné vykonať za situácie, ak súd prvého stupňa nepovažoval za skutkovo podstatnú tú okolnosť, že žalobkyňa sa nedomáhala nahradenia prejavu vôle na súde a z takejto skutkovej okolnosti ako predbežnej otázky nevychádzal pri svojom rozhodovaní. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie o zamietnutí nároku je založené v celom rozsahu na nepreukázaní vzniku ujmy a príčinnej súvislosti medzi nariadením predbežného opatrenia a vznikom prípadnej ujmy.

Ďalšia odvolacia námietka spočíva v tvrdení žalobkyne, že dôvodom zníženia kúpnej ceny v kúpnej zmluve bol iba časový odstup 9 mesiacov od pôvodného dátumu uzavretia kúpnej zmluvy v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia. Odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo,

že by bola žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom obmedzená pri uzavieraní dodatku k zmluve o budúcej zmluve z 30.04.2008. Rovnako je potrebné skonštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že by v období od 21.04.2008 do 30.04.2008, keď boli budúce zmluvné strany viazané svojimi zmluvnými prejavmi, vykonala úkon smerujúci k uzavretiu riadnej zmluvy podľa pôvodne dojednaných zmluvných podmienok.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby je vecne správne, preto bolo toto rozhodnutie potvrdené podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Rovnako je vecne správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov štátu. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto má štát podľa výsledkov konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil (§ 148 ods. 1 O.s.p.) .

Vzhľadom na skutočnosť, že výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi bol napadnutý žalobkyňou i žalovaným, odvolací súd preskúmal tento výrok v plnom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného čo do trov konania je čiastočne dôvodné. Keďže však odvolanie proti trovám konania podala aj žalobkyňa, bol odvolací súd oprávnený preskúmavať výrok o trovách konania aj nad rámec odvolacích námietok žalovaného.

Súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania v občianskom sporovom konaní. Kritériom priznania nároku na náhradu trov konania je jednak miera úspechu vo veci, na druhej strane však je povinnosťou súdu priznať náhradu iba tých trov, ktoré sú účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z tohto dôvodu odvolací súd preskúmaval žalovaným uplatnené a vyčíslené trovy konania z hľadiska ich účelnosti.

Súd prvého stupňa správne priznal náhradu trov za zaplatené súdne poplatky v sume 8.961,50 Sk, náhradu cestovného v celkovej sume 353,73 eur a náhradu straty času v sume 774,56 eur. Rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia, resp. o odmene advokáta nie je vecne správne.

Základná tarifná odmena advokáta sa určuje podľa tarifnej hodnoty k veci (§ 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej iba vyhláška ) .

Žalobkyňa pôvodne uplatňovala nárok na náhradu ujmy v sume 2.300.000,- Sk (76.346,01 eur) . Tarifná odmena tejto sumy je 579,25 eur. Právoplatným rozhodnutím súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby o zaplatenie 100.000,- Sk zostal predmetom konania nárok na zaplatenie ujmy v sume 2.200.000,- Sk (73.026,62 eur) , čomu zodpovedá tarifná odmena v sume 572,61 eur.

Odvolací súd považuje za účelne vynaložené tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 08.10.2008, odpor proti platobnému rozkazu, podanie návrhu na zabezpečenie dôkazov, účasť na pojednávaní vo veci dňa 17.08.2009, podanie vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.08.2009, účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 15.02.2010, 08.03.2010 a 08.04.2010, odvolanie proti rozsudku, ďalšia porada a rokovanie s klientom 30.05.2011 a pojednávanie vo veci 30.05.2011.

Za tieto úkony patrí odmena v tarifnej hodnote 579,25 eur za prvých 8 úkonov právnej služby a za posledné 3 úkony patrí tarifná odmena v sume 572,61 eur. Celková výška tarifnej odmeny predstavuje

6.351,83 eur. K úkonom patrí režijný paušál 2 x po 6,30 eur, 3 x po 6,95 eur, 4 x po 7,21 eur a 2 x po 7,41 eur, spolu v sume 77,11 eur. Celkove účelne vynaložené trovy tak predstavujú sumu 16.518,73 eur.

Odvolací súd nepovažuje za účelné úkony oznámenie z 01.06.2009, ktoré bolo iba doplnením pôvodného návrhu na zabezpečenie dôkazov, písomné vyjadrenie z 12.08.2009, ktoré bolo predložené konajúcemu súdu 17.08.2009, teda v deň, kedy bolo uskutočnené aj pojednávanie vo veci samej. Neúčelnosť toho úkonu spočíva v tom, že súčasťou úkonu právnej pomoci na pojednávaní má byť aj relevantný prednes právneho zástupcu, ktorý síce môže byť pripravený v písomnej podobe, jeho účel je však splnený jeho prezentovaním na pojednávaní vo veci, vychádzajúc zo zásady ústností súdneho pojednávania. Rovnako za neúčelne považoval súd vyjadrenie odporcu k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 01.10.2010, právnemu zástupcovi žalovaného nebolo súdom uložené, aby sa k tomuto podaniu vyjadril. Možnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu druhej strany je vždy daná na pojednávaní vo veci samej, pričom pred rozhodnutím vo veci boli nariadené a vykonané 3 pojednávania. Neúčelným je tiež písomné podanie záverečného vyjadrenia záverečného návrhu, ktoré mal možnosť predniesť právny zástupca žalovaného priamo na pojednávaní vo veci dňa 08.04.2010. Za neúčelný úkon považuje odvolací súd aj vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného. Toto vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, alebo okolnosti, ktoré by bolo možné použiť v odvolacom konaní.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zmenil výrok prvostupňového súdu o trovách konania podľa § 220 O.s.p. a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania 16.518,73 eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby za 572,61 eur a režijný paušál 7,41 eur, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Odvolací súd nepriznal odmenu za odvolanie proti výroku o trovách konania. Žalovaný uplatnil v rámci odvolacieho návrhu nárok na zaplatenie trov konania 3.517,72 eur (rozdiel medzi uplatnenými trovami a trovami priznanými súdom prvého stupňa) , odvolací súd však v rámci zmeneného výroku o trovách konania priznal navyše iba sumu 566,28 eur, čo predstavuje 16 % z odvolacieho návrhu. V tejto časti bol teda žalovaný neúspešný vo vzťahu k úspechu žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.