KSKE 3 Co 55/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/55/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509213981 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7509213981.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Z. B., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. D., Š. XXX/XXXX, právne zastúpenému JUDr. Martinou Stavrovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, v konaní o zaplatenie 1607,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 04. októbra 2010, č.k. 7C/1/2010-115 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 1.607,69 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2008 do zaplatenia titulom regresu vo výške 20 % vyplateného poistného plnenia.

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvého stupňa ) preskúmavaným rozsudkom zo 04. októbra 2010, č.k. 7C/1/2010-115 zamietol návrh žalobcu na zaplatenie sumy 1.607,69 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 01.07.2008 do zaplatenia. Zároveň súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 331,74 eur na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci bol tamojším súdom vydaný 26. novembra 2009 platobný rozkaz, sp.zn. 10Ro/1224/2009, ktorý bol zrušený v dôsledku podania odporu zo strany žalovaného. Žalovaný v odpore uviedol, že na výzvu žalobcu na zaplatenie uvedenej sumy reagoval písomným podaním, ktorým žiadal o odpustenie sankcie, nakoľko pre nesplnenie povinnosti oznámiť škodovú udalosť, v jeho prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v jeho práceneschopnosti, počas ktorej sa liečil zo zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode; trpel psychickou traumou a bolesťami. Po skončení práceneschopnosti si okamžite splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi.

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že 05. decembra 2007 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný ako vodič a držiteľ motorového vozidla T.: U. XXX Y. pri predchádzaní nákladného vozidla zapríčinil čelnú zrážku s protiidúcim vozidlom EVČ: U. XXX I.,

pričom došlo ku škode na tomto vozidle, ako aj k poškodeniu zdravia účastníkov dopravnej nehody. Žalobca titulom zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uzavretej so žalovaným, vyplatil poškodeným dopravnou nehodou poistné plnenie vo výške 8.038,41 eur. Zo správy Neurochirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a správ D.. W., J.eobecnej lekárky žalovaného, súd zistil, že tento utrpel pri dopravnej nehode otras mozgu, pohmoždenie hrudníka, hlavy, kolien, predkolení a trpel psychickou traumou. Žalovaný bol práceneschopný od 05.12.2007 do 02.01.2008, pričom od 05.12.2007 do 07.12.2007 bol v ústavnej starostlivosti a od 07.12.2007 do 02.01.2008 v ambulantnej starostlivosti, počas ktorej mal povolené vychádzky v čase od 10.00 h. do 12.00 h. a od 15.00 h. do 17.00 h. Žalovaný počas práceneschopnosti trpel bolesťami hrudníka a na vychádzky nechodil, lebo sa necítil dobre. Žalovaný bol práceschopný do 03.01.2008 a nasledujúci deň 04.01.2008 oznámil žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti. Žalobca vyzval žalovaného 13.06.2008 na úhradu regresu vo výške 20 % vyplateného poistného plnenia, t.j. 1.0607,69 eur podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. z dôvodu, že žalovaný neoznámil vznik škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný požiadal žalobcu písomne 01. júla 2008 o odpustenie tejto sankcie s odôvodnením, že pri dopravnej nehode taktiež utrpel zranenia a bol práceneschopný do 02.01.2008, po skončení práceneschopnosti a po získaní všetkých dostupných dokladov okamžite oznámil vznik škodovej udalosti.

Súd prvého stupňa s poukazom aj na ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ďalej § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 10 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona žalobu zamietol. Dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na regres podľa citovaného § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z., pretože citované zákonné ustanovenie pre vznik práva žalobcu na regres voči žalovanému vyžaduje okrem spôsobenia škody motorovým vozidlom aj splnenie druhej kumulatívnej podmienky, a to porušenie zákonnej oznamovacej povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. bez dôvodov hodných osobitného zreteľa. U žalovaného však vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívali v jeho práceneschopnosti do 02.01.2008. Žalovaný si síce nesplnil voči žalobcovi zákonnú oznamovaciu povinnosť škodovej udalosti v lehote podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. do 20.12.2007, avšak zranenia žalovaného, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, v kombinácii s jeho zlým psychickým stavom, v spojitosti s indikáciou medikamentóznej liečby u žalovaného počas jeho hospitalizácie, ako aj ambulantného liečenia, sú podľa záverov súdu prvého stupňa dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre porušenie zákonnej oznamovacej povinnosti žalovaného.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 331,74 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 96,- eur a z trov právneho zastúpenia žalovaného v sume 235,74 eur. V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb právnej zástupkyni žalovaného súd prvého stupňa priznal náhradu trov za 3 úkony právnej služby po 71,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní 04. októbra 2010) a paušálnu náhradu režijných nákladov za 3 úkony po 7,21 eur. Trovy boli vyúčtované podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Žalovanému nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za uplatnený režijný paušál v sume 0,33 eur, ktorý je v rozpore s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1/100 výpočtového základu za kalendárny rok 2010 je 7,21 eur) .

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, jeho žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov celého konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Žalobca v odvolaní predovšetkým poukázal na znenie ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote tam ustanovenej. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť oznámiť škodovú udalosť výlučne na predpísanom tlačive poisťovateľa, a preto poisťovateľ (žalobca) akceptuje akúkoľvek formu takéhoto nahlásenia poistnej udalosti, napr. listom, mailom, ba dokonca aj telefonicky (s následným

písomným doplnením podstatných údajov) . Žalobca v odvolaní dôvodí, že ak súd prvého stupňa mal za to, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutočnosť, že žalovaný utrpel pri dopravnej nehode zranenia, tak potom je potrebné vziať do úvahy, že z vykonaného dokazovania je nepochybné aj to, že žalovaný po predmetnej dopravnej nehode bol prijatý len na pozorovanie na Neurologickú kliniku Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach z dôvodu, že sa subjektívne cítil byť otrasený. Pri jeho prijatí bol pri vedomí a na okolnosti dopravnej nehody si pamätal. Podľa neurologického nálezu bol orientačne neurologicky v norme, počas jeho hospitalizácie sa stav lepšil, po indikácii analgetickej liečby Novalginom ustúpili bolesti hlavy a neurologicky bol v norme, konštatované boli len reziduálne bolesti hrudníka a krčnej chrbtice. Už 07. decembra 2007 bol žalovaný v zlepšenom stave prepustený do ambulantnej starostlivosti s doporučenou kontrolou podľa potreby. Zo správy všeobecného lekára D.. T. W. vyplýva, že žalovaný bol práceneschopný od 05.12.2007 do 01.01.2008 a od 02.01.2008 bol práceschopný, pričom počas pracovnej neschopnosti boli v popredí bolesti hlavy, závraty, zvládané bez akejkoľvek špeciálnej liečby, vrátane medikamentóznej liečby v tomto období. Z uvedeného dokladu vyplýva tiež, že žalovaný mal v čase pracovnej neschopnosti povolené vychádzky. Z tohto je zrejmé, že nebol v tomto období v žiadnom odbornom liečení a ani pod vplyvom takej medikamentóznej, resp. inej liečby, ktorá by významným spôsobom mohla ovplyvniť jeho mobilitu, pozornosť, či schopnosť sústredenia sa, resp. vnímania reality a práve preto ošetrujúci lekár zhodnotil zdravotný stav žalovaného ako taký, ktorý si nevyžaduje prísny pobyt výlučne v domácom prostredí, resp. na lôžku a povolil mu vychádzky v rozsahu 4 hodín denne. V rámci tohto časového obdobia mal žalovaný dostatočný časový priestor, a aj možnosť, na prípadné splnenie si svojich zákonných povinností, pričom za irelevantné považuje žalobca to, či vychádzky využil. Ďalej žalobca v odvolaní poukazuje na to, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom sa nezaoberal a nevysporiadal s tou skutočnosťou, že aj po uznaní žalovaného práceschopným, písomné nahlásenie poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného nebolo dňa 04.01.2008 žalobcovi doručené samotným žalovaným, ale M.. E.. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zvolil pre oznámenie poistnej udalosti žalobcovi odovzdanie hlásenia prostredníctvom inej osoby, má žalobca za to, že nič mu nebránilo takýto postup zvoliť aj v lehote na to stanovenej zákonom.

K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Na zdôvodnenie svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že dôvody, pre ktoré žalovaný nedodržal zákonnú lehotu na splnenie oznamovacej povinnosti, sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Žalovaný tieto dôvody podrobne popísal vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania z 24. septembra 2010. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní. Žalobca sa snaží zdravotný stav žalovaného účelovo bagatelizovať, napr. tvrdením, že žalovaný bol prijatý na pozorovanie na Neurochirurgickú kliniku Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach z dôvodu, že sa subjektívne cítil byť otrasený . Takýto dôvod je iba účelovým tvrdením žalobcu a nevyplýva ani z lekárskej správy, ani zo skutočného stavu veci. Podľa správy ošetrujúceho lekára D.. M.. O., W.., pacient bol prijatý na kliniku za účelom pozorovania po havárii , teda na základe objektívnych skutočností. Žalovaný utrpel viacero zranení, okrem iného aj úraz hlavy, ktorý bol zrejme hlavným dôvodom pozorovania. V tejto súvislosti mu bol diagnostikovaný otras mozgu a pomliaždenie hlavy s krvácaním z nosa. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že neexistuje priama spojitosť medzi existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa a faktom, že v čase omeškania so splnením oznamovacej povinnosti nebol hospitalizovaný. Je zrejmé, že nie každá porucha zdravia si vyžaduje pobyt v nemocničnom zariadení, avšak samotná táto skutočnosť nehovorí nič o závažnosti poruchy zdravia, či jej vplyve na schopnosť včasného plnenia zákonom uloženej oznamovacej povinnosti. Z hľadiska žalobcom uplatňovaného nároku je však relevantné, že žalovaný nebol v čase omeškania zdravý, a to ani fyzicky, ani psychicky, a bol ošetrujúcou lekárskou uznaný za práceneschopného, nakoľko si jeho stav vyžadoval domáce liečenie. Žalovaný má za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, teda jeho fyzický a psychický zdravotný stav, skutočnosť, že poistnú udalosť oznámil bez zbytočného odkladu po skončení práceneschopnosti, a že žalobcovi nevznikla v súvislosti s omeškaním žalovaného nijaká ujma, či prieťahy v likvidácii poistnej udalosti, sú dôvody, pre ktoré porušil svoju povinnosť podľa § 10 zákona č. 381/2001 Z.z., dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, a teda, že ich existenciou žalobcovi nárok na postih voči žalovanému nevznikol.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 214 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p..

Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec chápeme širšie, než výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení zmien a doplnkov a zaoberal sa všetkými okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné; vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé. Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, tieto skutkové zistenia boli jednotlivo súdom prvého stupňa preskúmavané vo vzťahu k tomu, či boli relevantné pre rozhodnutie o nároku žalobcu, pričom súd prvého stupňa zaujal ku všetkým skutočnostiam jednoznačné stanovisko. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dodáva, že dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je potrebné zohľadniť pri nesplnení zákonnej povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z., nie je možné chápať tak reštriktívne, ako argumentuje žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa prikláňa k názoru žalovaného v jeho písomnom vyjadrení, že zdravotný stav žalovaného v danej situácii nie je možné bagatelizovať. Už samotný fakt, že žalovaný pri dopravnej nehode utrpel početné a bolestivé zranenia, ktoré spôsobili jeho pracovnú neschopnosť, násobené zlým psychickým stavom, sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným dôvodom hodným osobitného zreteľa, pretože žalovaný v čase omeškania nebol zdravý ani fyzicky, ani psychicky. Vzhľadom na uvedené, omeškanie s oznámením poistnej udalosti žalobcovi, sankcionované postihom v podobe regresu (20 % z vyplateného poistného plnenia) by znamenalo s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu prílišnú tvrdosť voči žalovanému.

Ak žalobca v odvolaní tvrdí, že v rámci vychádzok mal žalovaný dostatočný priestor a aj možnosť na prípadné splnenie si svojich zákonných povinností, pričom fakt, že prechádzky nevyužil, je z jeho pohľadu irelevantné, považuje odvolací súd za neprimerane tvrdé vyjadrenie, pretože žalovaný mal lekárom vychádzky povolené, nie nariadené, pričom z výsluchu žalobcu bolo zistené, že tieto prechádzky nevyužíval z dôvodu pretrvávajúcich bolestí a z dôvodu, že subjektívne sa cítil zle. Ani ďalší argument žalobcu v odvolaní, že po ukončení práceneschopnosti žalovaného, nahlásenie poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného nebolo žalobcovi doručené samotným žalovaným, ale M.. E., pre rozhodnutie vo veci

nemá žiadnu relevanciu. V zákonnej lehote, v ktorej mal žalovaný nahlásiť žalobcovi poistnú udalosť, existovali objektívne príčiny, pre ktoré tak žalovaný neučinil, a pokiaľ po ukončení práceneschopnosti zvolil žalovaný pre oznámenie poistnej udalosti žalobcovi inú formu, ako formu svojej osobnej návštevy, či písomného oznámenia zaslaného poštou atd., nie je pre vec podstatné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola priznaná. Úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.