KSKE 3 Co 79/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/79/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109217897 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109217897.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: v 1. rade Š. Z., I.. XX. V. XXXX, Z. O. N., Z. Č.. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Igorom Vargom, advokátom so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova č. 1234/4 a v 2. rade S. W., L.. W., I.. XX. V. XXXX, Z. O. N., Z. Č.. X, zastúpenej JUDr. Helenou Knopovou , advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému MAPI s.r.o. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 5, IČO: 36 591 998, zastúpenému JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 15C/320/2009-105 zo dňa 01.02.2011 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách účastníkov konania tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania každý zo žalobcov v sume po 105,44 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet advokáta JUDr. Juraja Špirku.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania a každý zo žalobcov v sume po 17,95 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet advokáta JUDr. Juraja Špirku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na Okresný súd Košice I dňa 24. júla 2009 domáhali určenia, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - trojizbového bytu č. XX s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súpisné Č. XXXX O. N. I. Z. U. Č.. X spolu s podielovým spoluvlastníctvom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 201/10000 vedeného na LV č. XXXXX B. T. N. R. T. N.R. - M. Ť. N.. Ú.. I. Ť., každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu konania žalobcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 01.02.2011 vzali žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že Katastrálny úrad Košice v priebehu tohto konania zapísal žalobcov v 1. a 2. rade ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti.

Pre výrok o trovách konania súd prvého stupňa aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý súd výnimočne náhradu trov konania žalovanému nepriznal podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vzhliadol súd prvého stupňa v tom, že v priebehu konania došlo k zmene zákona (§ 28 ods. 1 a § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti v spojení s § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný.

Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa tak, že odvolací súd prizná žalovanému náhradu trov konania.

V odvolaní žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol podaný 24. júla 2009. Zákon č. 162/1995 Z.z. v § 28 ods. 1 novelizovaný nebol. Pokiaľ ide o § 34 ods. 2 uvedeného zákona, ten bol zmenený a doplnený na súčasné znenie zákonom č. 384/2008 Z.z. a nadobudol účinnosť už 15. augusta 2008, teda ešte pred podaním žaloby. Nie je preto pravdivé odôvodnenie súdu, že počas konania došlo v priebehu konania k zmene zákona. Preto má žalovaný za to, že žalobcovia zavinili zastavenie konania a preto by ich mali uhradiť. Odhliadnuc od dôvodov uvedených v odôvodnení uznesenia má žalovaný za to, že od začiatku bol návrh podaný zbytočne duplicitne a žalobca nepreukázal v tomto konaní ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žalobca už na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10. júla 2009 sp.zn. 37C/17/2008 o neplatnosti kúpnych zmlúv mohol docieliť a nakoniec aj v priebehu konania docielil to, že Katastrálny úrad Košice na LV č. XXXXX vykonal zápis, ktorým uviedol vlastníctvo do pôvodného stavu. V súčasnosti sú teda na LV č. XXXXX uvedení ako vlastníci Š. Z. F. S. Z., T. Z. Z. X, N. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Keďže si manželia nevysporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo v stanovenej lehote po rozvode manželstva, nastúpila právna domnienka podľa ods. 4 ust. § 149 OZ, že každý z manželov je podielovým spoluvlastníkom vo výške 1/2 predmetného bytu.

K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa v 2. rade. Poukázala sna to, že zastavenie konania nezavinila, pričom vzhľadom na obvyklý postup Katastra nehnuteľností nebol ani predpoklad, aby na základe rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C/17/2008 o určení neplatnosti zmluvy bolo vlastnícke právo k predmetu sporu zapísané. V čase podania návrhu pôvodného žalobcu neboli žalobca a pôvodne žalovaná v 1. rade zapísaní ako spoluvlastníci predmetného bytu.

Krajský súd ako súd odvolací na základe včas podaného odvolania preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

V danom prípade bolo súdom prvého stupňa konanie o určenie vlastníckeho práva právoplatne zastavené, pretože výrok o zastavení konania nebol odvolaním dotknutý, teda žiaden z účastníkov odvolanie proti tomuto výroku nepodal. Súd prvého stupňa vo veci meritórne nerozhodoval pre podanie dispozitívneho úkonu žalobcov, ktorým títo vzali žalobu späť, čoho právnym dôsledkom bolo vydané procesné rozhodnutie o zastavení konania.

V zásade platí, že ak žalobca vzal žalobu späť na základe vlastného rozhodnutia, využijúc svoje dispozičné právo ako dominus lítis, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a vzniká mu preto povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej strane (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Z uvedeného dôvodu sú závery súdu prvého stupňa ohľadne aplikácie ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. na daný prípad správne.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. môže byť daný aj charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy) . Je nesprávny záver súdu prvého stupňa, že v priebehu konania došlo k zmene zákonnej úpravy zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v § 28 ods. 1 a § 34 ods. 2. Ust. § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom 14. augusta 2008 vrátane mal nasledovné znenie: Právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu sa do

katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou . S účinnosťou od 15. augusta 2008 ust. § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností znie : Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, alebo pred dobrovoľnou dražbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Odhliadnuc od skutočnosti, že novela Zákona o katastri nehnuteľnosti bola vykonaná takmer rok pred podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd poukazuje na to, že na základe rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/17/2008-74 zo dňa 10. júla 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/34/2010 zo dňa 02. júna 2010 bolo možné zapísať vlastnícke právo žalobcu Š. Z. a žalovanej v 1. rade S. Z. (v konaní 37C/17/2008) , keďže v danom prípade neboli práva dotknuté ďalšími právnymi zmenami uzavretím ďalších nadväzujúcich zmlúv) . Preto aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodu charakteru procesnej situácie, t.j. zmeny zákonnej úpravy vôbec neprichádza do úvahy.

Žalobcovia neuviedli žiadne okolnosti, ktoré by na ich strane z dôvodu osobných, majetkových, či zárobkových dôvodov zakladali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by sa žalovanému nemala priznať náhrada trov konania.

Žalovaný písomne vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 275,30 eur z toho trovy prvostupňového konania 210,89 eur, ktoré pozostávajú z úkonov právnej služby prevzatie a príprava zastúpenie, vrátane prvej porady s klientom 55,49 eur, vyjadrenie žalovaného k žalobe 55,49 eur, účasť na pojednávaní dňa 14.12.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (1/4 z 55,49 eur = 13,87 eur) a za účasť na pojednávaní dňa 01.02.2011 57,- eur + 4 x režijný paušál 29,04 eur (3 x 7,21 eur + 1 x 7,41 eur) . Uplatnil aj trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby podané odvolanie žalovaného v sume 57,- eur a režijný paušál 7,41 eur.

Odvolací súd preskúmal vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalovaného a dospel k záveru, že trovy prvostupňového konania boli právnym zástupcom žalovaného vyčíslené správne v celkovej sume 210,89 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia - § 14 ods. 1 písm. a) a vyjadrenie žalovaného § 14 ods.1, písm. b) , 1/4 úkon za účasť na pojednávaní 14.12.2010 podľa § 14 ods. 5 a § 14 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky) a za účasť na pojednávaní 01.02.2011 podľa § 11 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky v sume 57,- eur. Rovnako správne boli vyčíslené i režijné paušály v celkovej sume 29,04 eur.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 220 ods. 2 O.s.p. zmenil uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách účastníkov konania tak, že žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania každému zo žalobcov v sume po 105,44 eur (210,88 eur) .

Odvolací súd sa však odchýlil od číselnosti uplatnených trov odvolacieho konania, lebo právny zástupca žalovaného nesprávne uplatnil za podané odvolanie trovy vo výške 57,- eur, lebo podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyššie citovanej advokátskej tarify za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie o veci samej, patrí odmena vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda nie v uplatnenej výške 57,- eur ale len v sume 28,50 eur. Na základe uvedené preto výška odmeny za tento úkon právnej služby činí 28,50 + 7,41 režijný paušál, spolu 35,91 eur. Žalovaný má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 35,91 eur, teda každý zo žalobcov je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania po 17,95 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.