KSKE 3 CoE 100/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/100/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608215745 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608215745.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave na ulici Pribinovej 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom advokátskej kancelárie Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave na ul. Pribinovej 25, proti povinnej N. O., P.. XX.XX.XXXX, bývajúcej J. Z. XXX, o vymoženie 474,44 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na ul. Záhradníckej 62, pod sp.zn. EX/9298/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19. novembra 2010, č.k. 9Er/568/2008-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa ) preskúmavaným uznesením z 19. novembra 2010, č.k. 9Er/568/2008-33 exekúciu zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,60 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že z exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 21.07.2008, sp. zn. SR 06370/08, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.08.2008 a vykonateľnosť 14.08.2008, bolo zistené, že povinná bola zaviazaná zaplatiť oprávnenej sumu 735,34 € (22.153,- Sk) spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 347.87 € (10.480,- Sk) od 24.05.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 217,12 € (6.541,- Sk) . Predmetný rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo X. N. XXXX. Priznaná istina podľa odôvodnenia rozsudku predstavuje nesplatený úver s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 347,87 € (10.480,- Sk) , úrokov z omeškania vo výške 63,50 € (1.913,- Sk) , poplatok za upomienku vo výške 11,95 € (360,- Sk) . Zo zmluvy o úvere prvostupňový súd zistil, že povinnej bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 531,10 € (15.440,- Sk) . V zmluve o úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) .

Súd s poukázaním na ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ako aj § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) , ďalej § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi) a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. uzavrel, že vyššie uvedená zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľským úverom. Povinná je spotrebiteľom v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, aby jej bol poskytnutý úver na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania.

Nakoľko v zmluve absentuje RPMN a povinná do rozhodnutia rozhodcovského súdu zaplatila oprávnenej sumu 695,74 € (20.960,- Sk) , súd exekúciu zastavil. V tejto časti ide totiž o vymáhanie právom nedovoleného plnenia poukazujúc na zákon o spotrebiteľských úveroch. V takom prípade v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi) platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Zároveň súd prvého stupňa poukázal na to, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy súd považuje za úrok v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ, ale aj s dobrými mravmi. Dohodnutý úrok totiž predstavuje úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne (0,25% x 365 dní) a tento úrok značne prevyšuje úrok určený v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Zároveň súd prvého stupňa poukázal aj na smernicu Rady ES č. 93/19/EHS, v zmysle ktorej za nekalú podmienku možno považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účelom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú náhradu.

Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 196, § 197, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení platnom v čase začatia exekučného konania a exekútorovi priznal odmenu v sume 31,60 €. Povinná zaplatila oprávnenej poskytnutý úver do podania návrhu na vykonanie exekúcie (pred rozhodnutím rozhodcovského súdu) . Vzhľadom k tomu, ako aj vzhľadom na rozpor zmluvy o úvere so zákonom, súd zaviazal k úhrade trov exekúcie oprávnenú.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená, pričom navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Na zdôvodnenie svojho odvolania oprávnená uvádza, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, teda ku 30.4.2007) . Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše, aj účastníci konania si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. V predmetnej zmluve o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá, okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov. Ďalej v odvolaní poukázala oprávnená na to, že v zmysle § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 30.4.2007, pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa spotrebiteľ zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3-ina je dohodnutý úrok a 2/3-iny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. S poukázaním na vyššie uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávnenej, nie je možné, aby oprávnená poskytovala úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej činnosť nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

Pokiaľ ide o záver súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnená v odvolaní uvádza, že úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa názoru oprávnenej takto stanovená výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru. Ďalej v odvolaní poukazuje na ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom

v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, ktoré malo dispozitívnu povahu. Nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 1996, sp. zn. 3Obdo/3/96) . Poukázal aj na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Oprávnená v odvolaní zdôrazňuje, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami (judikát Vrchného súdu v Prahe, sp.zn. 12Cmo/95/2005) .

Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods,. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podala oprávnená v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 7. augusta 2007, čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné súvisiace okolnosti je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keď teda oprávnená poskytla peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania povinnej, ktorá je fyzickou osobou a úver vo forme pôžičky bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom povinná sa zaviazala splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je potrebné tento vzťah posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Aj keď vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola plne zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, k zosúladeniu vnútroštátnej právnej úpravy došlo už skôr (od 25.11.2004) v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (novelou vykonanou zákonom č. 616/2004 Z.z.) , ako aj vyššie citovaným ustanovením § 23a. V rozhodnom období (07.08.2007) bolo preto bez právneho významu, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bola predmetná zmluva uzavretá pred účinnosťou

novely Zákona o ochrane spotrebiteľa, už v období od 1.5.2004 (pristúpenie SR k Európskej únii) malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Na vecnej správnosti rozhodnutia exekučného súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že povinnej boli poskytnuté oprávnenou peňažné prostriedky a nie tovar, alebo služba, pretože aj v tomto prípade ide o spotrebiteľský úver (§ 2 písm. a/ b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v platnom znení) .

Keďže súd prvého stupňa správne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávnenou a povinnou ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, rovnako správne je jeho konštatovanie o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Za situácie, že zákon stanovuje pre prípad neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov fikciu, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, rozhodol súd prvého stupňa správne, ak zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania, ktoré oprávnenej patria iba vo výške uvedenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že Exekučný poriadok nevylučuje, aby súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie a neskôr ju zastavil, ak zistí, že sú splnené podmienky pre úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie, lebo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre neskoršie úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, odvolací súd sa s ním stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná a povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.