KSKE 3 CoE 111/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/111/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201565 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811201565.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. R., W.. XX.XX.XXXX, F. R. W. M. XXX, v konaní o vymoženie 1.667,53 eur s prísl., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex/2533/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/142/11-11 zo dňa 17.03.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.11.2010 sp. zn. SR 10724/10, ktorým bol povinný zaviazaný k zaplateniu sumy 1.667,53 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.667,53 eur od 28.05.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.667,53 eur od 31.08.2010 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 415,30 eur. Súd prvého stupňa z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 13.03.2009 uzatvorená zmluva o úvere, z ktorej nevyplýva, aké boli dohodnuté úroky a neobsahuje ani údaj o RPMN. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že úver bol zabezpečený neúplnou zmenkou (blankozmenka) , v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, zmenku mal vyplniť remitent v deň, kedy sa stane splatný celý dlh, pričom zmenková suma mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. V bode 18 Všeobecných podmienok - riešenie sporov - rozhodcovská doložka bolo upravené, že všetky spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej neplatnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že pokiaľ akákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej neplatnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, pričom ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, žalobu na rozhodcovskom súde.

Exekučný súd s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 právne uzavrel, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ, ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Mal preto za preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Preto pri posudzovaní veci sa veriteľ úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere tým, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje a aj v prípade použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste v pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže veriteľa - oprávneného. Exekučný súd ďalej dôvodil, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ je preto potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonníka v § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský sú. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda obchádza zákon. Exekučný súd preto nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 18. Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 52 ods. 4 písm. r/ OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd s poukazom na ustanovenie § 39 OZ po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvého stupňa v danej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu. Poukázal na to, že v danom prípade je povinný podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991. Zb. Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Samotná skutočnosť, že povinný má postavenie podnikateľa, a to, že mu bol úver poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej činnosti, samo o sebe odôvodňuje záver o to, že povinný nie je spotrebiteľom. Poukázal na rozhodnutie ESD C-464/01 vo veci R. J. proti F. O. E. v ktorom bolo konštatované, že v prípade ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely (rozmnoženie zisku) a nie na vlastnú potrebu, má sa za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ust. § 52 OZ alebo ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. K posúdeniu právneho vzťahu ako zmenkového právneho vzťahu uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom, preto pre posúdenie platnosti zmenky nie je možné vychádzať z náležitosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platná ak obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový) . V prípade, že ide o blankozmenku, je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky podľa § 10 zákona zmenkového a šekového. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom - zmenkovým dlžníkom a tento úrok nebol

ani predmetom vyplňovacieho práva zmenky. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom právnom titule odlišnom od zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V prípade takéhoto rozporu vo vyplnení zmenky s dohodou o vyplňovacom práve vzniká riadna zmenka, avšak zmenkový dlžník má právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. V rozhodcovskom konaní takáto námietka zo strany povinnej vznesená nebola. Taktiež oprávnený namietal, že exekučný súd preto nemal bez existencie takejto námietky zo strany povinnej dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a ani dôvod zamietnuť poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník súdu prvého stupňa, odvolaciemu súdu ho predložil sudca súdu prvého stupňa s tým, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd z predloženej písomnej zmluvy o úvere z 13.03.2009 zistil, že oprávnený na základe tejto zmluvy poskytol povinnej úver 1.000,00 eur a povinná ako dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 872,00 eur, teda vo výške 1.872,00 eur v 12 mesačných splátkach po 156,00 eur počnúc dňom 22.04.2009. Ďalej z obsahu tejto zmluvy o úvere vyplýva, že táto zmluva obsahuje kolónky, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, povolania, podnikania, na iný účel. Z týchto kolóniek bola začiarknutá kolónka, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania . Povinná ako dlžníčka tejto zmluvy je v predmetnej zmluve o úvere označená obchodným menom, konkrétnym identifikačným číslom ako aj číslom živnostenského registra. Z ďalšieho listinného dôkazu predloženého v tomto konaní - z vlastnej blankozmenky z 13.03.2009 vyplýva, že povinná dala bezpodmienečný prísľub, že za túto zmenku po predložení zaplatí oprávnenému zmenkovú sumu 1667,53 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 28. mája 2010. V dolnej časti tejto zmenky je uvedené č. zmluvy: XXXXXXX. Toto číslo uvedené v dolnej časti zmenky je číslom predmetnej zmluvy o úvere z 13.03.2009, ako to vyplýva zo záhlavia zmluvy o úvere. Znamená to, že predmetná zmenka mala zabezpečovaciu funkciu pohľadávky oprávneného voči povinnej z predmetnej zmluvy o úvere. Z textu zmenky vyplýva, že zmenka v čase vystavenia dňa 13.03.2009 nebola vyplnená úplne, bola vo forme blankozmenky a boli do nej dopísané údaje - zmenková suma 1667,53 eur a doba odkedy sa má platiť zmenkový úrok 0,25 % od 28. mája 2010. Oprávnený k zmenke nepredložil dohodu o vyplňovacom práve predmetnej blankozmenky podľa § 10 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový.

Keďže súd prvého stupňa v čase rozhodovania mal k dispozícií uvedené listinné dôkazy, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nie dostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje úvaha súdu týkajúca sa skutočností namietaných oprávneným v podanom odvolaní a to, že úver bol poskytnutý fyzickej osobe - živnostníkovi na účely podnikania, ako aj skutočnosť, že na zabezpečenie úveru poskytnutého oprávneným povinnej bola vystavená blankozmenka. Náležité zistenie skutkového stavu je nevyhnutným predpokladom pre správne právne posúdenie danej veci a preto odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil uznesenie súdu prvého stupňa.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zistiť, či predmetný úver na základe písomnej zmluvy o úvere z 13.03.2009 oprávnený poskytol povinnej skutočne na účely podnikania, ako to vyznačil v zmluve o úvere a následne posúdi, či na predmetnú zmluvu o úvere je treba aplikovať ustanovenie § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak zistí, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľským úverom a teda, že nebola skutočne poskytnutá na výkon zamestnania, povolanie, alebo podnikanie oprávnenej, bude potrebné túto zmluvu a predmetný vzťah účastníkov konania posúdiť ako spotrebiteľský vzťah. Len samotné začiarknutie kolónky povolanie bez preukázania na aký výkon povolania povinnej bol poskytnutý, nie je postačujúci na posúdenie, či nejde o spotrebiteľský úver a či začiarknutie kolónky na povolanie nemalo iba vylúčiť aplikovanie Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na predmetný vzťah účastníkov konania, keďže podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona by už povinnú nebolo možné považovať za spotrebiteľku.

Keďže predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 13.03.2009, teda za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 270/2008 Z.z. účinného od 01.08.2008 a to podľa § 4 ods. 6 tohto zákona, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Z citovaného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch teda vyplýva, že dlh zo spotrebiteľského úveru nie je možné splniť zmenkou. Veriteľ môže svoju pohľadávku zo spotrebiteľského úveru zabezpečiť zabezpečovacou zmenkou. Zmenková suma uvedená v takejto zabezpečovacej zmenke v čase keď sa zmenková suma vyplňuje môže byť maximálne vo výške nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva. Toto príslušenstvo, medzi ktoré patria zmluvné pokuty a iné nároky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nesmie byť vyššie ako je 30 % z istiny skutočne poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Preto ak v prejednávanej veci oprávnený poskytol povinnej úver 1000,00 eur, výška príslušenstva na zabezpečovacej zmenke mohla byť maximálne do 30 % z tejto sumy, teda do výšky 300,00 eur. Preto, ak v čase vystavenia predmetnej zmenky dňa 13.03.2009, bola uzatvorená aj predmetná zmluva o úvere z 13.03.2009, znamená to, že v čase vystavenia zmenky, nemohol byť ešte poskytnutý úver 1000,00 eur splatený ani čiastočne, preto výška nesplateného úveru v čase vystavenia zmenky bola 1000,00 eur. Výška príslušenstva mohla byť 30 % z tejto sumy - 300,00 eur, teda na zmenke mohla byť vyplnená zmenková suma maximálne 1.300,00 eur. Na predmetnej zmenke je uvedená sumu 1667,53 eur, teda je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože prevyšuje maximálne dovolenú zákonnú hranicu zmenkovej sumy o 367,53 eur.

Odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie oprávneného v odvolaní o tom, že zmenka je abstraktný vzťah a je platná, ak obsahuje všetky náležitosti podľa zákona zmenkového a šekového, sú pravdivé, avšak nemajú žiaden význam na prejednávanú vec v tom prípade ak predmetná zabezpečovacia zmenka zabezpečovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože aj keď táto zmenka je podľa zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový platná, nesmie ju oprávnený ako veriteľ prijať. Znamená to teda, že veriteľ si nemôže z takejto zmenky uplatňovať právo prostredníctvom rozhodcovského konania, súdneho konania ani prostredníctvom exekučného konania, pretože by bolo v rozpore so zákonom - citovaným ustanovením § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a v rozpore s citovaným článkom 10 Smernice rady Európskych spoločenstiev č. 87/102/EHS a Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS.

Preto, ak súd prvého stupňa dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, nemôže oprávnenému priznať právo z predmetnej zmenky v tomto exekučnom konaní. Ak zmenka zabezpečovala právo oprávneného ako veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bude úlohou súdu prvého stupňa priznať oprávnenému právo zo samotnej

zmluvy o úvere a vydať poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu istiny nesplateného úveru, celkových nákladov spotrebiteľa podľa § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v súlade s článkom 3, 4, 5, 6 Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a priznať úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.