KSKE 3 CoE 174/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/174/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607204383 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607204383.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného C. G..M..B.., C. XX, H., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného N.. I. I., advokátom so sídlom D. H., C. XX, proti povinnému W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R., W. XXX/XX, pre vymoženie istiny 916,15 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom I.. M. Y., Exekútorský úrad G. T. D., I. Č.. X pod sp.zn. EX 340/07R, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8Er 200/07-25 zo dňa 13.4.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu v časti nad sumu 464,72 eur, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 464,72 eur od 28.9.2006 do zaplatenia, trovy konania 225,18 eur, trovy právneho zastúpenia v exekúcii 72,29 eur, poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur a trovy exekúcie oprávneného zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 7064/06 zo dňa 5.1.2007 bolo vydané poverenie na vymoženie istiny 27.600,-Sk s prísl.. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.7.2006 súd prvého stupňa zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver 1.000,-Sk (správne 14.000,-Sk) a túto sumu sa zaviazal dlžník splatiť aj s navýšeným poplatkom 13.360,-Sk v 12 mesačných splátkach po 2.280,-Sk. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že uvedená zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto úver poskytnutý povinnému je v danom prípade bezúročný a bez poplatkov a oprávnený nemá právo od povinného požadovať zaplatenie poplatku v sume 13.360,-Sk (443,47 eur) a poplatku za upomienku 240,-Sk (7,96 eur) , lebo podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti aj podľa ods. 2 písm. j/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa ods. 2 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa tento zákon vzťahuje aj na zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným. Z pravidla uvedeného v § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v spojení s ods. 5 tohto ustanovenia sa vymyká zmluva o úvere podľa zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý vylučuje použitie úpravy Obchodného zákonníka o úverovej zmluve na spotrebiteľské úvery od hodnoty 200,-eur do hodnoty 20.000,-eur. Zmluvný úrok z omeškania dohodnutý v zmluve medzi účastníkmi predstavuje po prepočte ročne výšku 91,25 % z dlžnej sumy, čo je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Rozsudok vydaný rozhodcom ignoroval požiadavku ochrany spotrebiteľa uvedenú v § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne uvádza, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Úrok z omeškania bol ku dňu omeškania dlžníka vo výške 9,5% (§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.) . Súd prvého stupňa preto exekúciu nad prípustný úrok z omeškania z poskytnutého úveru zastavil, taktiež zastavil v časti úroku

z omeškania zo sumy, na ktorú oprávnený nemá nárok (poplatok za úver, poplatok za upomienku) . Exekúcia je teda dôvodná len v časti sumy 462,72 eur, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 464,72 eur od 28.9.2006 do zaplatenia, trov konania 225,18 eur, trov právneho zastúpenia v exekúciu 72,29 eur a poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie. Zároveň je súdny exekútor povinný v uvedenom nároku zohľadniť sumu, ktorá v priebehu konania už bola vymožená a vymožené sumy vyúčtovať v zmysle oprávneného nároku.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa aj ustanoveniami § 57 ods. 2,3 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z..

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka mala v danom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu a záväzkové vzťahy ktoré vznikajú medzi účastníkmi sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/. Inštitút zmluvy o úvere upravený v ust. Obchodného zákonníka nie je zmluvou, ktorú by medzi sebou mali uzatvárať iba podnikateľské subjekty. Zmluvnou stranou môžu byť aj nepodnikateľské subjekty a spotrebitelia, pričom samotná voľba tohto zmluvného typu nespôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán a nevylučuje ochranu spotrebiteľa. Tento druh zmluvy mal v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere, avšak nie v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Znenie tohto ustanovenia bolo zmenené až novelou a to zákonom č. 568/2007 Z.z. a na rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje sa zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Táto novela však nadobudla účinnosť až 1.1.2008 teda až po uzatvorení zmluvy o úvere. Podľa názoru žalobcu súd nemal pri posudzovaní nároku zo zmluvy o úvere vychádzať z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného zákonníka a zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy.

Spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 21.8.2007 rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere, v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše aj účastníci konania si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na stane druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka; teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov, ako to nesprávne v odôvodnení uvádza prvostupňový súd.

Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 21.8.2007 a mal za to, že z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia zákona vyplýva, že okrem

všeobecných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí predmetná zmluva obsahovať aj náležitosti vymenované za slovami najmä, ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany spoločnosti C., G..M..B.. klientom, sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy úvere zo strany spoločnosti C. G..M..B.., nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. S poukázaním na vyššie uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 212 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. K dôvodom odvolania oprávneného odvolací súd uvádza následovné:

Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 24.7.2006 , čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy ako aj všetky ostatné súvisiace okolností je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keď teda oprávnený poskytol peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania povinnej, ktorá je fyzickou osobou a úver vo forme pôžičky bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom povinná sa zaviazala splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je potrebné tento vzťah posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje .

V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Aj keď vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola plne zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, k zosúladeniu vnútroštátnej právnej úpravy došlo už skôr (od 25.11.2004) v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (novelou vykonanou zákonom č. 616/2004 Z.z. ) aj vyššie citovaným ustanovením § 23a/. Teda v rozhodnom období (24.7.2006) bolo bez právneho významu , že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bola predmetná zmluva uzavretá pred účinnosťou novely Zákona o ochrane spotrebiteľa už v období od 1.5.2004 (pristúpenie SR k Európskej únii) malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Na vecnej správnosti rozhodnutia exekučného súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že povinnej boli poskytnuté oprávnenou peňažné prostriedky a nie tovar, alebo služba, pretože aj v tomto prípade ide o spotrebiteľský úver (§ 2 písm. a/ b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v platnom znení) .

Keďže súd prvého stupňa správne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, rovnako správne je jeho konštatovanie o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Za situácie, že zákon stanovuje pre prípad neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov fikciu, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, rozhodol súd prvého stupňa správne, ak zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy nad poskytnutú istinu 464,72 eur a v časti úrokov z omeškania, ktoré oprávnenému patria iba vo výške uvedenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.