KSKE 3 CoE 49/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611214253 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611214253.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Šancová č. 1/A, IČO: 00681709, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ul. Štefanovičová č. 12, proti povinným: 1/ M. M., N.. XX.X.XXXX, X/ V. M., N.. XX.X.XXXX, Y. A. M. R., L.. H. Č.. XXXX/X pre vymoženie sumy 1 355,23 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorsky úrad so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 2, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 6. februára 2012, č.k. 13Er/617/2011-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdu prvého stupňa bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 1 355,23 eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného. So žiadosťou bol súdu predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2010-5532 zo dňa 29.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 a vykonateľnosť dňa 19.5.2011, ktorým boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 1 355,23 eur, riadny úrok vo výške 10% p.a. z nesplatenej istiny v sume 1 175,39 eur od 13.8.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,0% p.a. z nesplatenej istiny vo výške 1 175,39 eur od 13.8.2010 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania v sume 57,60 eur a trovy právneho zástupcu oprávneného v sume 187,02 eur. Súd prvého stupňa zistil, že oprávneným a povinnými bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXX/XX/XXX zo dňa 10.3.2005, kde predmetom zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom úver do sumy 150 000,00 Sk na úverový účet č. XXXXXXX, pri úrokovej sadzbe 10,8% p.a., úroku z omeškania 5,0% p.a., anuitnej splátky úveru vo výške 3 878,00 Sk, pričom posledná splátka istiny bola dohodnutá do 10.3.2009, konečná splatnosť úveru do 10.3.2009, poplatok za správu úveru 30,00 Sk a ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 6,36%. Zmluvné strany sa v zmysle Zmluvy o úvere zároveň dohodli, že spory z obchodov podľa zákona o bankách medzi zmluvnými stranami budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk.

Súd prvého stupňa s poukázaním na ust. § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) uviedol, že exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou , súčasťou ktorej je aj rozhodcovská doložka, ako súčasť formulárovej zmluvy, ktorú spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, nakoľko ju osobitne nevyjednal, teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam. Súd prvého stupňa takto dohodnutú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola osobitne vyjednaná. Zároveň dôvodil, že rozhodcovská doložka navyše núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opieral aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny Dvor konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS , ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého a nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa , spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považoval ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 5 OZ, súd nemal inú možnosť ako zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením Zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na obdobie jej vzniku. Poukázal na skutočnosť, že Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 10.3.2005, teda v čase, kedy v znení ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka úverová zmluva nebola zaradená medzi spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa má vzťahovať právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa opiera svoje rozhodnutie o právne normy, ktoré v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere neboli ešte platné a účinné a v prípade aplikácie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v súčasne platnom a účinnom znení by šlo o neprípustnú retroaktivitu. Oprávnený v odvolaní ďalej poukázal, že rozhodcovské konanie žiadnym spôsobom neodňalo ani neobmedzilo žalovaných v ich právach čo do možnosti ich procesnej obrany, ale naopak skutočnosť, že vec bola prejednaná v rozhodcovskom konaní bola pre žalovaných v konečnom dôsledku výhodnejšia čo do ich následnej povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Zdôraznil aj skutočnosť, že žalovaní žiadnym spôsobom nereagovali ani na predžalobnú výzvu, prebiehajúce rozhodcovské konanie úplne a vedome odignorovali a nevyužili svoje procesné právo vyjadriť sa k žalobe.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov a v priebehu

odvolacieho konania nebolo ani tvrdené, aby úver bol poskytnutý povinným na obchodnú činnosť alebo inú podnikateľskú činnosť.

Podľa čl. XI. bod 3 Záverečných ustanovení obchodných podmienok UniBanky a.s. sa zmluvné strany dohodli, že spory z obchodov podľa Zákona o bankách medzi zmluvnými stranami budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk.

Občiansky zákonník (ďalej len OZ) síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) , išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) , akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

V závere odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ Zákona o rozhodcovskom konaní, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že exekučný súd rámec svojej preskúmavacej činnosti neprekročil.

S ohľadom na vznesené dôvody odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.