KSKE 3 CoE 70/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/70/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109217383 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109217383.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Š. Y. M., so sídlom B. XX, M., IČO: XX XXX XXX, zast. L.. U. M., advokátom so sídlom v M., M. Č.. X, proti povinnému: D., F..E..D.., so sídlom U. Č.. X, M., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 360,09 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom L.. C.. V. B. so sídlom v M., H.. Ž. Č.. X, pod sp. zn. EX 890/09, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 7. marca 2012, č.k. 20Er/1482/2009-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdom poverený exekútor dňa 7.2.2012 predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 26.11.2011 bez právneho nástupcu a súčasne predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie. Súd prvého stupňa s poukázaním na ust. § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) , § 19, § 103, § 251 ods. 4 O.s.p., § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu je takým neodstrániteľným nedostatkom konania, ktorý bráni v ďalšom pokračovaní exekúcia a z uvedeného dôvodu exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že v nadväznosti na ust. § 203 Exekučného poriadku skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a tiež, či v danom prípade boli naplnené podmienky pre možnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený nemohol predvídať zánik povinného niekoľko rokov po začatí exekučného konania výmazom povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu, a preto zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného konania súd nekonštatoval. Svoje rozhodnutie opiera o názor vyslovený v náleze Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, ako aj v uznesení III. ÚS 351/07-11, IV. ÚS 236/08-12, I. ÚS 148/2010-11 a II. ÚS 142/08-14. Záverom dodal, že nakoľko exekučné konanie nebolo zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného, ale z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, nerozhodoval o náhrade trov súdneho exekútora, ktoré súdny exekútor požadoval na základe ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti výroku uznesenia o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadal uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie výške 148,02 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch odvolania poukázal na znenie ust. § 196, § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku a uviedol, že so zreteľom na mieru rizika, ktorú oprávnený znáša už pri podaní návrhu je aj mierou jeho zavinenia pri nevymožiteľnosti pohľadávky. Je toho názoru, že pokiaľ oprávnený požiadal o nariadenie exekúcie, musí niesť aj určité riziko náhrady nákladov exekúcie a toto riziko pri podaní návrhu zvažovať. Súdny exekútor upriamil pozornosť na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 13.7.2009 (exekučný titul - rozsudok zo dňa 17.1.2008 nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2008) , teda po uplynutí 1 roka a 3 mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu, čím oprávnený znížil možnosť vymoženia predmetnej pohľadávky. Súdny exekútor má za to, že súd prvého stupňa nesprávne zohľadnil uvedené skutočnosti, ktoré svedčia o procesnom pochybení oprávneného, keďže oprávnený nedbal na požiadavku náležitej opatrnosti a predvídavosti. Zároveň poukázal, že počas konania na súde oprávnený v návrhu žiadal súd, aby nevydal platobný rozkaz vzhľadom na skutočnosť, že sa povinný nezdržiava na ním uvedenej adrese a ani v sídle spoločnosti a preto žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Upozornil rovnako aj na tú skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.7.2009, upovedomenie o začatí exekúcie bolo vyhotovené dňa 8.9.2009 a povinnému bolo zaslané dňa 18.9.2009, pričom povinný si upovedomenie o začatí exekúcie neprevzal z dôvodu adresát neznámy , a preto je potrebné, aby súd preskúmal skutočnosť, či oprávnený dbal na požiadavku náležitej opatrnosti a predvídavosti, keďže hneď po začatí exekúcie bol povinný na adrese neznámy, čo mal oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať a vedieť. Súdny exekútor preto trvá na vyúčtovaní trov exekúcie na ktoré má zákonný nárok.

Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. po zistení, že odvolanie podal súdny exekútor v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 13.07.2009, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneným.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, keďže povinný bol vymazaný z obchodného registra. Exekučné konanie proti povinnému bolo začaté dňa 13.07.2009 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo až 26.11.2011, teda 2 roky a 4 mesiace od podania návrhu na vykonanie exekúcie.

Navyše dôvodom výmazu povinného bolo rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obch. zák. z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obch. zák.. Dôvodom výmazu povinného teda nebola jeho nemajetnosť.

Odvolací súd konštatuje, že oprávnený ani pri vynaložení maximálnej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, v danom prípade výmazu povinného z obchodného registra. Z uvedeného

je zrejmé, že nebol splnený zákonný predpoklad na to, aby súd prvého stupňa mohol zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, teda predpokladaný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR č.k. 5MCdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012.

Cieľom exekučného konania je nútený výkon práva v prípade, ak povinná osoba dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú jej ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Exekučný poriadok taxatívne vymedzuje prípady, v ktorých je možné na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Ide o prípady podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, teda ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo ak súd zastaví exekúciu pre nemajetnosť povinného.

V prejednávanej veci nemožno konštatovať, že by dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra z iných dôvodov ako pre nemajetnosť a zároveň nebolo preukázané, že by k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Súdny exekútor bol v odvolacom konaní neúspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.