KSKE 3 CoE 9/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806206722 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806206722.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, proti povinnému N. K., T.. XX.XX.XXXX, H. R. Č.. XXX, pre vymoženie 589,52 eur s prísl., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľákom, Exekútorsky úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, ul. Mlynská č. 2, pod sp. zn. Ex/1688/06R, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8Er/539/2006-43 zo dňa 7. septembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu z dôvodu neprípustnosti zastavil, priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu vo výške 45,37 eur a oprávneného zaviazal uhradiť priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu súdnemu exekútorovi do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom podaným u súdneho exekútora domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 589,52 eur s príslušenstvom od povinného, na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská konsolidačná a.s., č.k. SR 3357/06 zo dňa 17.8.2006. Súdom poverený exekútor predložil dňa 21.12.2010 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu, že exekučný titul je v rozpore s dobrými mravmi. S poukázaním na ust. § 103, § 251 ods. 4 O.s.p., § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch preskúmal rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 9.12.2005 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 14 000,00 Sk, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 6-tich mesačných splátkach po 3 600,00 Sk (spolu sa zaviazal zaplatiť 21 600,00 Sk) . Zmluvu o úvere súd prvého stupňa podľa § 52 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 OZ posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko táto napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané citovanými ustanoveniami. Zároveň dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, tak ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, odopiera spotrebiteľovi brániť

svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, a to aj napriek tomu, že znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Súd prvého stupňa uzavrel, že ustanovenie bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v rozpore so znením § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné. Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa s ohľadom na uvedené, po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že exekúcia je neprípustná, a preto ju v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v nadväznosti na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že na náhradu trov exekúcie vo výške 45,37 eur (pozostávajúcich z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 vyhlášky vo výške 26,56 eur, DPH 20% z odmeny, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,50 eur) zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí vadami.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Oprávnený namietal tvrdenia súdu o tom, že zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko táto bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a v čase svojho vzniku bola tzv. absolútnym obchodom, nebolo ju preto možné podriadiť pod vtedy platný režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 9.12.2005) . Poukázal, že v definícii spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom uvedená novela nadobudla účinnosť až 1.1.2008, preto sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver a RPMN nemusela byť v zmluve uvedená. Oprávnený v ďalšom namietal tvrdenia súdu o rozhodcovskej doložke, teda že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania a už z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený je toho názoru, že prijatie argumentácie súdu prvého stupňa by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorého podľa oprávneného vôbec nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho obmedziť. Zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade podľa názoru oprávneného rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený uviedol, že rovnako tak nesúhlasí s výrokom, ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Záverom dodal, že jeho pohľadávka bola v celom rozsahu platbou poukázanou povinným dňa 7.11.2006 uhradená.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je čiastočne dôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa v celom rozsahu, pričom v podanom odvolaní uviedol aj skutočnosť, že jeho pohľadávka bola v celom rozsahu uhradená povinným a to dňa 7.11.2006.

Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť uvádzanú oprávneným v podanom odvolaní, výzvou zo dňa 17.7.2012, doručenou oprávnenému dňa 23.7.2012 vyžiadal od oprávneného predloženie dokladu resp. potvrdenia o úhrade pohľadávky zo dňa 7.11.2006 povinným.

Oprávnený odpoveďou na výzvu doručenou súdu dňa 21.8.2012 predložil odvolaciemu súdu výpis splátkového kalendára spolu s výpisom uskutočnených splátok. Z uvedeného výpisu odvolací súd zistil, že povinný poukázal na účet oprávneného celkovo 3 splátky a to dňa 3.2.2006 splátku vo výške 119,50 eur, dňa 23.5.2006 splátku vo výške 119,50 eur a dňa 7.11.2006 splátku vo výške 1184,44 eur.

Z uvedeného je teda zrejmé, že povinný uhradil predmetnú pohľadávku povinnému v celom rozsahu dňa 7.11.2006, teda skôr ako oprávnený podal u súdneho exekútora dňa 10.11.2006 návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie vedené proti povinnému bolo od počiatku nedôvodné a nadbytočné, nakoľko pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola dobrovoľne povinným uhradená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Keďže v danom prípade samotný oprávnený pochybil, keď podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že táto nebola dôvodná, zavinil tým zastavenie exekúcie a je preto povinný znášať trovy exekúcie za všetky úkony vykonané súdnym exekútorom v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie vo výroku vyhlásení exekúcie za neprípustnú zrušil ako nadbytočný. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ale je potrebné zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, preto uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.) .

Oprávnený v podanom odvolaní namietal povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak nenamietal výšku priznaných trov. Odvolací súd vzhľadom na zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie potvrdil uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie a časti týkajúcej sa výšky trov exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa nepreskúmaval, keďže táto oprávneným napadnutá nebola.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.