KSKE 3 CoE 94/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207214345 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207214345.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Obvodný úrad Košice so sídlom v Košiciach, Komenského 52, proti povinnej: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej I. H., A. XX, pre vymoženie sumy 33,19 eur v konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Jánom Sokolom so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Jantárová 30, pod sp.zn. EX 1426/2007 o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 29. novembra 2010, č.k. 39Er 1791/2007- 13 takto

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa ) exekúciu zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil 11. augusta 2010 exekučnému súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného ku dňu začatia exekučného konania a skonštatoval, že podľa tohto znenia bolo potrebné v 3- ročnej lehote výkon rozhodnutia skončiť a po jej uplynutí nebolo možné vo výkone pokračovať. S účinnosťou od 1. septembra 2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo ustanovenie § 88 ods. 1 cit. zákona vypustené. Prechodné a záverečné ustanovenia neupravili právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona. Preto, ak v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie už zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote a táto lehota neuplynula pred nadobudnutím účinnosti novelizácie zákona o priestupkoch, dospel súd prvého stupňa k záveru, že nie sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Keďže po výzve súdu prvého stupňa oprávnený oznámil, že trvá na zastavení exekúcie posúdil súd prvého stupňa jeho návrh podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku a zastavil exekúciu z dôvodu, že jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Zároveň uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že výrok o zastavení exekúcie má z hľadiska svojich účinkov zásadný vplyv na vznik nároku na náhradu trov exekútora, ako aj spôsobu určenia jeho výšky. Súdny exekútor súhlasí s dôvodmi zastavenia exekúcie, nesúhlasí však s rozsahom zastavenia exekúcie, pretože tým súd zasiahol do možnosti exekútora vymôcť si svoje trovy v tomto konaní. Zastáva názor, že súd mal zastaviť exekúciu čiastočne podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku s tým, že súdny exekútor si mal vyčísliť trovy exekúcie ku dňu čiastočného zastavenia exekúcie a po ich priznaní súdom pokračovať v ich vymáhaní. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zastaví exekúciu v časti vymáhaného nároku oprávneného a prizná súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 65,40 eur, ktoré si súdny exekútor vymôže v ďalšom konaní.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , pred prejednaním odvolania skúmal, či sú splnené podmienky odvolacieho konania, teda podmienky, za ktorých môže odvolacie konanie riadne prebehnúť. Jednou z týchto podmienok je tzv. objektívna prípustnosť odvolania, to znamená, že odvolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré je možné odvolaním napadnúť.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre exekučné konanie platí všeobecná zásada, že odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba v prípadoch, ktoré výslovne vymenúva Exekučný poriadok v jednotlivých ustanoveniach.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že ním súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a, b/ f/ až h/ je prípustné odvolanie .

Z uvedeného ustanovenia je možné výkladom a contrario vyvodiť, že proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je.

Z písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia vyplýva, že toto uznesenie vydal vyšší súdny úradník.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu . Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie súdneho exekútora smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, v zmysle citovaného ustanovenia došlo zo zákona k zrušeniu napadnutého uznesenia a o návrhu oprávneného musí opätovne rozhodnúť sudca.

Z uvedeného dôvodu uvedený súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.