KSKE 3 Cob 130/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/130/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108213825 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108213825.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu P. poľnohospodárska a potravinárska komora C., O. XX, C., IČO: XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Marekom Gibom, advokátom, M.R. Štefánika 862, Trebišov proti žalovanému P. T. Q., C., O. 2, C., T.: XX XXX XXX zastúpenému JUDr. Ing. Mariánom Vargom, Hlavná č.18, Košice, o zaplatenie 1 743,11 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.3.2011 č.k. XXCb/ XXX/XXXX-XXX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 2.3.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 743,11 eur s 1% mesačným úrokom z omeškania zo sumy 465,05 eur od 1.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 481,31 eur od 16.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 481,31 eur od 1.1.2008 do zaplatenia a zo sumy 315,44 eur od 1.5.2008 do zaplatenia a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy konania vo výške 729,44 eur.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.743,11 eur (52.513,00 Sk) s prísl. z dôvodu, že žalovaný bol členom komory podľa zákona č. 30/1992 Z.z.. a v súlade so zákonom č. 546/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 30/1992 Z.z. žalovaný dňa 3.4.2008 požiadal Regionálnu poľnohospodársku a potravinársku komoru C. (ďalej len P. C.) o zrušenie členstva v komore a výmaz členstva v zmysle stanov vykonal k 30.4.2008. Do zániku členstva bol žalovaný povinný platiť členské príspevky a spôsob vyberania členských príspevkov určoval systém platenia členských príspevkov schválený Valným zhromaždením RPPK C., ktorého výška možného členského sa vypočítavala za prechádzajúci rok podľa skutočne dosiahnutého objemu tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb. Za roky 2006, 2007 a alikvotnú časť roku 2008, a to do 30.4.2008 žalovaný neuhradil žalobcovi členské príspevky vo výške 1.743,11 eur (52.513,00 Sk) a uznesením Valného zhromaždenia RPPK C. zo dňa 28.6.2005 bol schválený Systém platenia členských príspevkov pre RPPK C. v roku 2005, v ktorom bola schválená aj sankcia za oneskorené platby pri omeškaní platieb členských príspevkov vo výške 1 % z nezaplatenej sumy za každý i začatý mesiac omeškania. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal na to, že zákon č. 30/1992 Z.z. ukladal stať sa povinne členom Poľnohospodárskej a potravinárskej komory fyzickým a právnickým osobám, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve a potravinárstve a v biologických, technických a v obchodných službách pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, a pretože žalovaný podnikal v oblasti

potravinárstva, bol povinný stať sa členom komory a platiť členské príspevky, aj keď pre svoje podnikanie členstvo v komore nepotreboval. Na základe zmeny a doplnení zákona č. 30/1992 Zb. zákonom č. 546/2004 Z.z. došlo k zmene a predtým povinné členstvo v komore sa stalo dobrovoľným. Podľa zmenených ustanovení uvedeného zákona sa členmi komory môžu stať fyzické a právnické osoby na základe písomnej prihlášky. Komora bola povinná v súlade s § 15 citovaného zákona do 30.6.2006 uviesť svoje stanovy do súladu s týmto zákonom a z dikcie zákona vyplýva, že analogicky mala komora upraviť aj svoj vzťah k pôvodne povinným členom komory v súlade s novým znením § 2 zákona č. 546/2004 Z.z.. Má zato, že jeho členstvo, ktoré bolo vynútené pôvodnými ustanoveniami zákona č. 30/1992 Zb. skončilo dňom účinnosti zákona č. 546/2004 Z. z., t. j. 1.1.2005. Tvrdil, že právnu subjektivitu má Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora so sídlom v K. (ďalej len SPPK) , ktorá je zriadená zákonom č. 30/1992 Zb. a regionálne komory sú jej štrukturálnou organizačnou súčasťou a nemajú procesnoprávnu subjektivitu, čo znamená, že žalobca nemá v prejednávanej veci procesnoprávnu subjektivitu a ako žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný.

Súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora so sídlom v K. bola ako právnická osoba zriadená zákonom číslo 30/1992 Zb. a s poukazom na § 5 ods. 1, 2, 3 uvedeného zákona vyplýva, že Regionálna komora vzniká rozhodnutím ustanovujúceho valného zhromaždenia o jej založení, prijatím stanov a zvolením orgánov a podľa Notárskej zápisnice zo dňa 3.7.1992 sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory C., na ktorom boli zvolené orgány komory a prijaté stanovy. Citoval článok 1, body 1-5 stanov Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory C., podľa ktorých Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora C. so sídlom úradu v C. má IČO: XX XXX XXX a je právnickou osobou, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvého stupňa uviedol, že právnu subjektivitu má nielen Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora so sídlom v K. ale aj Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora C. zriadená v súlade s ust. § 5 zákona číslo 30/1992 Zb.

V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že na základe zákona č. 30/1992 Z.z. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore žalovaný sa stal členom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory C. a listom zo dňa 3.4.2008 požiadal o zrušenie členstva v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v zmysle Stanov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, čl. 4, ods. 4 a Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora C. listom zo dňa 15.4.2008 mu oznámila, že vykoná výmaz jeho členstva v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v zmysle Stanov RPPK C., článku 4, odsek 5 k 30.4.2008 a zánikom členstva zanikajú aj nároky na vlastnícky podiel na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku RPPK Košice a SPPK a upozornila ho, že je povinný uhradiť časť členského príspevku pripadajúceho na rok 2008 do 30.4.2008. Súd prvého stupňa popísal faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému členské príspevky, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáha a konštatoval, že žalovaný tieto neuhradil. Systém platenia členských príspevkov pre RPPK C. a SPPK v roku 2005 bol schválený Valným zhromaždením RPPK C. dňa 28.6.2005 tak, že základná sadzba ročného členského príspevku do SPPK a RPPK C. sa riadi zásadami Systému platenia členských príspevkov, ktorý schvaľuje Valné zhromaždenie SPPK a RPPK C., že členské príspevky pre RPPK C. sa uhrádzajú dvakrát a to prvá splátka vo výške 50 % najneskôr do 15.7. a druhá splátka najneskôr do 15.12. príslušného roka a pri omeškaní platieb členských príspevkov oproti stanoveným termínom sa sadzby členských príspevkov zvyšujú o 1 % z nezaplatenej sumy za každý i začatý mesiac omeškania. V konaní nebola sporná výška vyfakturovaného členského príspevku za roky 2006, 2007, alikvotná časť 2008. Sporná bola skutočnosť, že či žalovanému predtým povinné členstvo v komore zaniklo nezaplatením členských príspevkov, resp. skončilo dňom účinnosti zákona č. 546/2004 Z.z., t. j. 1.1.2005. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 2 zákona č.30/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2004 ako aj v znení účinnom od 1.1.2005 zavedenom zák.č. 546/2004 Z.z. a uviedol, že je nesporné, že dňom 1. januára 2005 bolo povinné členstvo v komore zrušené a podľa jeho názoru žalovaný tým, že bol členom komory jeho členstvo v komore mohlo zaniknúť len na základe písomnej žiadosti o zrušenie členstva v komore. Tento záver súdu vychádza z ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 546/2004 Z.z., ktoré upravuje vznik a zánik členstva v komore tak, že členstvo v komore vzniká na základe písomnej prihlášky dňom prijatia za člena komory a členstvo v komore zaniká dňom doručenia písomnej žiadosti člena komory o zrušenie členstva v komore. Žalovaný sa stal členom

komory na základe zákona a ust. § 2, ods. 4 zákona č. 546/2004 Z.z. nerieši zánik členstva povinného alebo dobrovoľného inak, ako písomnou žiadosťou o zrušenie členstva. Žalovaný pokiaľ nechcel byť naďalej členom komory, mal svoju vôľu písomne vyjadriť a požiadať o zrušenie členstva tak, ako to urobil žiadosťou zo dňa 2.4.2008, na základe ktorej jeho členstvo zaniklo k 30.4.2008. K tvrdeniu žalovaného, že nezaplatením členských príspevkov malo byť ohrozené jeho členstvo v tomto združení súd prvého stupňa uviedol, že stanovy SPPK nestanovujú v prípade neplatenia členských príspevkov povinnosť ukončiť členstvo z dôvodu neplatenia členských príspevkov a na základe uvedených skutočností a úvah dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený, a preto mu vyhovel. Za dôvodný súd prvého stupňa uznal aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania, keďže v danom prípade išlo o omeškanie s plnením peňažného dlhu a v zmysle Systému platenia členských príspevkov pre RPPK C. a SPPK bola schválená aj sankcia za oneskorené platby pri omeškaní platieb členských príspevkov vo výške 1 % z nezaplatenej sumy za každý i začatý mesiac omeškania. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalobca bol v konaní úspešný a špecifikoval priznané trovy konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že žalobca nemá právnu subjektivitu a aktívnu vecnú legitimáciu. Uviedol, že podľa § 18 Občianskeho zákonníka je vznik právnickej osoby prísne formálny a môže ňou byť len subjekt, ktorý spĺňa zákonom predpísané podmienky podľa § 19 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právnická osoba môže byť založená len písomnou zmluvou alebo zakladacou listinou a musí vzniknúť tým, že bude zapísaná do obchodného registra alebo iného zákonom určeného registra, pričom zvláštny zákon môže zriadenie a vznik právnickej osoby upraviť aj inak, pričom v tomto prípade právnická osoba vzniká dňom účinnosti zákona. Uviedol, že SPPK vznikla zákonom č.30/1992 Zb. so sídlom v G. v ďalších ustanoveniach sa tento subjekt označuje iba ako komora a zákonom č. 448/2001 Z.z. došlo k zmene sídla na K.. Podľa § 1 ods. 3 zákona, komora je právnickou osobou a nezapisuje sa do podnikového registra, a teda touto právnickou osobou je SPPK a podľa § 9 ods. 2 zákona, štatutárnym orgánom komory je jej predseda. Ust. § 5 zákona, má názov Organizácia a orgány komory a upravuje vznik, úlohy a pôsobenie regionálnych komôr a rieši vnútorné organizačné zložky SPPK bez právnej subjektivity a žalovaný má za to, že z uvedených ustanovení nevyplývajú právom predpísané formálne podmienky pre vznik právnickej osoby na úrovni regionálnych komôr. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť a uplatnil trovy konania celkom vo výške 775,05 eur.

Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 9.5.2011 navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa 5.3.2012.

V podanom odvolaní žalovaný namieta iba nedostatok právnej a procesnej subjektivity žalobcu, preto odvolací súd, ktorý je podľa § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal dôvodnosť iba uvedeného odvolacieho dôvodu.

Zák.č. 30/1992 Z.z. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore /ďalej iba zákon/ nadobudol účinnosť dňa 23.1.1992 a ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, podľa § 1 ods. 1 bola ním zriadená Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (ďalej len "komora") pôvodne so sídlom v G. a v súčasnosti so sídlom v K.. Uvedený zákon v ustanovení § 5 rieši pôsobenie regionálnych komôr a podľa odseku 2/ uvedeného ustanovenia Regionálna komora vzniká rozhodnutím

ustanovujúceho valného zhromaždenia o jej založení, prijatím stanov a zvolením orgánov. Spôsob zvolania a ďalšie podmienky konania ustanovujúceho valného zhromaždenia regionálnej komory a spôsob jej rozhodovania upravia stanovy komory a podľa odseku 3 Regionálna komora plní úlohy uvedené v § 3 vo vzťahu k dotknutým orgánom miestnej štátnej správy a územnej samosprávy v rozsahu a spôsobom určeným stanovami komory. Podľa § 6 ods. 2 zákona Ustanovenia o orgánoch komory platia obdobne pre orgány regionálnej komory, ak nie je v tejto časti a v § 14 ustanovené inak.

Zo znenia uvedených ustanovení vyplýva, že vznik regionálnych komôr je upravený zákonom tak, že tieto vznikajú rozhodnutím ustanovujúceho valného zhromaždenia o ich založení, prijatím stanov a zvolením orgánov, pričom ustanovenia orgánoch komory platia obdobne pre orgány regionálnej komory.

Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, ustanovujúce valné zhromaždenie Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory C. /ďalej iba RPPK/, na ktorom došlo k splneniu podmienok podľa § 5 ods. 2 zákona, sa konalo dňa 3.7.1992 a boli na ňom schválené stanovy, podľa čl. 1 bod 5 ktorých je RPPK právnickou osobou.

Žalovaný v priebehu konania netvrdil, že by rozhodnutia o vzniku a stanovách RPPK prijaté na valnom zhromaždení dňa 3.7.1992 boli zrušené, a preto odvolací súd má za to, že tieto rozhodnutia sú platné a teda je platné aj rozhodnutie o vzniku Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory C. ako samostatnej právnickej osoby.

Podľa § 18 ods. 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka Právnickými osobami sú iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Odvolací súd má za to, že žalobca, ako jedna z regionálnych komôr, síce nevznikol priamo zákonom, ako to je u SPPK, ale vznikol postupom upraveným samostatným zákonom, ktorý umožňoval vznik regionálnych komôr ako samostatných právnických osôb tým, že stanovil postup ich vzniku, určenia ich názvu a určil, že ustanovenia zákona o orgánoch komory platia aj pre orgány regionálnych komôr. Za dôležité odvolací súd považuje aj skutočnosť, že postup, ktorým vznikol žalobca, ako samostatná právnická osoba, nebol vyhlásený za neplatný.

Pokiaľ ide o výšku istiny a príslušenstva, vrátane výšky trov konania, priznanú súdom prvého stupňa, žalovaný v podanom odvolaní túto nenapadol, a preto nebola odvolacím súdom preskúmavaná.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že žalobca má právnu spôsobilosť na práva a povinnosti a tým aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda námietka žalovaného nie je dôvodná, a preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a keďže žalobca si ich náhradu neuplatnil, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.