KSKE 3 Cob 135/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/135/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708216144 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7708216144.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu V. s.r.o., so sídlom C. IČO: XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Plynárenská č.1, Michalovce proti žalovanému G., a.s. I. so sídlom I. č.XX, I., IČO: XX XXX XXX zastúpenému JUDr. Jánom Kavuličom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 26. novembra č. 1510/3, Humenné, o zaplatenie 18 799,20 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.3.2011 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 18 799,20 eur a úroky z omeškania m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému, na účet jeho právneho zástupcu, trovy konania vo výške 7 286,96 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 18.3.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18 799,20 eur a 14,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 131 594,42 eur od 6.10.2008 do 12.11.2008 a zo sumy 18 799,20 eur od 13.11.2008 do 31.12.2008, 12,50 % úrok z omeškania ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, 11% úrok z omeškania ročne od 1.7.2009 do 31.12.2009 a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania vo výške, ktorá zodpovedá v % súčtu čísla 10 a výške základnej úrokovej sadzby J., platnej v prvý deň kalendárneho polroka a to maximálne vo výške 14,25% ročne a nahradiť trovy konania vo výške 8 080,90 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie písomnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, výsluchom účastníkov konania a svedkov - zamestnancov žalovaného V.. C. U., V.. N. Y. a V.. K. H. a uviedol, že ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil podľa § 36 Občianskeho zákonníka, § 1, § 261 ods. 1, § 266, § 409 ods. 1, § 420 ods. 1, § 425 ods. 1, § 427 ods. 1, § 463, § 466 a § 369 Obchodného zákonníka a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnej dohode, že žalobca dodá žalovanému 475,92 ton sladovníckeho jačmeňa za kúpnu cenu 7 400,00 Sk bez DPH, ktorá bola následne dohodou zmenená na 7 000,00 Sk bez DPH za tonu z dôvodu, že bolo zistené, že podiel nad sitom je menej než 80 %, táto kúpna cena je uvedená na dodacom a zúčtovacom liste a bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. 80131 s dátumom splatnosti dňa 5.9.2008, ktorá bola

žalovaným prevzatá dňa 5.9.2008. Účastníci po opätovnom výsluchu zotrvali na svojich tvrdeniach ohľadne obsahu stretnutia zo dňa 19.9.2008 s tým, že podľa tvrdenia žalovaného došlo k dohode o bezpodmienečnom spätnom odbere jačmeňa, čo však žalobca nesplnil. Žalobca tvrdil, že so spätným odberom súhlasil za podmienky, že dodaný jačmeň nespĺňa požiadavky v zmysle normy, teda že nejde o jačmeň sladovnícky ale kŕmny. Jediný svedok uvedeného rokovania strán Ing. U. s odstupom času nevedel jednoznačne ani potvrdiť, ani vyvrátiť tvrdenia účastníkov konania, teda či bol dohodnutý spätný odber jačmeňa podmienečne alebo bezpodmienečne. Uviedol síce, že žalovaný trval pre prípad, že nedôjde k zníženiu ceny, aby si tovar žalobca zobral späť a že žalobca namietal vyhodnotenie kvality jačmeňa žalovaným, preto si chcel spätne overiť jeho kvalitu tým, že si zobral vzorky. Vzhľadom k uvedenému, pokiaľ ide o záväznosť rokovaní, ktoré sa uskutočnili medzi účastníkmi konania dňa 19.9.2008 a ich vplyvu na uzavretú kúpnu zmluvu, z ich obsahu súd nemal jednoznačne preukázané, že sa žalobca bezpodmienečne zaviazal na spätný odber už dodaného tovaru. Naopak z následného správania účastníkov konania mal súd aj s použitím § 266 Obchodného zákonníka za to, že k zániku uzavretej kúpnej zmluvy nedošlo. V uvedenom ustanovení sa akcentuje iné kritérium ako Občiansky zákonník, a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Ak by pri výklade obsahu záväzku z akýchkoľvek dôvodov nebolo úspešne uvedené subjektívne kritérium, teda ak prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, lebo úmysel konajúceho nemožno zistiť, treba postupovať podľa odseku 2, ktorý spôsoby výkladu prejavu vôle objektivizuje. V zmysle tohto ustanovenia sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Teda nejde o význam, ktorý prejavu vôle prikladá určitá konkrétna osoba. Ide tu o objektivizáciu interpretačného hľadiska v tom, že sa berie do úvahy abstraktná osoba v rovnakom postavení ako osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Ide o ustálenie takého významu prejavenej vôle, ktorý by mu prisúdila osoba v postavení adresáta. Zákon prikazuje, pokiaľ to pripúšťa povaha veci, brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu. Pokiaľ ide o všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, zákon výslovne akcentuje tri skutočnosti: - rokovania o uzavretí zmluvy, - prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, - následné správanie strán. Obchodný zákonník teda aj pri interpretácii právnych úkonov priznáva právny význam rokovaniam, ktoré sa uskutočnili pri uzavieraní zmluvy, lebo je nepochybné, že práve tieto rokovania môžu napomôcť objasneniu pravého úmyslu strán. Zákon teda prisudzuje určitý interpretačný význam aj tým prejavom pri rokovaní o zmluve, ktoré sa nestali obsahom zmluvy. Takisto následné správanie strán je dôležitým interpretačným prostriedkom. Neraz, najmä v zložitých a dlhotrvajúcich vzťahoch, môže práve toto správanie objasniť skutočný zámer strán pri vzniku zmluvy, pretože aj správanie, ktoré nasleduje po uzavretí zmluvy, môže túto zmluvu, prípadne jej obsah spätne kvalifikovať. Svedok, V.. U. pri svojich výpovediach uviedol, že medzi účastníkmi boli pri rokovaní dňa 19.9.2008 názorové nezhody ohľadne kvality dodaného jačmeňa, pričom požiadavku žalobcu na vydanie vzoriek si aj svedok vykladal tak, že žalobca chce overiť výsledky rozborov žalovaného, čo napokon bežne robili aj iný dodávatelia. Podľa názoru súdu takéto následné správanie strán je významnou skutočnosťou objasňujúcou úmysel strán, teda podmienečného odberu jačmeňa žalobcom vzhľadom k jeho kvalite, keď žalovaný v korešpondencii so žalobcom uvádza iba pojem jačmeň a nie sladovnícky jačmeň , resp. v liste zo dňa 14.10.2008 uvádza pojem kŕmny jačmeň. Pokiaľ ide o kvalitu dodaného tovaru - jačmeňa žalobcom, zo zúčtovacieho listu vystavenom žalovaným vyplývajú jednotlivé dohodnuté parametre dodávky ako aj dohodnutá cena. STN XX XXXX-X uvádza, že za zrno sladovníckeho jačmeňa sa považuje zrno odrôd jačmeňa siateho dvojradového. Zo samotného denníka nákupu jačmeňa kampaň 2008/2009 žalovaného vyplýva, že takmer u polovice tam uvedených navážok je podiel zŕn nad sitom 2,5 mm pod 80 %, dokonca u navážky dodávateľa W. Z. T je podiel nad zrna nad sitom 67 %, teda menej ako u dodávky žalobcu. Tak účastníci, ako aj svedkovia zhodne uviedli, že dodaný jačmeň bol sladovnícky, odrody Malz a Prestige, ktorý je možné spracovať na slad (čo napokon aj žalovaný urobil) . Z uvedeného mal súd za to, že išlo o dodávku jačmeňa, ktorý definuje štátna norma ako sladovnícky. Z výpovedí zamestnancov žalovaného napokon vyplynulo, že podiel zrna nad sitom a množstvo dusíkatých látok nie je z hľadiska získania produktu - sladu rozhodujúcim ukazovateľom, pretože uvedené parametre svojou povahou i pri horších hodnotách nevylučujú dosiahnutie výborných výsledkov pri výrobe sladu za predpokladu určitej úpravy technologického procesu výroby. Vzhľadom k tomu namerané parametre nebránili žalovanému riadne použiť dodaný tovar na sledovaný účel. Pretože späťvzatie jačmeňa sa viazalo na podmienku, že nezodpovedá norme teda, že nejde o sladovnícky jačmeň, čo sa nepotvrdilo, súd mal za to, že k zrušeniu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo. Pokiaľ ide o spochybňovanie vyhodnotenia vzoriek vyhotovených žalovaným, súd prvého stupňa vychádzal zo zúčtovacieho listu, pretože nemožno jednoznačne ani potvrdiť ani vyvrátiť, či vzorky zaslané na rozbory spoločnosti G. s.r.o.

boli z dodávky žalobcu (tak, ako nemožno úplne vylúčiť, že mohlo dôjsť k zámene vzoriek, ktoré vydával žalovaný žalobcovi, tak nemožno úplne vylúčiť, že mohlo dôjsť k zámene vzoriek vydaných žalobcom spoločnosti G. s.r.o.) a na preverenie kvality dodávky už nemôže vykonať dokazovanie opätovným rozborom vzoriek, pretože podľa žalovaného, ten ich nemá k dispozícii, hoci jeho zamestnanci tvrdili, že v prípade reklamácie (teda podľa súdu aj v prípade pochybností) , tie boli stále uchovávané. Z uvedeného zúčtovacieho listu podľa súdu prvého stupňa vyplýva, na akej kvalite sa účastníci dohodli pri realizácii obchodu ako aj na cene zodpovedajúcej tejto kvalite. Táto kvalita pritom nie je ani v rozpore s § 420 Obchodného zákonníka, pretože bola určená zmluvne po zohľadnení zrážky pôvodne dohodnutej ceny, pričom dodaný tovar jednoznačne vykazoval akosť, ktorá sa hodí na účel určený v zmluve (resp. na účel na ktorý sa taký tovar spravidla používa) o čom svedčí jednak denník nákupu jačmeňa kampaň 2008/2009, kde žalovaný nakupoval jačmeň na výrobu sladu s podielom zrna nad sitom 2,5 mm do 67 % (Los Z. T) ako aj to, že dodaný jačmeň napokon spracoval na slad. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že dohodnutá kúpna cena dodaného jačmeňa vzhľadom na jeho kvalitu je v rozpore s dobrými mravmi, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že svedok V.. U. potvrdil, že v čase uzavretia obchodu, na prelome august - september 2008 bol nedostatok sladovníckeho jačmeňa, čo odôvodňovalo cenu dohodnutú medzi účastníkmi konania. Až následne došlo k prepadu ceny na trhu s uvedenou komoditou. Z mesačných nákupných cien jačmeňa sladovníckeho zverejnených Z. pritom vyplýva, že cena za tonu bez DPH a bez dopravy bola za júl 2008 minimálna/maximálna/priemerná suma 5 918,00 Sk/7 000,00 Sk/6 731,00 Sk a za august 2008 suma 5 087,00 Sk/6 540, Sk/6 090,00 Sk. Išlo pritom o ceny bez dopravy, ktorá sa tiež premieta do konečnej ceny tovaru. Pri minimálnej cene v čase uzavretia obchodu je tak dohodnutá cena vyššia (bez zohľadnenia dopravy) iba o 15 %. Súd prihliadal aj na to, že žalobca preukázal jednotlivými faktúrami, že za dodaný jačmeň mu jeho dodávatelia fakturovali cenu 7 200,00 Sk/tona bez DPH, teda vyššiu cenu ako bola medzi účastníkmi dohodnutá na zúčtovacom liste. Súd nezistil, že konanie žalobcu odporovalo dobrým mravom alebo zásadám poctivého obchodného styku. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, medzi ktoré možno zaradiť nezneužívanie výkonu práva, či poctivosť ako takú. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu, na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, a to nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V danom prípade je dosahovanie zisku (tak žalobcom, ako aj žalovaným) zákonnou charakteristikou podnikania podľa Obchodného zákonníka. Nemožno preto konanie žalobcu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvého stupňa nemal za preukázané, že vzhľadom ku kvalite dodaného jačmeňa bola dohodnutá cena v rozpore s dobrými mravmi a mal za to, že ani neodporuje zásadám poctivého obchodného styku. Nemožno totiž poskytnúť ochranu úsiliu žalovaného zbaviť sa svojej zmluvnej povinnosti s poukazom na to, že domáhanie sa zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny je výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V tomto prípade by aplikácia ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka nebola prostriedkom právnej ochrany, ale stala by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Napokon riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku. Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej kúpnej ceny 18 799,20 eur /566 344,70 Sk/ a príslušného úroku z omeškania zo sumy 131 594,42 eur vo výške 14,25 % ročne od 6.10.2008 do 12.11.2008, zo sumy 18 799,20 eur vo výške 14,25 % ročne od 13.11.2008 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % ročne od 1.7.2009 do 31.12.2009 a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania vo výške, ktorá zodpovedá v % súčtu čísla 10 a výške základnej úrokovej sadzby ECB, platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka a to maximálne vo výške 14,25 % ročne v súlade s § 369 Obchodného zákonníka, keď splatnosť nastala 30 dní po doručení faktúry. Keďže žalobca za obdobie od 1.1.2009 uplatnil právo na úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne až do zaplatenia, nemožno mu priznať vyšší úrok z omeškania, aj keby naň žalobcovi vzniklo právo. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 3 a § 149 O.s.p. a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 8 080,90 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 1 127,50 eur a trov právneho zastúpenia 6 953,40 eur, ktoré podrobne špecifikoval.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonnej lehote žalovaný, cestou svojho právneho zástupcu, odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať nahradiť žalovanému trovy konania.

V dôvodoch odvolania právny zástupca žalovaného citoval ustanovenia §§ 1, 3, 132 a 226 zák.č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok /ďalej O.s.p./ a §§ 265, 266 ods. 1, 384 ods. 1 a 415 zák.č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník /ďalej Obch. zák./ a uviedol, že súd prvého stupňa žalobe vyhovel na tom právnom základe, že žalobca dodal žalovanému tovar - sladovnícky jačmeň v množstve 475,92 ton za kúpnu cenu 7 000,00 Sk/tona v kvalite zodpovedajúcej norme, resp., účelu použitia na základe ústnej kúpnej zmluvy, že k zániku /zrušeniu/ tejto ústnej zmluvy nedošlo, ani ústnou dohodou žalobcu a žalovaného z 19.9.2008 a že konanie žalobcu a dohodnutá kúpna cena 7 000,00 Sk/tona neboli v rozpore s dobrými mravmi, pričom uvedené závery a východiská nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú aj v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa opomenul skutočnosť, že žalovaný pri uzatváraní ústnej kúpnej zmluvy dohodol so žalobcom aj požadované kvalitatívne parametre sladovníckeho jačmeňa, čo bolo preukázané výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu a svedka V.. C. U., t.j. osôb, ktoré ústnu kúpnu zmluvu uzatvárali. Na pojednávaní dňa 16.11.2009 p. D. vypovedal, že vedel, aké má žalovaný požiadavky na parametre sladovníckeho jačmeňa, lebo sa oboznámil s e-mailovým obsahom návrhu zmluvy a zároveň to konzultoval s p. V.. U. a svedok p. V.. U. potvrdil, že kvalita dodávky bola dohodnutá podľa parametrov uvedených v návrhu zmluvy a príkladne uviedol 2 parametre, a to obsah dusíka - 11,5 a podiel zrna nad sitom 2,5 mm - 80%. Podľa uvedeného teda nemalo ísť o hocijaký sladovnícky jačmeň, ktorého kvalita mala zodpovedať norme či účelu použitia , ale malo sa jednať o dodávku sladovníckeho jačmeňa s presne stanovenými a dohodnutými parametrami. Uvedené preukázané skutočnosti, súd prvého stupňa opomenul. V rozpore so zisteným skutkovým stavom súd prvého stupňa chybne vyhodnotil aj súvislosti s jednaním konaným dňa 19.9.2008 a jeho konštatovanie, že následné správanie strán je významnou skutočnosťou objasňujúcou úmysel, teda podmienečného odberu jačmeňa žalobcom vzhľadom k jeho kvalite... nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Prejav vôle žalobcu, že berie späť 475,92 tony ním dodaného jačmeňa treba podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby tak, že tento tovar žalovaný bezpodmienečne zoberie späť. Uvedený záver vyplýva z výpovede žalovaného v priebehu celého konania, z výpovede svedka V.. U., z listov žalovaného zo 14.10.2008, 10.11.2008, 1.12.2008, 27.1.2009, ktoré dôkazy mal súd prvého stupňa k dispozícií, ale vôbec ich nevzal do úvahy a uviedol, že súd nemal jednoznačne preukázané, že sa žalobca bezpodmienečne zaviazal na spätný odber už dodaného tovaru. Existenciu tejto dohody potvrdil aj žalobca avšak v konaní pred súdom uviedol, že túto dohodu uzatvoril iba za podmienky, že sa potvrdí kvalitatívnou skúškou nekvalita ním dodaného jačmeňa. Podľa žalovaného takýto prejav vôle - spätný odber podmienený predchádzajúcim overením kvality, nebol na jednaní dňa 19.9.2008 urobený. Uvedený záver žalovaný vyvodzuje z dôkazov, vykonaných pred rozhodnutím súdu a uviedol, že v žiadnej korešpondencii žalobcu v čase od 19.9.2008 do 10.2.2009, kedy uplynula lehota na spätný odber podľa výzvy žalovaného z 27.1.2009, niet ani zmienky o podmienenom spätnom odbere, že ak by žalobca na jednaní dňa 19.9.2008 podmieňoval spätný odber overením jeho kvality, bezpochybne by žalovaný trval na vykonaní úradnej skúšky, čo bolo v takom prípade u žalovaného pravidlom a bolo potvrdené výpoveďami svedkov V.. U., H. a Y. a poukázal na výpoveď svedka V.. U. na pojednávaní dňa 19.9.2009, keď vypovedal, že sa akceptovalo, že sa jačmeň vezme späť žalobcom, že žalobca s tým súhlasil ale nevedel, prečo si ho žalobca nezobral späť. V ďalšom žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa na jednej strane správne postupoval, keď výsledky kvalitatívnych skúšok žalobcom prostredníctvom spoločnosti G. s.r.o. nebral v úvahu, lebo nebolo možné vylúčiť ani potvrdiť, že mohlo dôjsť k zámene vzoriek a na druhej strane však tvrdenie súdu prvého stupňa, že zo zúčtovacieho listu vystaveného žalovaným vyplývajú jednotlivé dohodnuté parametre dodávky ako aj dohodnutá cena , nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože podľa výpovede osôb, uzatvárajúcich kúpnu zmluvu v ústnej forme, dodávka mala mať presne definované, dohodnuté parametre. Žalovaný tvrdí a v konaní to preukázal aj zúčtovacím listom z 3.9.2008, že ani jedna z kontrolovaných a posudzovaných dodávok nespĺňala žalovaným požadované parametre sladovníckeho jačmeňa, čo bolo dôvodom na vyvolanie jednania konaného dňa 19.9.2008, na ktorom došlo k dohode o spätnom odbere sladovníckeho jačmeňa. V odvolaní žalovaný tiež uviedol, že v konaní preukázal, že v období júl a august 2008, t.j. v čase uskutočnenia dodávky, nakupoval od iných producentov a obchodníkov jačmeň, pričom pri porovnateľných parametroch za cenu najviac 6 000,00 Sk/tona, pričom pri podiele zrna nad sitom 67%, bola cena 5 000,00 Sk/tona. Uviedol, že v konaní nikdy netvrdil, že jačmeň dodaný žalobcom nie je sladovnícky, ale aj teraz zastáva názor, že žalobcom dodaný jačmeň nezodpovedal zmluvne dohodnutým kvalitatívnym parametrom. Dal sa spracovať na konečný produkt - slad, avšak žalovaný musel vynaložiť na jeho spracovanie vyššie náklady, pričom vzhľadom na nižší

podiel zrna nad sitom, a z toho vyplývajúci zvýšený odpad, znamenal nižšie množstvo konečného produktu. Žalovaný nesúhlasil ani s posúdením jeho námietky, že postup žalobcu v danom prípade ako aj dohodnutá kúpna cena vo vzťahu ku kvalite dodaného jačmeňa sú v rozpore s dobrými mravmi a uviedol, že súd prvého stupňa svoj názor, že nezistil rozpor s dobrými mravmi odôvodnil tým, že žalobcom dojednaná kúpna cena je iba o 15% vyššia ako minimálna priemerná cena vyplývajúca z dokumentu. K záveru súdu prvého stupňa, že nemožno poskytnúť ochranu úsiliu žalovaného zbaviť sa svojej zmluvnej povinnosti s poukazom na to, že domáhanie sa zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny je výkonom práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a že riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku žalovaný uviedol, že absolútne ignorujú výsledky vykonaného dokazovania, kde žalovaný preukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 19.9.2008 k dohode o nepodmienenom spätnom odbere dodaného jačmeňa a žalovaný túto dohodu porušil a nesplnil, že na relevantnom trhu žalovaný dosahoval kúpnu cenu 6 000,00 Sk/tona jačmeňa iba v ojedinelých prípadoch, ak sa jednalo o veľmi kvalitný jačmeň, čo nebolo v prípade žalobcu.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 24.5.2011 k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvody odvolania považuje za právne bezvýznamné a v rozpore so skutkovými zisteniami na základe vykonaných dôkazov, najmä čo sa týka dohody o spätnom odbere jačmeňa, resp. zrušenia kúpnej zmluvy s podmienkou alebo bez podmienky zlej kvality jačmeňa. Uviedol, že celé jednanie o spätnom odbere jačmeňa sa začalo, keď na osobnom stretnutí riaditeľ žalovaného začal napádať kvalitu dodaného tovaru až tak, že začal tvrdiť, že táto je až taká zlá, že už ani nejde o sladovnícky jačmeň, ale ide o kŕmny jačmeň a rozporoval aj vyhodnotenie kvality svojim laboratóriom, nakoľko celý obchod zabezpečoval obchodný riaditeľ V.. U., ku ktorému stratil dôveru. Preto mu V.. D. povedal, že za podmienky, ak je kvalita jačmeňa taká zlá, že sa už nejedná o sladovnícky jačmeň vhodný na výrobu sladu, ale ide o kŕmny jačmeň, zoberie tovar späť s tým, že si dá sám overiť jeho kvalitu, a preto požiadal o vydanie vzoriek dodaného jačmeňa a uviedol, že toto preukazujú dôkazy, a to výpoveď žalobcu na pojednávaniach v dňoch 19.10.2009, 25.10.2010, list žalovaného zo 14.10.2009, výpoveď svedka V.. U., odovzdanie vzoriek V.. U. a uviedol, že branie vzoriek a vyhotovenie certifikátu kvality G. by nemalo žiadne logické opodstatnenie, ak by si žalobca nechcel overiť kvalitu jačmeňa, a preto nie je ani logický dôvod pochybovať o tom, že by dohoda o späťvzatí tovaru nebola podmienená zlou kvalitou jačmeňa. Pokiaľ ide o kvalitu dodaného jačmeňa, právny zástupca žalobcu uviedol, že uvedené bolo riešené už v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, v ktorom sa uvádza, že Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným, v mene ktorého konal V.. U., došlo k ústnej dohode, že žalobca dodá žalovanému 475,92 ton sladovníckeho jačmeňa za kúpnu cenu 7 400,00 Sk bez DPH, ktorá bola následne dohodou zmenená na 7 000,00 Sk bez DPH za tonu z dôvodu, že bolo zistené, že podiel nad sitom je menej než 80%. Táto kúpna cena je uvedená na dodacom liste, zúčtovacom liste, na daňovom doklade . Preto otváranie otázky kvality tovaru považuje za bezpredmetné. Na základe vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že dodaný jačmeň bol v zmysle platnej STN a uzavretej dohody zmluvných strán sladovnícky jačmeň, z ktorého bolo možné vyrobiť prvotriedny slad, a teda nešlo o kŕmny jačmeň, čo potvrdzujú vykonané dôkazy - parametre jačmeňa namerané laboratóriom žalovaného, že z dodaného jačmeňa žalovaný vyrobil kvalitný slad, G. certifikát vyhotovený žalobcom preukazuje ešte lepšie parametre ako výsledky namerané v laboratóriu žalovaného. K námietke žalovaného, že dohodnutá kúpna cena je vo vzťahu ku kvalite v rozpore s dobrými mravmi, právny zástupca žalobcu uviedol, že vychádzajúc z priemernej trhovej ceny jačmeňa v čase jeho dodania dohodnutá cena 7 000,00 Sk bez DPH nebola v rozpore s dobrými mravmi, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonaný dôkaz tak, že odchýlka medzi priemernou trhovou cenou a dohodnutou cenou je cca 15%, čo nie je v rozpore s dobrými mravmi a pri pripočítaní ceny za dopravu, ktorú hradil žalobca, by dohodnutá cena bola takmer identická s priemernou trhovou cenou a že 15% alebo i pomerne vyšší zisk, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Argumentáciu žalovaného, že súd mal pri výške ceny vychádzať z denníka nákupu jačmeňa žalovaného v kampani 2008/2009 a tento považovať za relevantný trh, je subjektívna a právne bezvýznamná. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 433,14 eur.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 22.8.2011 zotrval na svojom tvrdení o bezpodmienečnom spätnom odbere jačmeňa a uviedol, že ak by žalobca na jednaní dňa 19.9.2008 namietal kvalitu sladovníckeho jačmeňa zistenú laboratóriom a žiadal by odber vzoriek za účelom overenia správnosti kvalitatívneho rozboru, žalovaný by z dôvodov objektívnosti trval na oficiálnom, teda úradnom odbere vzoriek za prítomnosti oboch zúčastnených strán ako aj nezávislej tretej osoby / najmä zamestnanca Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy/, ako to pri iných reklamáciách bolo

obvyklé, čo potvrdili aj svedkovia V.. W., V.. U., V.. H. a V.. Y.. Keďže na jednaní o odber vzoriek nežiadal, nedošlo ani k úradnému preskúmaniu správnosti merania kvality v laboratóriu, čo potvrdzuje, že spätný odber nebol podmienený. To, že si žalobca následne s V.. U. dohodol odber vzoriek, na predchádzajúcej dohode nič nemení. Uviedol, že ak by bol dohodnutý podmienený spätný odber, tak by sa žalovaný nedomáhal plnenia okamžitého odberu jačmeňa, ako to urobil listami zo dňa 30.9., 14.10., 10.11., 1.12.2008 a 27.1.2009, ani V.. U., s ktorým bol pracovný pomer ukončený k 1.10.2008, by nebol vyzýval žalobcu k spätnému odberu, žalobca by na výzvy žalovaného na odber jačmeňa reagoval s výhradou čakáme na vyhodnotenie vzoriek , alebo hocijako podobne, čo však žalobca neurobil. Tvrdenie žalobcu, že otázka kvality bola prejudikovaná odvolacím súdom, právny zástupca žalovaného považuje za absurdné, špekulatívne a nepravdivé a zotrval aj na nedôvodnosti posúdenia jeho námietky, že dohodnutá kúpna cena bola v rozpore s dobrými mravmi, súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa si osvojil tvrdenia žalobcu o nákupnej cene sladovníckeho jačmeňa, ktorý potom odpredal žalovanému pričom náklady žalobcu vynaložené na získanie sladovníckeho jačmeňa mali byť podstatnou okolnosťou pri hodnotení rozporu žalobcom uplatnenej kúpnej ceny s dobrými mravmi, pričom súd prvého stupňa doplneniu dokazovania navrhnutému žalovaným na pojednávaní dňa 18.3.2011 nevyhovel. Opätovne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolanie nebolo podané, a tento výrok nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

V danej veci súd prvého stupňa doplnil dokazovanie o správu ATIS-u k mesačným nákupným cenám potravinárskych obilnín a repky od producentov v SR zo dňa 2.2.2012 /č.l. 274/, oboznámením s dôkazmi založenými v spise, a to zúčtovacím listom z 3.9.2008 /č.l. 4/, STN 46 1100-5 /č.l. 78-79/, denníkom nákupu jačmeňa kampaň 2008/2009 /č.l. 110/.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a doplneného odvolacím súdom má odvolací súd za preukázané, že zmluvný vzťah na dodávku sladovníckeho jačmeňa so žalobcom za žalovaného uzatváral V.. U., vo funkcii obchodného riaditeľa. Tento vo svojej výpovedi potvrdil, že pôvodne so žalobcom dojednal kúpnu cenu vo výške 7 400,00 Sk za tonu, pričom jedným z parametrov dodaného jačmeňa bolo, aby mal podiel nad sitom najmenej 80%. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania uzavrel, že pôvodne dohodnutá cena 7 400,00 Sk bola znížená na 7 000,00 Sk za tonu po tom, ako žalovaný vykonal laboratórnu kontrolu a zistil, že dohodnutý parameter podielu nad sitom 80% nebol dodržaný.

Žalobca predložil dôkaz Zúčtovací list , založený v spise na č.l. 4, ktorý je podpísaný žalobcom aj žalovaným. Na tomto sú uvedené dátumu dodávky jačmeňa, a to od 5.8.2008 do 19.8.2008, hmotnosť dodávok a podiel nad sitom, ktorý bol zistený v rozmedzí od 69,3% do 77,9%, v predposlednom riadku je uvedená celková hmotnosť dodávky 475,92 ton a výsledná cena za navážku 7 000,00 Sk a v poslednom riadku je uvedené minimálny podiel nad 2,5 mm 80,00 .

Keďže doklad je podpísaný oboma účastníkmi konania, je potrebné údaje v ňom uvedené považovať za odsúhlasené, pokiaľ nebude preukázané iné.

Z výpovede V.. U. a konateľa žalobcu vyplýva, že cenu dodávky či už 7 400,00 Sk alebo 7 000,00 Sk za žalovaného dojednával výlučne Ing. U., ktorý vo svojich výpovediach uvedené potvrdil.

Pri posudzovaní výpovede V.. U. odvolací súd z jeho výpovede zistil, že na pojednávaní dňa 19.10.2009 / č.l. 90/ o.i. vypovedal, že bolo bežné uzatváranie zmlúv v písomnej ako aj ústnej forme, avšak v roku 2008, pokiaľ si pamätá, bola v ústnej forme uzavretá iba jedna zmluva, a to zmluva so žalobcom a ostatné boli uzavreté v písomnej forme. Taktiež vypovedal, že pokiaľ si pamätá, dodávky začiatkom augusta boli dohodnuté za cenu 7 000,00 Sk + doprava 400,00 Sk, t.j. vo výške 7 400,00 Sk.

Z denníka nákupu jačmeňa v kampani 2008/2009 /č.l. 110/ však vyplýva, že v auguste 2008 žalovaný za dodávky jačmeňa mal dohodnuté kúpne ceny od 4 000,00 Sk do 6 200,00 Sk. Odvolací súd má za to, že ako obchodný riaditeľ, ktorý uvedené kúpne ceny dojednával, mal o týchto cenách vedomosť, a

preto jeho tvrdenie, že žalovaný dojednával cenu 7 000,00 Sk za tonu plus doprava sa v porovnaní s uvedeným údajom, javí ako nepravdivé.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že ak za dodávku žalobcu pri parametri 80% podielu zrna nad sitom, čo je parameter pre sladovnícky jačmeň triedy B: minimálnej, bola cena dohodnutá so žalobcom vo výške 7 400,00 Sk, táto výrazne prevyšovala cenu, za ktorú žalobca jačmeň nakupoval. Takéto jeho konanie nespĺňa podmienky konania v záujme spoločnosti. V danej veci Ing. U. konal ako zamestnanec žalobcu v postavení obchodného riaditeľa, v náplni ktorého je o.i. zabezpečenie uzatvárania zmlúv s dodávateľmi jačmeňa.

Pokiaľ ide o znalosť žalobcu o vyššie uvedených kúpnych cenách, dohodnutých medzi žalovaným a jeho dodávateľmi, toto v konaní žalovaný netvrdil ani to z priebehu konania nevyplynulo.

Pokiaľ ide o pomer dohodnutej kúpnej ceny k cene, za ktorú sa jačmeň predával, súd prvého stupňa cenu 7 000,00 Sk porovnal k minimálnej cene vykazovanej ATIS-om za predaj sladovníckeho jačmeňa v auguste 2008, ktorá bola vo výške 5 087,00 Sk a uviedol, že dohodnutá cena /bez zohľadnenia dopravy/ prevyšovala minimálnu cenu o 15%. Odvolací súd má za to, že uvedený výpočet nie je správny a cena 7 000,00 Sk /bez zohľadnenia dopravy/ prevyšuje minimálnu cenu o 37% a ak by sme k nej pripočítali dopravu, ktorá podľa žalobcu je 400,00 Sk na tonu, jednalo by sa o zvýšenie ceny o 29,7% . Cena 7 000,00 Sk o 15% prevyšuje maximálnu cenu.

Pokiaľ ide o prehľad cien vykazovaný ATIS-om, čo je odbor Ministerstva pôdohospodárstva SR, odvolací súd dotazom na uvedený odbor zistil, že minimálne ceny uvedené v prehľade, sa vzťahujú na sladovnícky jačmeň s technickými parametrami podľa STN 46 1100-5 - podiel zrna nad sitom 90%.

V konaní nebolo spochybnené tvrdenie súdu prvého stupňa, že aj sladovnícky jačmeň, ktorý nespĺňa uvedené parametre sa dá upraviť tak, aby z neho bolo možné vyrobiť slad. Takéto jačmene sa však nakupujú za výhodnejšiu cenu a potom sa dočisťujú.

Podľa dôkazu založeného v spise - STN 46 1100-5 na č.l. 78-79, z ktorého vychádzal aj súd prvého stupňa, za zrno sladovníckeho jačmeňa sa považuje zrno odrôd jačmeňa siateho dvojradového z domácej produkcie zapísané do listiny povolených odrôd medzi odrody označené ako vhodné na výrobu pivovarníckeho jačmeňa a z dovozu, pokiaľ svojou akosťou zodpovedajú odrodám jačmeňov z domácej produkcie, zapísaných do listiny povolených odrôd. Zrno sladovníckeho jačmeňa sa podľa tabuľky delí na triedu kvality A: štandardnú a triedu kvality B: minimálnu. Jednou z technických požiadaviek na kvalitu je podiel zrna nad sitom s otvormi 2,50 mm x 20 mm, najmenej pri triede A v rozsahu 90% a pri triede B v rozsahu 80%.

V danej veci sa jednalo o zrno z dovozu, ale v konaní nebolo spochybnené, že sa jednalo o vyhovujúcu odrodu. Avšak, aby sa aj pri takej odrode jednalo o sladovnícky jačmeň zodpovedajúci uvedenej STN, tak musel spĺňať technické požiadavky, a teda aj požiadavku kvality B, ako minimálnej, a to podielu zrna nad sitom najmenej 80%.

Vychádzajúc z uvedenej technickej normy, o sladovnícky jačmeň sa jedná iba vtedy, ak má, okrem iných kritérií, splnené aj kritérium podielu zrna nad sitom 80%.

Ako je uvedené vyššie, žalobcom dodaný jačmeň mal podiel zrna nad sitom v rozmedzí od 69,3% do 77,9%, a teda nespĺňal podmienky ani sladovníckeho jačmeňa triedy B: minimálnej. Ak teda nespĺňal uvedené hodnoty, nejednalo sa o sladovnícky jačmeň zodpovedajúci STN, a preto cenu zaň nie je možné porovnávať s cenou jačmeňa, uvedeného v prehľade cien vydanom ATIS-om, ktorá je viazaná na triedu A, ktorá má podiel zrna nad sitom 90%.

Odvolací súd má za to, že dobré mravy pri dojednaní kúpnej ceny a primeranosť ceny nemožno posudzovať tak, že cenu za dodávku jačmeňa, ktorý nespĺňa kritéria ani minimálnej kvality sladovníckeho jačmeňa dáme za rovnocennú cene za sladovnícky jačmeň najvyššej kvality. Ak za sladovnícky jačmeň s podielom zrna nad sitom 90% bola maximálna cena v júli 2008 vo výške 7 000,000 Sk /bez dopravy/, tak odvolací súd má za to, že dojednanie takej ceny pre odrodu sladovníckeho jačmeňa, ktorá nespĺňa ani kritéria pre minimálnu kvalitu sladovníckeho jačmeňa podľa STN, je v časti dojednania kúpnej ceny

nad cenu zodpovedajúcu obvyklej cene za jačmeň o parametroch podielu zrna nad sitom od 69,3% do 77,9% v rozpore s dobrými mravmi. Aj keby takto dojednaná cena bola platná, ako to tvrdil žalobca, odvolací súd má za to, že potom podľa § 265 Obch. zák. výkonu takého práva, a teda požiadavke žalobcu na zaplatenie časti ceny, prevyšujúcu obvyklú cenu za dodaný tovar, nemožno poskytnúť právnu ochranu. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na dodávku od spoločnosti W. Z. T, ktorá mala podiel zrna nad sitom 2,5 mm do 67 %, je potrebné uviesť, že za takúto dodávku bola dohodnutá kúpna cena 5 000,00 Sk, a nie 7 000,00 Sk, ako bola dohodnutá so žalobcom.

Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, medzi ktoré možno zaradiť nezneužívanie výkonu práva, či poctivosť ako takú. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, a to nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Odvolací súd má za to, že dohodnutie značne neprimerane vysokej kúpnej ceny za tovar, nemožno považovať za konanie, ktoré zodpovedá poctivému obchodnému styku.

V danej veci podľa prehľadu ATIS-u v auguste 2008 bola maximálna cena za sladovnícky jačmeň triedy A vo výške 6 540,00 Sk za tonu bez dopravy a minimálna cena vo výške 5 087,00 Sk, a teda ak žalovaný za jačmeň, ktorý nespĺňal ani kritéria pre triedu B: minimálnu, zaplatil žalobcovi za jednu tonu sumu 6 000,00 Sk, i keď bez dopravy, odvolací súd má za to, že žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zvyšnú časť dohodnutej kúpnej ceny, zaplatenia ktorej sa domáha v tomto konaní, pretože dohodnutie takto neprimeranej kúpnej ceny je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa § 265 Obch. zák. mu nemožno priznať právnu ochranu.

Pokiaľ ide o jednanie žalobcu a žalovaného dňa 19.9.2008, do konania uvedeného jednania žalobca nespochybnil namerané hodnoty podielu zrna nad sitom, uvedené v zúčtovacom liste a ak žalovaný na jednaní dňa 19.9.2008 tvrdil, že sa jedná o kŕmny jačmeň, je potrebné uviesť, že jačmeň dodaný žalobcom nesplnil jednu z technických požiadaviek na minimálnu kvalitu sladovníckeho jačmeňa podľa technickej normy, a to podiel zrna nad sitom. Podľa žalobcu spätný odber, ktorý mal za následok zrušenie kúpnej zmluvy, mal byť iba v prípade, že ním dodaný jačmeň nespĺňa podmienky sladovníckeho jačmeňa podľa technickej normy. Odvolací súd má za to, že aj keby bola dohoda o zrušení kúpnej zmluvy viazaná na uvedenú podmienku, tak táto bola splnená, keďže žalobcom dodaný jačmeň nesplnil podľa STN 46 110-5 kritéria ani pre minimálnu triedu sladovníckeho jačmeňa, a teda bola splnená podmienka pre zrušenie kúpnej zmluvy a spätný odber jačmeňa. Žalobca bol preto povinný si dodaný jačmeň prevziať a ak si uvedenú povinnosť nesplnil, potom žalovaný bol oprávnený a povinný, v záujme zmiernenia hroziacej škody - úplného zničenia jačmeňa, tento použiť. K výkladu vôle účastníkov konania odvolací súd uvádza, že po jednaní konanom dňa 19.9.2008, žalovaný viackrát vyzýval žalobcu na spätný odber jačmeňa, čím ako by potvrdil dohodu z uvedeného jednania o spätnom odbere jačmeňa, pričom žalobca ani na jednu takú výzvu nereagoval, že je neoprávnená a nebola dohodnutá.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny vo výške žalovanej sumy nie je dôvodný, preto žalovanému nevznikla povinnosť na jej zaplatenie, a preto sa ani nemohol dostať do omeškania s jej zaplatením, a teda žalobcovi nevzniklo ani právo na úrok z omeškania. Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 18 799,20 eur a úroky z omeškania zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

V konaní bol žalobca neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný nahradiť žalovanému, na účet jeho právneho zástupcu, trovy konania. Tieto si právny zástupca žalovaného uplatnil vo výške 9 067,83 eur a po ich preskúmaní odvolací súd za oprávnené a účelné trovy konania žalovaného považuje trovy vo výške 7 286,96 eur. Tieto tvorí náhrada súdneho poplatku za odpor a za odvolanie vo výške 2 x 1 127,50 eur, odmena za právne zastupovanie za 11 úkonov právnej služby po 353,54 eur, a to - prevzatie veci, podanie odporu, vyjadrenie zo dňa 5.11.2009, odvolanie zo dňa 16.12.2009 a zo dňa 4.5.2010, účasť na pojednávaniach v dňoch 18.9.2009, 19.10.2009, 9.11.2009, 25.10.2010, 18.3.2011 a 23.2.2012, za 3 úkony právnej služby po 235,70 eur - porada s klientom v dňoch 16.9.2009, 10.12.2009 a 29.4.2011, rež. paušál 7 x 6,95 eur, 2 x 7,21 eur, 1 x 7,41 eur a 1 x 7,63 eur, náhrada cestovného autobusom na pojednávania na Okresný súd Michalovce 10 x 1,70 eur, náhrada

za stratu času 12 x 11,59 eur, 4 x 12,02 eur, 4 x 12,35 eur, náhrada cestovného rýchlikom I. triedy na pojednávanie na Krajský súd v Košiciach 2 x 5,10 eur, náhrada za stratu času 8 x 12,71 eur, t.j. celkom vo výške 7 286,96 eur. Zo žalovaným uplatnených trov konania, odvolací súd za nedôvodné považoval náhradu súdneho poplatku vo výške 1 127,50 eur za druhé odvolanie, keďže povinnosť zaplatiť taký poplatok mu nevznikla a ani mu nebola uložená, odmenu za podania zo dňa 20.5.2010 a 22.8.2011, nakoľko sa jednalo o opakovanie tvrdení uvedených v predchádzajúcich podaniach a pokiaľ ide o náhradu cestovného, túto odvolací súd považoval za dôvodnú a účelnú vo výške náhrady cestovného za dopravu verejnými dopravnými prostriedkami, a to vzhľadom na vzdialenosť a dostupnosť spojenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.