KSKE 3 Cob 188/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/188/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509211120 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7509211120.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu X.. C. F. - O. T., P. X/ XX, T. IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: K.-T., spoločnosť s ručením obmedzeným, W. XX, K. nad D., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 7.900,11 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17Cb/251/2009-103 zo dňa 15.6.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/251/2009-109 zo dňa 6.7.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške a za obdobie špecifikované vo výroku rozsudku.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením konanie v rozsahu sumy 2.919,53 eur zastavil a vrátil žalobcovi súdny poplatok 157,64 eur cestou príslušného daňového úradu. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.689,78 eur spolu s úrokom z omeškania: - 11,25% zo sumy 568,81 eur od 25.1.2006 do zaplatenia (fa 2006/150) , - 11,50% zo sumy 568,81 eur od 20.4.2006 do zaplatenia (fa 2006/250) , - 10% zo sumy 552,16 eur od 20.1.2009 do zaplatenia (fa 2009/140) ako aj: - 11% úrok z omeškania zo sumy 568,81 eur od 26.10.2005 do 30.7.2006 (fa XXXX/XXX) , - 11,75% úrok z omeškania zo sumy 568,81 eur od 25.7.2006 do 27.10.2006 (fa XXXX/XXX) , - 12,25% úrok z omeškania zo sumy 758,41 eur od 22.10.2006 do 27.10.2007 a zo sumy 637,32 eur od 27.10.2007 do 6.11.2007 (fa XXXX/XXX.) , - 12,50% úrok z omeškania zo sumy 758,41 eur od 20.1.2007 do 28.10.2007 a zo sumy 564,30 eur od 27.10.2007 do 11.11.2007 (fa XXXX/XXX) , - 12,75% úrok z omeškania zo sumy 786,86 eur od 22.4.2007 do 25.4.2007 a zo sumy 661,22 eur od 25.4.2007 do 11.11.2007 (fa XXXX/XXX) , - 13% úrok z omeškania zo sumy 786,83 eur od 20.7.2007 do 21.7.2007 a zo sumy 661,22 eur od 21.7.2007 do 28.9.2008 (fa XXXX/XXX) , - 13% úrok z omeškania zo sumy 661,22 eur od 30.10.2007 do 28.9.2008 (fa XXXX/XXX) , - 13% úrok z omeškania zo sumy 805,82 eur od 20.1.2008 do 27.1.2008 a zo sumy 677,16 eur od 27.1.2008 do 6.5.2010 (fa XXXX/XXX) - 13% úrok z omeškania zo sumy 805,82 eur od 27.4.2008 do 18.5.2008 (fa XXXX/XXX) , - 13,25% úrok z omeškania zo sumy 834,26 eur od 25.7.2008 do 28.7.2008 a zo sumy 701,06 eur od 28.7.2008 do 6.5.2010 (fa XXXX/XXX) ,

- 13,25% úrok z omeškania zo sumy 701,06 eur od 21.10.2008 do 6.5.2010 (fa XXXX/XXX) , všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu žalobu ohľadom úroku z omeškania zamietol. Zároveň nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vylúčil na samostatné konanie s tým, že v konečnom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.900,00 eur spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a náhrady trov konania. Konštatoval, že ešte pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť v rozsahu sumy 3.290,80 eur dňa 8.4.2010, v dôsledku čoho o tomto čiastočnom späťvzatí a vrátení časti súdneho poplatku bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 15.4.2010. Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 11.6.2011 žalobca zobral žalobu späť v rozsahu sumy 2.919,53 eur, preto súd konanie ohľadne sumy 2.919,53 eur zastavil s poukazom na ust. § 96 ods. 1,2, 3 O.s.p. a zároveň v súlade s ustanovením § 11 ods.3, 4 zák.č. 71/1992 Zb. vrátil žalobcovi súdny poplatok. Prvostupňový súd poukázal na to, že predmetom konania v zmysle procesnej úpravy žalobcu podaním zo dňa 11.6.2011 zostala suma 1.689,78 eur, úrok z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr ku dňu ich zaplatenia a kapitalizovaná zmluvná pokuta vypočítaná ku dňu 2.4.2011 sumou 14.395,69 eur . Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pre žalovanú vykonával meranie imisií produkovaných B.., ktoré boli následne spracované do znaleckého posudku, tvoriaceho podklad pre určenie výšky majetkovej ujmy na poľnohospodárskej produkcii žalovanej. Vychádzajúc z dohody č. XXX/XXXX zo dňa 16.5.2000 a podľa jej časti V. bod. 1 bola dohodnutá cena úhrady 1.400,00 Sk za každú monitorovaciu stanicu. Cena sa fakturovala kvartálne a splatná bola do 20. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka. V rámci konania žalovaná preukázala, že Dohodu č. XXX/XXXX písomne vypovedala listom zo dňa 18.7.2006 a teda podľa čl. IV. ods. 2 zmluva zanikla dňom 1.11.2006. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že žalobca žalovanej vystavil okrem iného faktúru č. XXXX/XXX na sumu 568,81 eur splatnú 25.10.2005, ktorú žalovaná uhradila 31.7.2006, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 568,81 eur splatnú 24.1.2006, ktorú žalovaná nezaplatila vôbec, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 568,81 eur splatnú 19.4.2006, ktorú žalovaná nezaplatila vôbec, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 568,81 eur, splatnú 24.7.2006, ktorú žalovaná zaplatila 28.10.2007, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 758,41 eur, splatnú 21.10.2006, ktorú žalovaná zaplatila v sume 121,09 eur dňa 27.10.2007 a sumu 637,32 eur dňa 7.11.2007, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 758,41 eur, splatnú 19.01.2007, ktorú žalovaná zaplatila v sume 194,11 eur dňa 28.10.2007 a v sume 564,30 dňa 11.11.2007, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 758,41 eur, splatnú 21.04.2007, ktorú žalovaná zaplatila v sume 125,64 eur dňa 25.4.2007 a v sume 661,22 eur dňa 12.11.2007, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 786,86 eur, splatnú 19.07.2007, ktorú žalovaná zaplatila v sume 125,64 eur dňa 21.7.2007 a v sume 661,22 eur dňa 29.9.2008, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 661,22 eur, splatnú 29.10.2007, ktorú žalovaná zaplatila dňa 29.9.2007, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 805,82 eur, splatnú 19.01.2007, ktorú žalovaná zaplatila v sume 128,66 eur dňa 27.01.2008 a v sume 677,16 eur dňa 7.5.2008, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 805,82 eur, splatnú 26.04.2007, ktorú žalovaná zaplatila dňa 19.5.2008, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 834,26 eur, splatnú 24.07.2007, ktorú žalovaná zaplatila v sume 133,20 eur dňa 28.07.2008 a v sume 701,06 eur dňa 7.5.2010, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 701,06 eur, splatnú 20.10.2008, ktorú žalovaná zaplatila dňa 7.5.2008, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 552,16 eur, splatnú 19.01.2009, ktorú žalovaná nezaplatila. Poukázal na to, že vo vzťahu k tým faktúram, u ktorých došlo k úplnej úhrade, súd už rozhodoval iba o úrokoch z omeškania a to s poukazom na ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 1.2.2004 do 15.1.2009. Konštatoval, že v prvý deň omeškania každej jednotlivej faktúry bola základná sadzba NBS taká, ako sa jej domáhal žalobca, alebo nižšia než bola uplatnená žalobou. Vo vzťahu k fa č. XXXX/XXX na sumu 552,16 eur, splatnú 19.01.2009 poukázal na zákonné ustanovenie § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009, v zmysle ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva ako aj na znenie § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a uviedol, že dňa 20.1.2009 bola základná sadzba ECB 2%, a preto aj ohľadom tejto faktúry bola výška úroku z omeškania uplatnená správne. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o výške úroku z omeškania v zmysle žaloby.

Nezaplatenie faktúry č. XXXX/XXX na sumu 568,81 eur splatnú 24.1.2006, faktúry č. XXXX/XXX na sumu 568,81 eur, splatnú 19.4.2006 a faktúry č. XXXX/XXX na sumu 552,16 eur, splatnú 19.01.2009, odôvodnila žalovaná tým, že medzi účastníkmi vznikol spor ohľadom platnosti samotnej zmluvy, ktorú uzavreli, a preto tieto faktúry boli žalobcovi vrátené, avšak žalobca sa k nimi nijako nevyjadril a žalovanej neboli zaslané späť, či už so zmenami alebo v pôvodnej verzii. Keďže faktúry nemala žalovaná v účtovnej evidencii, k zaplateniu nedošlo. Poukázala tiež na to, že výkony realizované žalobcom, B. prestala akceptovať, čo bolo dôvodom toho, že zmluva bola vypovedaná s účinkami od 1.11.2006. Žalovaná však potvrdila, že aj po 1.11.2006 služby žalobcu využívali, avšak už iba na základe ústnej dohody, aj keď obsah vzájomných vzťahov sa riadil dovtedajšou úpravou (podmienky zostali rovnaké) . Tri faktúry, ktoré zostali nezaplatené, neboli uhradené z dôvodu nepoužiteľnosti posudku vypracovaného žalobcom, čo však žalobca namietal s poukazom na to, že on osobne B.l- u v žiadnom ohľade nepodliehal a posudky podával ako nezávislý znalec.

Prvostupňový súd citujúc ust. § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka uzavrel, že dokazovaním bolo nesporne zistené, že žalobca najprv na základe písomnej dohody zo dňa 16.5.2000 a od 1.11.2006 na základe ústne dohodnutej zmluvy s rovnakým obsahom vykonával pre žalovanú monitorovaciu činnosť a vybavenie monitorovacej stanice expozičným materiálom a následnú úpravu tohto materiálu pre potreby analýzy v analytických laboratóriách. Za túto činnosť si strany dohodli výšku i lehotu odplaty. Žalovaná nepreukázala v konaní vady , ktoré žalobcovi vytkla. Uviedol tiež, že za vecnú reklamáciu nemožno považovať samotné vrátenie faktúr iba preto, že posudok žalobcu tretia osoba neakceptovala. Za zvláštne prvostupňový súd považoval, že ak žalovaná nebola spokojná s činnosťou žalobcu, naďalej na základe ústnej zmluvy pokračovala v spolupráci s ním aj v období po 1.11.2006 a to až do počiatku roka 2009. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.689,78 eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle žaloby, nakoľko bol uplatnený v rozmedzí zákonom upravenej sadzby.

Pokiaľ prvostupňový súd v prevyšujúcom rozsahu žalobu ohľadom úroku z omeškania zamietol, poukázal na to, že žalobca v podaní zo dňa 11.6.2011, ktorým čiastočne zobral žalobu späť a upravil jej znenie, sa titulom faktúry č. XXXX/XXX domáhal zaplatenia sumy 552,16 eur s úrokom z omeškania 10% ročne zo sumy 568,81 eur od 20.1.2009 do zaplatenia. Keďže úroku z omeškania sa mohol domáhať iba zo sumy 552,16 eur, žaloba bola v rozsahu úroku z omeškania, v ktorom sa ho domáhal z vyššej sumy, než aká mu patrí, zamietnutá.

Vylúčenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty na samostatné konanie odôvodnil prvostupňový súd potrebou vykonania viacerých procesných úkonov ohľadne tohto nároku, ktoré sa bude viesť pod sp.zn. XXCb/XX/XXXX a v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti týkajúcej sa zaplatenia príslušenstva istiny - úrokov z omeškania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Z obsahu jej podania vyplýva, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa zaviazal ich spoločnosť k zaplateniu úrokov z omeškania a to aj napriek skutočnosti, že na pojednávaní štatutárny zástupca ich spoločnosti uviedol, že medzi účastníkmi konania v čase, keď už bola žalovaná v omeškaní so zaplatením záväzku voči žalobcovi, došlo k ústnej dohode, že žalobca nebude žalovanú z titulu omeškania žiadnym spôsobom penalizovať. K preukázaniu uvedenej skutočnosti štatutárny zástupca žalovanej uviedol ako svedka X.. N. H. st., ktorý bol tiež prítomný pri uzatváraní predmetnej dohody. Súd prvého stupňa uvedeného svedka vo veci samej nevypočul, taktiež navrhovateľ uzatvorenie predmetnej ústnej dohody nepoprel ani nijako nenamietal. S poukazom na vyššie uvedené mala za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vyššie uvedený dôkaz - vypočutie svedka X.. N. H. st. nevykonal, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti nie je vecne správny.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalovanej je nedôvodne a nedôstojne obchádzanie ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolanie nebolo podané proti výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým konanie v rozsahu sumy 2.919,53 eur zastavil, ktorým vrátil žalobcovi súdny poplatok 157,64 eur cestou príslušného daňového úradu a ktorým uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 1.689,78 eur ako ani proti výroku, ktorým súd vylúčil na samostatné konanie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, proti ktorému ani odvolanie nie je prípustné, a preto v týchto častiach sa stal rozsudok súdu prvého stupňa právoplatným a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia vo výroku o priznaných úrokoch z omeškania, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný, majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca na základe písomnej dohody zo dňa 16.5.2000 č. XXX/XXXX a od 1.11.2000 na základe ústne dohodnutej zmluvy s rovnakým obsahom vykonával pre žalovanú práce - meranie imisií, že nimi uzatvorená dohoda sa skutočne plnila, že cena za vykonané práce sa fakturovala kvartálne a splatná bola do 20. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka. V nadväznosti na to nebola sporná ani splatnosť jednotlivých faktúr, v zmysle ktorých žalobca (po späťvzatí žaloby čo do istiny) špecifikoval úrok z omeškania (od splatnosti faktúr do ich zaplatenia) , ktorého výška, vychádzajúc aj z obsahu podaného odvolania, žalovanou nebola spochybnená.

Odvolateľ v podanom odvolaní, v jeho napadnutej časti, t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia príslušenstva istiny - úrokov z omeškania spochybňuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď tvrdí, že súd prvého stupňa zaviazal spoločnosť k zaplateniu úrokov z omeškania a to aj napriek skutočnosti, že na pojednávaní štatutárny zástupca spoločnosti uviedol, že medzi účastníkmi konania v čase, keď bola žalovaná v omeškaní so zaplatením záväzku voči žalobcovi, došlo k ústnej dohode, že žalobca nebude

žalovanú z titulu omeškania žiadnym spôsobom penalizovať a že k preukázaniu uvedenej skutočnosti právny zástupca žalovanej uviedol ako svedka Ing. N. H. st., ktorý bol prítomný pri uzatváraní predmetnej dohody, pričom súd prvého stupňa uvedeného svedka vo veci samej nevypočul, z čoho vyvodil záver, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vo veci, pretože vyššie uvedený dôkaz - vypočutie svedka X.. N. H. st. nevykonal, a preto odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, posudzoval iba uvedený dôvod.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 22.3.2011 bolo príslušnému súdu doručené podanie žalovanej zo dňa 22.3.2011 (tomuto podaniu predchádzali pojednávania, ktoré boli odročené ako aj písomné stanoviská účastníkov konania) , z ktorého okrem iného len vyplýva, že žalovaná poukazuje na skutočnosť, že pri osobnom jednaní X.. C. F., X.. N. H. st. a X.. N. H. ml. sa dohodlo, že sa nebudú vzájomne penalizovať a že každá faktúra sa odsúhlasí jednotlivo, nakoľko B. s.r.o. neuznala merania X.. C. F. - O. T., ktoré mali byť podkladom k vyčísleniu škôd na poľnohospodárskej produkcií. Ohľadom tejto skutočnosti, na ktorú žalovaná len poukazovala, nebol pripojený žiadny listinný dôkaz (písomná dohoda o vzdaní sa nároku) a zo strany žalovanej, vychádzajúc z obsahu uvedeného podania, ani nevyplýva, že by žalovaná účastníka tzv. dohody navrhovala vypočuť ako svedka k ňou tvrdenej skutočnosti. Ani zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.6.2011 (čl. 95) , v rámci ktorého bol vykonaný výsluch účastníkov konania nevyplýva, že by žalovaná navrhla vykonanie dôkazu a to vypočutie svedka - X.. N. H. st. a to ani po poučení zo strany súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr odvolací súd neprihliada. Zo zápisnice z pojednávania totiž vyplýva, že po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účastníci konania nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a preto súd vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie vyhlásil za skončené.

Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní a konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, možno vyvodiť záver, že námietka odvolateľa nie je podľa § 205 ods. 2 O.s.p. ani spôsobilým dôvodom na podanie odvolania, pričom žalovaná iné dôvody, ktorými by sa mal odvolací súd zaoberať, neuvádza.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd môže podľa citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vykonať dôkaz len za predpokladu, že takýto dôkaz existuje a že ho účastník navrhne. Súd totiž nemôže uložiť žalobcovi, aby v konaní predložil dôkaz o tvrdení žalovanej. Je nesporné, že žalobca aj po čiastočnom späťvzatí čo do istiny zotrval na podanom návrhu ohľadne úrokov z omeškania a v konečnom dôsledku vyplýva uvedená skutočnosť aj z obsahu jeho vyjadrenia k podanému odvolaniu.

V nadväznosti na vyššie uvedené však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade zákonným dôsledkom omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku, je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania, teda ide o zákonný úrok (medzi účastníkmi nebol zmluvne dohodnutý úrok) a toto právo veriteľa vzniká zo zákona bez ohľadu na okolnosti vzniku omeškania. Táto sankcia v podobe úroku z omeškania pôsobí jednak preventívne a má tiež odradiť dlžníkov od neplnenia peňažných záväzkov, aby neoprávnene nepoužívali veriteľove peniaze a jednak má nahradiť veriteľovi ujmu, ktorá mu bola spôsobená tým, že nemohol včas disponovať svojimi finančnými prostriedkami.

Neuhradením záväzku v deň jeho splatnosti t.j. splatnosti faktúry sa žalovaná podľa § 365 Obchodného zákonníka dostala do omeškania nasledujúcim dňom a žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý si žalobca aj uplatnil v súlade s platnou právnou úpravou a to v lehote splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach do ich zaplatenia. Správne preto uzavrel súd prvého stupňa, že nárok žalobcu na úrok z omeškania je dôvodný, správne ustálil aj začiatok omeškania, čo žalovaná vrátane ani výšky úroku z omeškania nespochybnila, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku o priznaní úroku z omeškania potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p..

Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaná v podanom odvolaní netvrdí, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná dohoda o vzdaní sa práva (dohoda o odpustení dlhu) to znamená, práva žalobcu na úroky z omeškania a to podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo, že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne .

Za takejto situácie žalovanou navrhovaný výsluch svedka, ohľadne ústnej dohody o vzdaní sa práva žalobcu na úroky z omeškania je bez právnej relevancie, pretože takáto ústna dohoda o vzdaní sa práva, je pre nedodržanie písomnej dohody s poukazom na citované zákonné ustanovenie, absolútne neplatná.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.