KSKE 3 Cob 5/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/5/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210203964 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210203964.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu X., k.s., so sídlom v W. W., D. XX, IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu O. X., s.r.o. v konkurze, so sídlom v X., O. XXXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Hurbanova 14A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Q., s.r.o., so sídlom v O., F. 3, G.: XX XXX XXX, o zaplatenie 299,29 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 27.9.2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 299,29 eur s 18,25% - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,90 eur od 18.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,99 eur od 19.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 66,92 eur od 19.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 74,95 eur od 18.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 12,33 eur od 18.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 54,90 eur od 18.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 12,33 eur od 18.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 41,97 eur od 18.9.2007 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 63,70 eur na účet JUDr. Pavla O., advokáta so sídlom v W. W., M. XXA, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 17,50 eur, na účet Okresného súdu Košice II, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2010 domáhal zaplatenia sumy 299,29 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za zriadenie a užívanie telefónnej prípojky, ceny za poskytovanie verejných telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu X. S., a.s.. Poukázal na to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nedostavil sa ani na pojednávanie konané dňa 27.9.2010, keďže predvolanie si na pojednávanie neprevzal na aktuálnom sídle uvedenom v príslušnom obchodnom registri, a preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 48 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného ako aj žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 13.9.2010. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu X. S., a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako užívateľ, uzavreli dňa 17.6.2002 zmluvu o pripojení č. G s Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejnej telekomunikačnej služby ST T. zo dňa 30.8.2005, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému zriadiť telefónnu prípojku a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiace služby za podmienok stanovených zmluvou. Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie telefónnej

prípojky a cenu za poskytované verejné telekomunikačné služby podľa platnej Tarify ST. Žalovaný však v rozpore s uzavretou Zmluvou o pripojení a Dodatkom neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poplatky a služby, ktoré boli vymedzené faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 21,90 eur splatnou 17.6.2007, č. XXXXXXXXX na sumu 74,95 eur splatnou 17.6.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 13,99 eur splatnou 18.7.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 66,92 eur splatnou 18.7.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 12,33 eur splatnou 17.8.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 54,90 eur splatnou 17.8.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 12,33 eur splatnou 17.9.2007 a č. XXXXXXXXXX na sumu 41,97 eur splatnou 17.9.2007. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.8.2009 uzavretou medzi spoločnosťou X. S., a.s. ako postupcom a P. O., s.r.o., ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu voči žalovanej spoločnosti na spoločnosť P. O. s.r.o, ktorá následne túto pohľadávku postúpila dňa 14.12.2009 Zmluvou o postúpení pohľadávok (S na spoločnosť O. X., s. r. o. v konkurze.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 524, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1, 2 a § 43 ods. 5 písm.b/ zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008 tak, že vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v sieti žalobcu, ktorý sa podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka riadi i ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol žalovaný povinný hradiť cenu služieb vyúčtovaných žalobcom faktúrou za dohodnuté zúčtovacie obdobie. Faktúry boli žalovanému zaslané na adresu ním uvedenú pri uzatváraní zmluvného vzťahu.. Keďže žalovaný porušil dojednanie účastníkov, vzniklo žalobcovi právo na úhradu ceny poskytnutých služieb vo výške 299,29 eur, ktorá pozostáva z poplatkov a ceny služieb za poskytovanie telekomunikačných služieb vyfakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 21,90 eur splatnou 17.6.2007, č. XXXXXXXXX na sumu 74,95 eur splatnou 17.6.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 13,99 eur splatnou 18.7.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 66,92 eur splatnou 18.7.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 12,33 eur splatnou 17.8.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 54,90 eur splatnou 17.8.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 12,33 eur splatnou 17.9.2007 a č. XXXXXXXXXX na sumu 41,97 eur splatnou 17.9.2007. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008 aj úroky z omeškania vo výške 18,25% ročne, dohodnutých v časti IV. ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť Zmluvy o pripojení, z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný trovy konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 24,90 eur (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby) v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 2x 6,95 eur v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo je spolu 63,70 eur.

Vzhľadom na to, že žalobca bol v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.m/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh, zaviazal súd žalovaného v zmysle ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona na povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, a to v sume 17,50 eur ( položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov) .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Zastával názor, že došlo v konaní k vadám v § 221 ods. 1 písm.b/, h/ O.s.p., neboli vykonané dôkazy ohľadom prevedených cesii, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že mu nebolo oznámené postúpenie pohľadávky ani v jednom prípade podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Namietal oprávnenosť postúpenia pohľadávky zo strany P., s.r.o. a uviedol, že pôvodná pohľadávka bola majetkom X. S. a.s., ktorý pohľadávky postupoval Rámcovou zmluvou zo dňa 22.7.2009 spoločnosti P. O., s.r.o., ďalej len postupník č. 1. Uvedená zmluva nie je súčasťou spisu, ale súčasťou spisu sú tri odovzdávacie protokoly (v súvislosti so žalovaným) , v ktorých sa taxatívne uvádza, že sa postupujú za odplatu, z čoho vyvodil, že právoplatnosť a účinnosť prechádza okamihom zaplatenia. Keďže nemožno určiť pri čiastočných

úhradách, ktoré práva z pohľadávok prechádzajú v daný moment na postupníka, domnieval sa, že sa to deje až úplným zaplatením uvedenej sumy. Keďže nebolo preukázané, že uvedené pohľadávky boli zaplatené a či bol oprávnený postupník č. 1 dňa 14.12.2009 práva k uvedeným pohľadávkam ďalej postupovať, navrhoval vyžiadať saldokonto ku dňu 14.12.2009 od X. S. a.s. a postupníkom č. 1. Ďalej uviedol, že súčasťou spisu je aj postúpenie pohľadávky ku dňu 14.12.2009 na úpadcu O. X., s.r.o. v konkurze. Zdôraznil, že žalovaný nemal nikdy žiadne obchodné aktivity, na základe ktorých by mohli vzniknúť práva v súvislosti s majetkovou podstatou úpadcu. Úpadca v tomto prípade nakupoval pohľadávky rok a pol potom, čo uznesením Okresného súdu S. zo dňa 25.7.2007 č.k. XXK XX/XXXX- XXX bol na neho vyhlásený konkurz (právoplatnosť dňa 19.8.2008) . Uvedená pohľadávka nikdy nebola ani nepatrila do majetkovej podstaty súpisu majetku, súpisu pohľadávok úpadcu ani v iných možných súvislostiach spojených s konkurzným konaním, a preto zastával názor, že postúpenie pohľadávky medzi postupníkom č. 1 a úpadcom je ex tunc neplatné, nie z pohľadu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale je v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácií a teda správca podpisom na zmluve o cesii konal nad rámec kompetencií, ktoré mu umožňuje zákon. Domnieval sa, že zákonodarca mal v úmysle zákonom o konkurze a reštrukturalizácií konanie urýchliť a nie z tohto pohľadu umožniť úpadcom ďalšie komerčné aktivity využívajúc privilégia poskytnutých zákonodarcom napr. oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že správca je v konkurznom konaní jedným z najdôležitejších procesných subjektov i napriek tomu, že nie je účastníkom konania. Jeho právne postavenie je zložito štrukturované vo vzťahu k jednotlivým druhom účastníkov konania a má špecifické postavenie vo vzťahu k úpadcovi. Správca síce je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty, vrátane jeho speňažovania, ale nie je zástupcom úpadcu. Z pohľadu hmotného práva je konanie správcu ako konanie mandatára, pretože pokiaľ ide o majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, správca koná v mene úpadcu a na jeho účet. Túto svoju činnosť vykonáva v konečnom dôsledku v záujme uspokojenia pohľadávok veriteľov. Správca pri výkone svojej funkcie koná akoby zástupca veriteľov. Musí dosiahnuť v konkurznom konaní čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov, nie je však ani zástupcom veriteľov. Veritelia majú nadradené postavenie nad správcom, pretože prostredníctvom svojich orgánov alebo priamo (zabezpečení veritelia) sú oprávnení určovať správcovi záväzné pokyny pri správe a speňažovaní majetku.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. Citujúc ustanovenie § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že cesia pohľadávky je úkonom mimo dispozície dlžníka, nezávislým od jeho vôle. Postúpením pohľadávky prechádza na postupníka samotné majetkové právo ako aj všetky práva s ním spojené. Právna teória ako aj zákonné znenie jednoznačne hovorí, že momentom podpisu (uzavretia) zmluvy o postúpení pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva, vrátane práva uplatniť právo na súde. Postúpenie pohľadávky ako právny inštrument umožňujúci zmenu v osobe záväzkov je vybudovaný na základnom princípe neprípustnosti zhoršenia právneho postavenia postúpeného dlžníka. Právne postavenie dlžníka musí ostať postúpením pohľadávky (aj niekoľkonásobným) nedotknuté. Uvedený základný princíp sa prejavuje v celej právnej úprave postúpenia pohľadávok (§ 524 a nasl. OZ) , pričom osobitne je viditeľné v ustanovení druhej vety § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Citujúc uvedené ustanovenie uviedol, že právne postavenie dlžníka je dôsledne chránené v tom smere, že v čase, kedy už došlo k postúpeniu pohľadávky avšak dlžník sa o tejto skutočnosti ešte právne relevantným spôsobom nedozvedel, môže sa dlžník s účinkom zániku záväzku zbaviť svojho dlhu aj plnením postupcovi (t.j. osobe, ktorá v čase dlžníkovho plnenia už nie je veriteľom v dôsledku skoršieho postúpenia) . Uvedená právna konštrukcia je výnimkou oproti všeobecnému pravidlu, ktoré plneniu priznáva účinok zániku záväzku len ak je plnené oprávnenej osobe (veriteľovi) , a teda je to prejav ochrany dlžníka, ktorému je dovolené správať sa podľa stavu, ktorý mu je známy a nedbať na to, čo si jeho veriteľ eventuálne dojednal s osobou treťou (postúpenie pohľadávky) . Takáto právna úprave bez ohľadu na počet postúpení tej istej pohľadávky dôsledne znemožňuje, aby postúpenie pohľadávky bolo na úkor samotného dlžníka. Zdôraznil, že dlžník sa vždy mohol zbaviť svojho dlhu plnením jemu známemu veriteľovi. Postúpenie pohľadávky nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k postúpenému dlžníkovi, nakoľko prípadne nepriaznivé právne následky postúpenia pohľadávky zákon eliminuje dôslednou právnou úpravou ochrany dlžníka. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súvislosti s uvedeným postúpením, konštatoval, že tá bola jednoznačne založená okamihom uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie žalobca v konaní preukázal. V nadväznosti na to uviedol, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení bez ďalšie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka, ak však postupník nevie relevantne preukázať takéto oznámenie postupcu dlžníkovi, neznamená to, že

nie je aktívne vecne legitimovaný. V danom prípade musí postupník pri podávaní žaloby za účelom uplatnenia postúpenej pohľadávky svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázať a to doložením platnej zmluvy o postúpení, tak ako to urobil žalobca v predmetnom konaní. Uviedol tiež, že rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 22.7.2009 uzatvorená medzi pôvodným veriteľom pohľadávky Slovak S. a.s. a spoločnosťou P. O. s.r.o. je svojou povahou iba určitou zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv o postúpení pohľadávok (ako určitým všeobecným zmluvným rámcom) , pričom až samotným uzatvorením konkrétnych jednotlivých zmlúv o postúpení, v predmetnom prípade nazvaných ako odovzdávacie protokoly , ktoré tvoria obsah súdneho spisu, prešli konkrétne špecifikované pohľadávky, ktoré boli obsahom týchto jednotlivých zmlúv o postúpení resp. ich príloh na postupníka a to so všetkými právami s nimi spojenými. Zdôraznil, že každý odovzdávací protokol, ktorý je obsahom súdneho spisu, možno považovať za samostatnú zmluvu o postúpení pohľadávok a to vo vzťahu k predmetu postúpenia (pohľadávkam) , podrobne špecifikovaných v prílohe takéhoto právneho úkonu. Obdobný zmluvný mechanizmus bol následne použitý aj pri postúpení žalovaných pohľadávok zo spoločnosti P. O. s.r.o. na navrhovateľa, ako postupníka, pričom tento sa stal aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v tomto konaní a to dňom uzatvorenia konkrétnej, jednotlivej zmluvy o postúpení ( odovzdávacieho protokolu ) , ktoré sú obsahom súdneho spisu.

Vo vzťahu k námietkam odporcu ohľadne súladnosti konania správcu so zákonom, a teda súladnosti postupu správcu vo vzťahu k odporcom namietanému postúpeniu žalovaných pohľadávok na úpadcu zastával názor, že hodnotenie uvedenej otázky spadá skôr do pôsobnosti konkurzného súdu, bola príslušnému konkurznému súdu správcom podrobne vysvetlená a argumentačne zákonne podložená, pričom uvedený postup správcu je plne v súlade s ustanoveniami zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podrobnosť zdôvodnenie postupu a konania správcu v tejto otázke bola aj obsahom vyjadrenia správcu príslušnému konkurznému súdu, ktorý v prílohe tohto vyjadrenia pripojil.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca a žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich skutočností a tento dôkaz súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, uviedol správne skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že právne účinky právneho úkonu postúpenia pohľadávky nastávajú okamihom zaplatenia odplaty za postúpenie. V nadväznosti na to aj

vyžiadanie saldokonta ku dňu 14.12.2009 od X. S. a. s. a postupníkom P. O. s. r.o. považuje odvolací súd za právne bezvýznamné.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pohľadávku možno platne postúpiť písomnou zmluvou novému veriteľovi (postupníkovi) , na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) , nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) . Uzavretím zmluvy o postúpení postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými a naopak postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Postúpenie pohľadávky je teda mimo dispozície dlžníka, nezávislým od jeho vôle, a preto zákon v ustanovení § 526 ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že právne postavenie dlžníka ostáva postúpením pohľadávky nedotknuté. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky, alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Ide o prejav ochrany dlžníka, ktorému je dovolené správať sa podľa stavu, ktorý mu je známy. Ide teda o výnimku oproti všeobecnému pravidlu, ktoré plneniu priznáva účinok zániku záväzku len ak je plnené oprávnenej osobe (veriteľovi) . Je tiež potrebné zdôrazniť, že nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj platnej judikatúry vyplýva teda, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie a mohol by to len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Ak postupník nevie relevantne preukázať takéto oznámenie postupcu dlžníkovi, neznamená to však, že nie je aktívne vecne legitimovaný.

V danom prípade, vychádzajúc z obsahu spisu, žalobca ako postupník preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a to doložením platných zmlúv o postúpení pohľadávok. Uzatvorením konkrétnych zmlúv o postúpení označených ako odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok , ktoré sú súčasťou spisu, prešli konkrétne špecifikované pohľadávky, ktoré boli obsahom zmlúv o postúpení, resp. ich príloh na postupníka a to so všetkými právami s nimi spojenými. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že každý odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok možno považovať za samostatnú zmluvu o postúpení pohľadávok vo vzťahu k predmetu postúpenia (pohľadávkam) podrobne špecifikovaných v prílohe takéhoto právneho úkonu. Následným postúpením žalovaných pohľadávok zo spoločnosti P. s. r. o. na žalobcu ako postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v predmetnom konaní.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného ohľadne súladnosti konania správcu so zákonom a taktiež zastáva názor, že hodnotenie uvedenej otázky spadá skôr do pôsobnosti konkurzného

súdu, pretože tento disponuje komplexne uvedenými informáciami o priebehu a stave konkurzného konania a jednotlivými úkonmi v ňom uskutočnenými. Pri výkone správy majetku podliehajúceho konkurzu je totiž správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou (§ 7 ZKR) , aby pokiaľ to možno očakávať, došlo k zhodnoteniu majetku podliehajúceho konkurzu. Vhodným spôsobom ako dosiahnuť zhodnotenie majetku podliehajúceho konkurzu, prípadne zabrániť jeho znehodnoteniu je aj pokračovanie vo výkone niektorých podnikateľských činností, ktoré úpadca vykonával pred vyhlásením konkurzu. Ak sa po posúdení správcom takéto činnosti resp. ich prevádzkovanie javí ako ekonomicky rentabilné, dokonca ziskové a spôsobilé v konečnom dôsledku zhodnotiť resp. zvýšiť celkový objem majetkových hodnôt tvoriacich podstatu, je dokonca správca na výkon týchto činností povinný (§ 88 ods. 1 ZKR) . Pokiaľ teda správca postupoval v prísnom súlade s ustanoveniami zákona, ako aj s ohľadom na záväzné pokyny veriteľského výboru (§ 82 ZKR) , ktorými je správca v prípade ich súladnosti so zákonom ako aj záujmami ostatných veriteľov viazaný, konal právne dovoleným spôsobom.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené nepovažuje odvolanie žalovaného za dôvodné, keďže ním uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané.

Keďže žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by žaloba žalobcu nemala obstáť a neoznačil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by mohol preukázať zaplatenie uplatnenej peňažnej pohľadávky žalobcu, odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch, v ktorých bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie uplatnenej pohľadávky, úrokov z omeškania, súdneho poplatku a na náhradu trov konania ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ani nevyčíslil (§ 151 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.