KSKE 3 Cob 73/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/73/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612203132 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612203132.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Q. K., s.r.o., H. XX/X, J., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného spoločnosťou T.., Z.. Q. XX, B. B., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: Q. vlastníkov bytov J.", G. 25, Levoča, D.: XXX XXX XX, právne zastúpenému JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves o protinávrhu žalovaného o zaplatenie 647,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXCb/XX/XXXX-X zo dňa 14.3.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie o protinávrhu žalovaného o zaplatenie 647,17 eur zastavil, žalovanému Q. vlastníkov bytov J. , G. XX, E., IČO: XXX XXX XX vrátil súdny poplatok z protinávrhu v sume 31,90 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu v lehote 15 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu a zároveň vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 117,36 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne sa žalobca návrhom doručeným dňa 7.3.2011 domáhal zaplatenia sumy 9 576,16 eur s príslušenstvom, v dôsledku čoho súd vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 7.4.2011 platobný rozkaz č.k. 10Rob XX/XXXX-XX, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor s odôvodnením a zároveň podal protinávrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 647,17 eur. Dňa 22.12.2011 žalobca doručil príslušnému súdu späťvzatie žalobného návrhu a žalovaný cestou svojho právneho zástupcu dňa 19.1.2012 oznámil, že na protinávrhu trvá a zároveň žiadal priznať trovy konania.

Uznesením zo dňa 26.1.2012 č.k. XXCb/XX/XXXX-XX príslušný súd konanie o sumu 9 576,16 eur s príslušenstvom zastavil, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 627,24 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia, konanie o protinávrhu na sumu 647,17 eur vylúčil na samostatné konanie, žalobcovi Q. K., s.r.o., H. XX/X, J., IČO: XX XXX XXX vrátil súdny poplatok z návrhu v sume 567,90 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu a žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov J. , G. XX, E. vrátil súdny poplatok z podaného odporu v sume 567,90 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu.

Konštatoval prvostupňový súd, že právny zástupca žalovaného listom doručeným súdu dňa 9.3.2012 oznámil, že svoj protinávrh berie v celom rozsahu späť a to z dôvodu, že žalobca žalovanú sumu uhradil

a zároveň žiadal priznať trovy konania. Prvostupňový súd citujúc ustanovenie § 96 O.s.p. na základe späťvzatia protinávrhu žalovaného konanie o protinávrhu na zaplatenie sumy 647,17 eur zastavil.

Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku z protinávrhu žalovaného odôvodnil prvostupňový súd citovaním ustanovenia § 11 ods. 3, 4, 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a keďže žalovaný vzal návrh v celom rozsahu späť a súd konanie zastavil, priznal žalovanému právo na vrátenie súdneho poplatku za protinávrh krátený o minimálnu sumu 6,63 eur.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal žalobcu zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného trovy konania vo výške 117,36 eur, keďže žalobca zapríčinil, že konanie o protinávrhu, ktorý sa začal dôvodne sa muselo zastaviť z dôvodu správania sa žalobcu spočívajúceho v úhrade dlžnej sumy po podaní protinávrhu. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 117,36 eur a to z odmeny za 2 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia 41,49 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) , písomné podanie - protinávrh 41,49 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky) , DPH 20% 19,56 eur a z režijných paušálov 2 x 7,41 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) .

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania. Považoval uznesenie v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania za nesprávne, pričom vychádzal z toho, že žalovaný už bol uspokojený v rámci trov konania, ktoré mu boli priznané zo sumy, ktorú žaloval žalobca. Bolo by teda duplicitné, aby bol odmeňovaný aj z konania, ktoré síce inicioval on, ale v rámci jedného konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V nenapadnutej časti, a to vo výroku o zastavení konania a vo výroku, ktorým sa žalovanému vracia súdny poplatok z protinávrhu v sume 31,90 eur zostalo uznesenie súdu prvého stupňa právoplatné, keďže odvolaním nebolo dotknuté, preto nebolo odvolacím súdom ani preskúmavané.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza.

Súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v konaní o jeho protinávrhu, keďže k tomu boli splnené zákonné podmienky.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované zákonné ustanovenie ukladá povinnosť hradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, teda súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa tohto zákonného ustanovenia musí skúmať zavinenie účastníka konania na zastavení konania. Toto zavinenie však môže posudzovať iba z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak zobral žalobca návrh späť, potom z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je preto povinný nahradiť trovy

konania žalovanému. Z tejto všeobecnej zásady však platí výnimka - veta druhá citovaného ustanovenia, že ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Takýto prípad nastáva vtedy, ak žalovaný splní po podaní žaloby to, čoho sa žalobca v konaní domáhal.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný v konaní o peňažnom nároku žalobcu podal protinávrh na zaplatenie sumy 647,17 eur, ktorý príslušný súd po späťvzatí žaloby žalobcom o zaplatenie 9 576,16 eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Je potrebné zdôrazniť, že zo strany žalovaného nešlo o započítaciu námietku, išlo o vzájomný návrh, ktorým žalovaný uplatnil samostatný peňažný nárok vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca uhradil peňažný nárok uplatnený vzájomným návrhom žalovaného až následne, v dôsledku čoho žalovaný ešte pred začatím vo veci samej zobral žalobu späť a to v dôsledku správania sa žalobcu.

Za takejto situácie súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. a náležite sa vyporiadal s posúdením otázky zavinenia zastavenia konania účastníkom a to žalobcom, keď konštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania o vzájomnom návrhu žalovaného, pretože v konaní bolo preukázané, že k zaplateniu sumy uplatnenej vzájomným návrhom žalovaného došlo po podaní žaloby. Je tiež potrebné zdôrazniť, že správne a v súlade s platnou právnou úpravou rozhodol aj o trovách právneho zastúpenia žalovaného, výšku ktorých žalobca v odvolaní ani nespochybnil. Priznané trovy správne vyčíslil a správne aplikoval aj ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom následne správne posúdil aj ich účelnosť, keďže tieto vznikli v bezprostrednej súvislosti v konaní o vzájomnom návrhu, ktoré je samostatným konaním.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.