KSKE 4 Co 152/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 4 Co 152/2011

KS v Košiciach, dátum 23.05.2012, sp.zn. KSKE 4 Co 152/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/152/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506209534 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7506209534.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr. Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne U.. G. K., O.. XX.XX.XXXX, V.Ú. X. U. O. V., O. U. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom, v Košiciach, Rázusova č. 21, proti žalovanej Základnej škole a gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským, Magyar Tannyelvu Alapiskola és gimnázium, Moldava nad Bodvou, ul. ČSA č. 15, zastúpenej JUDr. Darinou Horváthovou, advokátkou, v Moldave nad Bodvou, Hlavná č. 8, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25. marca 2011 č.k. 11C/193/2006-139 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 172,16 eura do 3 dní od doručenia rozsudku na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Dariny Horváthovej.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom :

1/ žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.06.2006 a o náhradu mzdy z a m i e t o l a

2. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.2003 s dohodnutým pracovným pomerom na dobu neurčitú, druhom práce: výchovno- vyučovacia činnosť a miestom výkonu práce: sídlo žalovaného, pričom v pracovnom pomere bola už s právnym predchodcom žalovanej, a to od 02.09.1991. Dňa 23.06.2006 bolo jej žalovanou dané okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že dňa 07.06.2006 bola písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť dňa 06.06.2006 tým, že na pracovisku vulgárnymi výrazmi napádala a osočovala svojho kolegu C.. Z. U. a zároveň upozornená, že v prípade ak sa bude jej konanie opakovať, pristúpi k prísnejším opatreniam, a to až k skončeniu pracovného pomeru, ďalej, že na deň 14.06.2006 so začiatkom o 13.30 hodine ako riaditeľka školy zvolala zasadnutie pedagogickej rady školy, predmetom ktorého bolo vyhodnotenie maturitných skúšok zo všetkých maturitných predmetov, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnila a svojvoľne opustila pracovisko aj napriek tomu, že vedela, že jej účasť je na zasadnutí povinná a napokon, že dňa 15.06.2006 po prešetrení písomnej sťažnosti zistila, že je opodstatnená a že z jej strany došlo k ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny a to tým, že dňa

23.05.2006 vyzývala študentov gymnázia - maturantov, aby sa nezúčastnili záverečného slávnostného vyhodnotenia maturitných skúšok, ktoré zvolala predsedníčka maturitnej komisie PhDr. Hlavács Mária a na ktoré pozvala všetkých maturantov, maturitnú komisiu a pedagógov školy, ktorí sa zúčastnili maturitných skúšok. Vzniknutú situáciu musela zachraňoval triedna učiteľka maturantov, na výzvu ktorej sa napokon slávnostného vyhodnotenia zúčastnilo 70 % maturantov. Zároveň sama odmietla zúčastniť sa na záverečnom vyhodnotení maturitných skúšok s vyhlásením S takou maturitnou komisiou, ktorá nechala dvoch maturantov prepadnúť si nesadnem k jednému stolu ! . Dňa 15.06.2006 o 13.30 hodine ju riaditeľka školy na osobnom pohovore oboznámila s vyššie uvedenými skutočnosťami, ku ktorým nevedela na svoju obranu uviesť žiadne reálne argumenty a dňa 16.06.2006 doručila potvrdenie o návšteve lekára na deň 14.06.2006 v čase od 12.00 do 16.00 hodine. Svojím konaním hrubo porušila Kódex Rady školy morálneho profilu učiteľa, a to najmä ust. bodu 5 a bodu 9 a jej konanie je o to závažnejšie, že porušenia pracovnej disciplíny sa dopustila už viackrát, za čo bola aj viackrát písomne aj ústne upozornená a preto ho kvalifikuje ako porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. V okamžitom skončení pracovného pomeru zároveň bolo konštatované, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru prejednala aj zamestnanecká rada školy na svojom zasadnutí konanom dňa 16.06.2006, ako aj rada školy na svojom zasadnutí konanom dňa 19.06.2006. Žalobkyňa dňa 13.07.2006 oznámila žalovanej, že doručené jej skončenie pracovného pomeru je neobjektívne a vyzvala ju aby jej bola naďalej prideľovaná práca.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 68 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 47 ods. 1 písm. b) , § 81 a § 82 Zákonníka práce uzavrel, že pokiaľ ide o napádanie a osočovanie kolegu C.. Z. U., toto nie je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko sama žalovaná uviedla, že za vulgárne napadnutie a osočovanie tohto kolegu bola žalobkyňa písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a zároveň aj na možnosť, že v prípade ak sa bude jej konanie opakovať, bude s ňou skončený pracovný pomer. V prípade správania žalobkyne, ktorým porušila bod 5 a bod 9 etického Kódexu Rady školy, teda nejde o porušenie pracovnej disciplíny. Svedeckými výpoveďami študentov - maturantov nebolo preukázané, že by žalobkyňa ich vyzývala, aby sa nezúčastnili záverečného slávnostného vyhodnotenia maturitných skúšok a pokiaľ sa sama odmieta zúčastniť na tomto záverečnom vyhodnotení s vyhlásením, že s maturitnou komisiou, ktorá nechala dvoch maturantov prepadnúť si nesadne k jednému stolu, toto jej nelojálne správanie a opustenie školy v čase už po vyhodnotení taktiež nie je závažným porušením pracovnej disciplíny. Išlo o prejavenie názoru na neúspechy študentov počas týchto maturít a aj keď ide o správanie nie hodné učiteľky školy, keď nerešpektovala názor maturitnej komisie, nejde o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Dospel však k jednoznačnému záveru, že závažné porušenie pracovnej disciplíny je to správanie žalobkyne, keď opustila školu v čase, v ktorom mala vykonávať dozor nad študentmi bez akéhokoľvek upozornenia a oznámenia niekomu z vedenia školy. Bolo jej známe, aké následky môžu byť spôsobené jej neprítomnosťou pri dozore žiakov počas prestávky a že týmto správaním ohrozila zdravie týchto žiakov. Jej zdravotný stav, t.j. migréna, ktorou trpela v tento deň nebol taký zlý, lebo sama odišla na ošetrenie a na druhý deň sa dostavila do školy a riadne pracovala. Nič jej nebránilo splniť si povinnosť, zabezpečiť náhradu na dozore a ísť na vyšetrenie. Závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu aj tým, že sa nezúčastnila pracovnej porady, na ktorú bola riadne pozvaná a neospravedlnila svoju neúčasť. Následne na to o 2 dni riešila tento problém tak, že odovzdala lekárske potvrdenie o návšteve lekára a o ošetrení, ale bolo to až potom, čo bola upozornená riaditeľkou školy, že jej správanie je nezodpovedné a ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Na tom základe okamžité skončenie pracovného pomeru je opodstatnené a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že žalobkyňa síce bola neúspešná, ale jej neúspech bol založený na posúdení troch dôvodov okamžitého skočenia pracovného pomeru a súd dospel k záveru, že len v jednom z týchto troch dôvodov bola závažným spôsobom porušená pracovná disciplína a v dvoch dôvodoch nie. Preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej žalobe vyhovieť, alternatívne tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého

stupňa. Pre prípad zmeny napadnutého rozsudku žiadala priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa písm. d) tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Stotožnila sa s posúdením dvoch dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru súdom prvého stupňa pokiaľ uzavrel, že sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že išlo o správanie sa nepreukázané, resp. správanie nespĺňajúce kritériá závažného porušenia pracovnej disciplíny. Vytýkala však súdu prvého stupňa, že odôvodnenie, na základe ktorého posúdil jej konanie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny pri treťom z uplatnených dôvodov, nezodpovedá skutkovému vymedzeniu dôvodu žalovanou. Skutkové vymedzenie formulované v písomnom prejave žalovanej (okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.06.2006) jednoznačne a určito popisuje jej správanie spočívajúce v svojvoľnom opustení pracoviska a následnej neúčasti na pedagogickej rade. Žalovaná až v priebehu konania v písomnom podaní resp. pri výsluchu štatutárneho zástupcu popísala skutkovo odlišný dôvod, a to opustenie pracoviska v čase, keď vykonávala dozor nad študentmi, čo si osvojil aj prvostupňový súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia a posúdení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z formálneho hľadiska v zákonom určenej lehote na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru ako zrušujúceho prejavu, kvalitatívne odlišný dôvod spočívajúci v nevykonaní dozoru nad študentmi žalovaná neuviedla, a preto prvostupňový súd ho ani nemal hodnotiť. Tiež namietala, že aj v prípade, ak by žalovanou uplatnený dôvod bol totožný s dôvodom, resp. konaním uvádzaným prvostupňovým súdom je toho názoru, že s ohľadom na okolnosti jej neprítomnosti na pracovisku (zdravotný stav potvrdený ošetrujúcim lekárom) , jej hodnotenie samotnou riaditeľkou, resp. svedkami vypočutými v priebehu dokazovania (vysoká odbornosť, obľúbenosť v kolektíve) , ako aj dĺžku pracovného pomeru (viac ako 20 rokov) , nespĺňal by predpoklady pre posúdenie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následným okamžitým skončením pracovného pomeru. V tejto súvislosti tiež zdôraznila, že zamestnávateľ v daný deň nevykazoval u nej neospravedlnenú absenciu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, ako aj na pojednávaní pred odvolacím súdom, navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznať jej aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Uviedla, že z hľadiska žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov jej odvolanie nie je dôvodné, lebo súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne hodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec prejednal, podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

V posudzovanej veci išlo o žalobkyňou proti žalovanej uplatňovaný nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, oznámeného jej listom zo dňa 22.06.2006, doručeným jej dňa 23.06.2006, daného jej podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a na zaplatenie náhrady mzdy.

Žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalobkyňou dňa 22.06.2006, preto prejednávanú vec bolo potrebné posudzovať podľa Zákonníka práce v znení účinnom do 31. augusta 2007.

Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v uvedenom znení zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Právna úprava v uvedenom ustanovení v znení účinnom do 31.08.2007, teda predpokladala použitie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru len vo výnimočných prípadoch (túto zákonom zdôraznenú výnimočnosť uvedeného spôsobu skončenia pracovného pomeru už neobsahuje platná právna úprava) , a to ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažne.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi (predovšetkým ust. § 81 prípadne aj § 82 Zákonníka práce) , pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Porušenie pracovnej disciplíny môže zakladať dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa len ak je zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a ak dosahuje určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí porušenie pracovnej disciplíny dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Zákonník práce nedefinuje a ani inak neurčuje z akých hľadísk je potrebné pri posudzovaní, či ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny vychádzať, nepochybne tu však ide predovšetkým o hľadisko intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia, ktorú vykonáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, okolnosti, t.j. situácia, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, dôsledky tohto porušenia pre zamestnávateľa, či konaním zamestnanca bola zamestnávateľovi spôsobená škoda a v akej výške a podobne. Len zohľadnenie uvedených konkrétnych okolností môže viesť k záveru o intenzite závažného porušenia pracovnej disciplíny aj v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, správne prihliadal na všetky uvedené konkrétne okolnosti a správne po zohľadnení všetkých týchto okolností uzavrel, že konanie žalobkyne dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Výsledkami vykonaného dokazovania je totiž preukázané, že žalobkyňa kritického dňa 14.06.2006 opustila pracovisko bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom svoj obchod ospravedlnila, nijakým spôsobom neoznámila, že má zdravotný problém, pre ktorý musí opustiť pracovisko za účelom návštevy lekára (napr. ani prostredníctvom kolegu) a nepreukázala ani akútnosť jej zdravotných problémov, zakladajúcu takýto jej postup (napr. že bola nútená zavolať si sanitku, resp. rýchlu zdravotnú pomoc a podobne) . Nepreukázala teda, že jej zdravotné ťažkosti jej zabránili riadne sa ospravedlniť, resp. aspoň do knihy odchodov poznamenať čas odchodu s poznámkou o akútnych zdravotných problémoch a dôvode odchodu (potreba návštevy lekára) a zároveň zabezpečiť náhradu za seba na vykonávanie dozoru nad žiakmi cez prestávku, ktorý v ten deň mala vykonávať. Neospravedlnila ani svoju neúčasť na zasadnutí pedagogickej rady školy zvolanej v uvedený deň na 13.30 hodine, predmetom ktorého bolo vyhodnotenie maturitných skúšok zo všetkých maturitných predmetom, hoci vedela, že jej účasť je na zasadnutí povinná. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že o svojich zdravotných problémoch riaditeľku žalovanej školy neinformovala ani na druhý deň, keď si ju táto zavolala za účelom vysvetlenia jej konania v predchádzajúci deň a žalobkyňa jej ani vtedy o návšteve lekára nepovedala a potvrdenie o návšteve lekára predložila až následne.

V uvedenej súvislosti nemožno súhlasiť s odvolaním žalobkyne, že súd prvého stupňa nemal hodnotiť skutočnosť, že v čase opustenia pracoviska žalobkyňou mala táto vykonávať dozor nad žiakmi, lebo tento dôvod neobsahuje skutkové vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny v okamžitom skončení pracovného pomeru. Naopak súd prvého stupňa pri posúdení konkrétnych okolností za účelom hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou správne prihliadal aj na situáciu, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou spočívajúcom vo svojvoľnom odchode z pracoviska došlo a správne hodnotil, že sa tak stalo (o.i.) v čase, keď žalobkyňa bola určená na vykonávanie dozoru nad žiakmi počas prestávky. Aj so zreteľom na uvedenú okolnosť bolo potom namieste hodnotiť

toto porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou ako závažné a zakladajúce dôvod na zvolený postup žalovanej, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru, a to aj napriek tomu, že za dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je v súdnej praxi považovaná spravidla až opakovaná neospravedlnená neprítomnosť v práci. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynuli aj ďalšie okolnosti odôvodňujúce hodnotenie porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou ako závažného, menovite porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou už v minulosti, spočívajúcom v jej konaní v rozpore s oprávnenými záujmami žalovanej, ktoré viedlo k napísaniu petície pedagógmi školy podpísanej 35 pedagógmi žalovanej školy a následne k doporučeniu rady školy skončiť pracovný pomer so žalobkyňou (zápisnica zo zasadnutia Rady školy pri základnej škole a gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Moldave nad Bodvou zo dňa 10. decembra 2002- čl. 120) .

Práve z týchto dôvodov, keďže nebolo možné uzavrieť naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny za jej právne zastúpenie za vyjadrenie k odvolaniu 57,- eur, účasť na pojednávaní dňa 24.05.2012 58,69 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eura a 1 x 7,63 eura, náhrady za stratu času (2 x 12,71 eura) 25,42 eura a náhrady cestovného 16,01 eura, spolu v sume 172,16 eura. Nepriznal jej odmenu za úkon porada s klientom, prejednanie odvolania, lebo vykonanie tohto úkonu právnej služby nebolo preukázané listinným dôkazom (záznamom o porade s klientom) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.