KSKE 4 Co 226/2010 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 4 Co 226/2010

KS v Košiciach, dátum 26.02.2012, sp.zn. KSKE 4 Co 226/2010

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/226/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206212621 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206212621.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., D. XX, zastúpený JUDr. Michalom Urbanom, advokátom v W., W. XX, proti žalovanému T. R. -W., B.. X.X.XXXX, bytom v W., X. X, IČO: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Martinom Breznenom, advokátom v Košiciach, Vrátna 20, o úhradu zmluvnej pokuty 18.867,42 euro a nákladov na odstránenie vád 5.056,89 euro s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 15C 49/2006-251 zo dňa 5.5.2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a zaviazal ho zaplatiť náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 568.400.- Sk a náhradu nákladov na odstránenie vád vo výške 152.344.- Sk s prísl. na tom skutkovom základe, že účastníci konania uzavreli 1.8.2005 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž technológie kotolne a solárneho systému na rodinnom dome žalobcu za dohodnutú cenu 490.000.- Sk v termíne do 15.10.2005, pričom termín plnenia bol poistený zmluvnou pokutou vo výške 2 % denne z ceny dodávky, čo činí 9.800.- Sk za každý deň omeškania. Tvrdil, že žalovaný ako zhotoviteľ diela napriek riadnemu spolupôsobeniu žalobcu dokončil dielo až 13.12.2005, preto omeškanie trvalo 58 dní a tak zmluvná pokuta prestavuje čiastku 568.400.- Sk (58 x 9.800.- Sk) . Námietky žalovaného, že pri formulácii zmluvy o dielo došlo k chybe pri uvedení výšky zmluvnej pokuty, pretože zmluvná pokuta mala byť 0,2 % a nie 2 % denne, považoval žalobca za neopodstatnené, nakoľko sám žalovaný predkladal žalobcovi zmluvu o dielo aj so zmluvnou pokutou vo výške 2 % denne z ceny dodávky.

Titulom nároku náhrady nákladov za práce vykonané na odstraňovaní vád dodávky žalovaným sa domáhal sumy 152.344.- Sk s prísl. s odôvodnením, že po spustení vykurovacieho systému zhotoveného žalovaným nebolo možné v dome dosiahnuť predpísané teploty, že montáž vykurovacieho systému vykonal podľa neho žalovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo žalobca zistil zo správy zhotoviteľky projektovej dokumentácie N.. W. O.. Keďže žalovanému už nedôveroval, opravu technológie kotolne a solárneho systému si objednal u H. X. - X. a ten vyfakturoval žalobcovi sumu 147.344.- Sk. Vadu spočívajúcu v úniku napájacej vody z vykurovacieho systému odstránil ďalší zhotoviteľ N. Y. - N. so sídlom P. W. a za vykonané práce žalobcovi fakturoval sumu 15.864.- Sk. Žalobca tvrdil, že u žalovaného ako zhotoviteľa diela reklamoval vady telefonicky, osobne aj písomne, žalovaný sa mu však vyhýbal a preto bol nútený objednať odstránenie vád u iných dodávateľov, lebo rozsah vád

bol taký, že nemohol dielo užívať, preto v zmysle ust. § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal právo aj na zrušenie zmluvy.

V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti zo zmluvy o dielo riadne a včas, čím zapríčinil omeškanie dohodnutého termínu 15.10.2005 so splnením predmetu zmluvy podľa čl. 5 predmetnej zmluvy, z toho dôvodu žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so splnením svojho záväzku. Dňa 13.12.2005 žalobca pri podpise odovzdávacieho protokolu nevzniesol ku kvalite a rozsahu vykonaného diela žiadne námietky, pričom v článku 10 zmluvy je jasne definovaný spôsob a postup pri uplatnení zodpovednosti za vady diela. Žalovaný poprel, že žalobca ho osobne či telefonicky kontaktoval za účelom uplatnenia vady vykonaného diela. Reklamáciu vykonal listom z 23.1.2006 a ten zaslal žalovanému až 20.4.2006. Žalobca sa neobrátil na žalovaného, aby odstránil vytýkanú vadu diela v záručnej dobe, ale dal si vykonať opravu iným subjektom, čím nepostupoval podľa čl. 10 zmluvy o dielo. Poukázal na to, že zmena diela bola uskutočnená na žiadosť žalobcu a s jeho súhlasom, dielo bolo funkčné a vada tvrdená žalobcom nebola neodstrániteľná, ani takého charakteru a rozsahu, aby odovzdané dielo nebolo funkčné a žalobca ho nemohol riadne užívať.

Žalobca písomnou reklamáciou z 23.1.2006 reklamoval u žalovaného, že vo vykurovanom objekte nie je možné dosiahnuť požadované teploty, avšak neuplatnil voľbu zodpovednostného práva, čo má za následok zánik tohto práva, ku ktorému súd bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ si občan uplatnil u organizácie právo zo zodpovednosti za vady, a organizácia mu nevyhovela, môže sa domáhať svojho práva na súde vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo u organizácie uplatnilo. Nakoľko žalobca si neuplatnil pri vytknutí vady konkrétne právo zo zodpovednosti za vadu, aj keď tak urobil v záručnej dobe, nezačala mu plynúť ani lehota na uplatnenie práva na súde. Ak žalobca ako objednávateľ iba vadu reklamoval (vytkol) a neuplatnil si konkrétne právo zo zodpovednosti za vady zhotoveného diela u žalovaného, nedošlo k riadnemu uplatneniu práva. V prvom rade objednávateľ má právo na bezplatné odstránenie vady pri odstrániteľnej vade, ako tomu bolo v danom prípade, čo aj žalobca nerealizoval, ale reklamovanú vadu si dal odstrániť u iného subjektu namiesto žalovaného ako zhotoviteľa. Iba pri neodstrániteľnej vade by žalobca mal právo na zrušenie zmluvy alebo primerané zníženie ceny. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že išlo o vadu odstrániteľnú, ktorú žalobca aj odstraňoval prostredníctvom H. X.. Žalobca v konaní nepreukázal vadu úniku napájacej vody, ktorú u žalovaného ani nereklamoval a neuplatnil si ani u tejto vady konkrétne zákonné právo zo zodpovednosti za vady, aj keď tieto práva vyplývajú priamo zo zákona.

V prejednávanej veci súd právne posúdil, že ide o zodpovednosť za vadu, ktorá sa vyskytla po prevzatí veci v záručnej dobe (tzv. záručná zodpovednosť) , lebo žalovaný ako zhotoviteľ dielo dokončil a odovzdal žalobcovi 13.12.2005. Do zhotovenia diela žalobca neodstúpil od zmluvy, ale reklamoval vadu, že po spustení vykurovacieho systému nebolo možné v objekte dosiahnuť predpísané teploty. Následne pre nedôveru k žalovanému opravu technológie kotolne a solárneho systému objednal u H. X. - X.. Projektantka domu N.. O. W. za chybu pri montáži vykurovacieho systému považovala nedodržanie rozdielnych teplôt vykurovacieho média pre radiátorový a podlahový okruh. Pred súdom ako svedkyňa vypovedala, že spojenie vykurovacieho systému do jedného okruhu sa vykonalo po vzájomnej dohode účastníkov konania, t.zn., že zmena projektu bola vykonaná so súhlasom žalobcu, aj keď žalobca to popieral v konaní a tvrdil, že viackrát ústne reklamoval u žalovaného nedosiahnutie požadovanej teploty vo vykurovacom systéme. Pracovníci žalovaného aj prestavovali kotol, ale systém podľa žalobcu nefungoval, lebo nemohol regulovať teplotu na termostate kotla. Následne odobral žalovanému kľúče od stavby, zavolal servisného pracovníka z Viessmannu L.. Y. a ten zistil, že systém nie je zhotovený podľa projektu, čo bolo uvedené v správe projektantky N.. O.. Žalobca si zabezpečil odstránenie vady funkčnosti vykurovacieho systému inou firmou, ktorá po odstránení vady vykurovací systém sfunkčnila. Žalobca si nebol vedomý nesplnenia svojich povinností podľa zmluvy o dielo v rámci stavebnej pripravenosti.

Ďalším dokazovaním súd zistil zo správy SPP distribúcia, a.s. z 31.3.2008, že plynová prípojka pre RD žalobcu bola zrealizovaná a napustená plynom dňa 4.10.2005. odberné plynové zariadenie bolo zrealizované dňa 3.11.2005. Podľa správy Východoslovenskej energetiky, a.s. pripojenie odberného miesta elektriny u žalobcu bolo zrealizované 17.6.2005.Vodovodná prípojka RD žalobcu bola zriadená 29.6.2005, čo súd zistil zo správy Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo 14.4.2008. Zo stavebného denníka predloženého žalobcom vyplynulo, že v popise prác dňa 17.6.2005 sa uvádza prípojka elektriky, dňa 29.6.2005 napojenie vody.

Súd vyvodil z dokazovania záver, že žalobca nedodržal zákonný postup pri reklamácii zhotoveného diela, keď pri odstrániteľnej vade nepožadoval bezplatné odstránenie vady u žalovaného, ale neúčinne zrušil zmluvu (nakoľko jeho prejav odstúpenia od zmluvy sa nedostal do dispozičnej sféry žalovaného ) a vadu odstrániteľnú žiadal odstrániť u iného subjektu, pričom v konaní nepreukázal, aby išlo v danom prípadne o väčší počet vád, ako to tvrdil, pre ktoré nemohol vec riadne užívať a aby aj z toho dôvodu mu vzniklo právo na zrušenie zmluvy. Pri vytknutí vady 23.1.2006 neuplatnil voľbu zodpovednostného práva a tak dôvodom neplatnosti uplatnenia práva v tomto prípade bola aj neurčitosť právneho úkonu, t.j. voľby práva na strane žalobcu. Omeškanie stavebnej pripravenosti na strane žalobcu, pokiaľ ide o plynovú prípojku, malo za následok posun v termíne splnenia zmluvy zhotoviteľom, preto omeškanie na strane objednávateľa nemôže mať za následok omeškanie s nedodržaním termínu odovzdania diela na strane žalovaného ako zhotoviteľa, z čoho nemôže napokon žalobca vyvodzovať svoj nárok na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. 11 zmluvy.

Na základe týchto záverov súd návrh v celom rozsahu zamietol ako právne nedôvodný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4Co 182/2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v náväznosti na to zrušil aj rozhodnutie o trovách konania zo dňa 26.8.2009.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu, vyplývajúci zo zodpovednosti za vady, ten označil odvolací súd za nezodpovedajúci zákonu. Konštatoval, že žalobca ako spotrebiteľ neoznačil svoj nárok náležite, že mohol stratiť dôveru k žalovanému, ale v takom prípade by miesto odstránenia vady kvôli viackrát bezúspešnému opakovanému pokusu žalovaného mohol si vady odstrániť a žiadať náhradu škody v cene tohto odstránenia iba v prípade, že by platne zrušil zmluvu podľa ust. § 648 ods. 2 Obč. zákonníka. Ak v odvolaní formuluje svoj nárok žalobca v zmysle náhrady škody bez zrušenia zmluvy, odvolací súd poukázal na to, že ide zrejme o márny pokus, ktorý je naviac nezákonný. Odvolací súd teda považoval nárok žalobcu v tejto časti za nezákonný pre nedodržanie zákonného postupu podľa cit. ust. OZ.

Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a zo skutočnosti, že žalobca v konaní zotrval na svojej žalobe a všetkých vyjadreniach bez označenia ďalších dôkazov a bez zmeny označenia svojho nároku, súd nemal skutkové podklady k tomu, aby priznal žalobcovi uplatnený nárok. Ani doplnením dokazovania nebolo preukázané, aby žalobca uplatnil včas a riadne právo zo zodpovednosti za vady u žalovaného. Nesporne predmetom diela bola dodávka a montáž technológie kotolne a solárneho systému podľa projektovej dokumentácie, pričom žalovaný ako zhotoviteľ dielo vykonal a žalobca ako objednávateľ potvrdil jeho prevzatie svojim podpisom v odovzdávacom protokole dňa 13.12.2005, v ktorom nie sú uvedené žiadne vady diela pri jeho prevzatí. V zmluve o dielo v čl. 10 si účastníci jasne definovali spôsob a postup uplatnenia zodpovednosti vád diela, keď žalobca ako objednávateľ zjavné vady mal uviesť v preberacom protokole s tým, že k prevzatiu diela dôjde až po úplnom odstránení týchto vád, ktoré žalovaný mal odstrániť do 10 dní od dátumu ich uvedenia v preberacom protokole. Žalobca do zhotovenia diela neodstúpil od zmluvy, ale reklamoval, že po spustení vykurovacieho systému nebolo možné v objekte dosiahnuť predpísané teploty, pričom poukazoval na správu N.. O. zo 7.2.2006, a následne pre nedôveru voči žalovanému opravu technológie kotolne a solárneho systému

si objednal u H. X. - X.. Žalobca v záručnej dobe síce reklamoval (vytkol) vadu dodávky vykurovacieho a solárneho systému (nemožnosť dosiahnuť požadované teploty) písomnou reklamáciou z 23.1.2006, ktorú až 20.4.2006 žalovanému doručil, avšak neuviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád si uplatňuje u vytknutej vady. V prvom rade objednávateľ má právo na bezplatné odstránenie vady pri odstrániteľnej vade, ako tomu bolo v danom prípade, avšak žalobca ním reklamovanú a vytknutú vadu si dal odstrániť u iného subjektu a nedožadoval sa toho u žalovaného ako zhotoviteľa diela. V súlade s ust.§ 648 ods. 2 OZ mal právo žalobca zrušiť zmluvu pri neodstrániteľnej vade, ak by bránila riadnemu užívaniu veci a tiež mal právo zrušiť zmluvu pri odstrániteľnej vade (ako to bolo v prejednávanej veci) , ak pre opätovné vyskytnutie vady po oprave alebo väčší počet vád nemohol by vec riadne užívať. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby vada vytknutá žalobcom bola neodstrániteľná, lebo ako sa preukázalo, odstraňoval ju prostredníctvom H. X.. Súčasne žalobca uvádzal ďalšiu vadu spočívajúcu v úniku napájacej vody z vykurovacieho systému, ktorú odstránil N. Y. - N., ale v konaní nepreukázal, aby túto vadu úniku napájacej vody vôbec u žalovaného reklamoval, aby táto vada vznikla konaním žalovaného a aby uplatnil si u tejto vady príslušné právo zo zodpovednosti za vady. t.j. čo žiada z titulu zodpovednosti za vady. Riadne neuplatnenie práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe má za následok zánik tohto práva, ku ktorému súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaný nezodpovedá ani za vady veci, ktoré nevznikli v dôsledku poskytnutej služby. Vada poskytnutej služby musí mať svoj pôvod v zmluvnom základe a žalovaný nezodpovedá za vady, ktoré nevznikli v dôsledku poskytnutej služby. Taktiež v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, aby množstvo a rozsah vád bol taký, že nemohol dielo riadne užívať, nakoľko hodnoverne bolo preukázané iba reklamovanie nedosiahnutia požadovaných teplôt vo vykurovanom objekte, a nie reklamácia akýchkoľvek ďalších vád.

Žalobca tým že nedodržal zákonný postup pri reklamácii zhotoveného diela, keď pri odstrániteľnej vade nepožadoval bezplatné odstránenie vady u žalovaného, ale neúčinne zrušil zmluvu (nakoľko jeho prejav odstúpenia od zmluvy sa nedostal do dispozičnej sféry žalovaného ) a vadu odstrániteľnú žiadal odstrániť u iného subjektu, nemá nárok na náhradu vynaložených nákladov na odstránenie vady.

Na základe uvedených dôvodov, v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, žalobu v tejto časti zamietol.

Súd hodnotil okolnosti, ktoré mali za následok posun v termíne splnenia zmluvy žalovaným ako zhotoviteľom. Vzal do úvahy, že žalobca ako objednávateľ mal zabezpečiť stavebnú pripravenosť objektu podľa zmluvy v termíne do 15.9.2005 (čl.6 bod 6.1 ) , čo však preukázateľne nesplnil, čím sám porušil podmienky zmluvy. Svedčí o tom obsah predloženého stavebného denníka, aj správa SPP, a.s., o čase realizácie plynovej prípojky, podľa ktorej odborná skúška plynového zariadenia bola vykonaná až 3.11.2005, keďže ide o kompetentný subjekt, ktorý sám konštatoval realizáciu plynovej prípojky v zmysle platných noriem a zákona až 4.10.2005., a napokon aj výsluchy svedkov, podľa ktorých plynová prípojka na RD žalobcu bola realizovaná až po ukončení prác žalovaným. Omeškanie stavebnej pripravenosti na strane žalobcu, pokiaľ ide o plynovú prípojku ( tlaková skúška p. Urdu 18.9.2005 nemala súvis s plynovou prípojkou) , malo tiež za následok posun v termíne splnenia zmluvy zhotoviteľom, keďže išlo o záväzok žalobcu ako objednávateľa podmieňujúci plnenie zmluvy. Omeškanie v stavebnej pripravenosti na strane objednávateľa môže mať za následok posun v termíne splnenia zmluvy zhotoviteľom. Takto si do zmluvy účastníci sformulovali následky omeškania (bod 6.1. čl. 6) . Za tohto skutkového stavu, keď žalobca stavebne stavbu nepripravil do 15.9.2005 ako podľa zmluvy mal a sám bol v omeškaní so splnením stavebnej pripravenosti, nemožno ani určiť, kedy žalovaný mohol objektívne dielo dokončiť a odovzdať a tým splniť svoju zmluvnú povinnosť, pretože tieto povinnosti na seba nadväzujú a nemožno ich oddeliť. Ak žalobca ako objednávateľ sa dostal do omeškania a teda porušenie zmluvy nastalo na jeho strane (plynová prípojka zabezpečená až 4.10.2005, nie do 15.9.2005) , nemá to za následok omeškanie žalovaného ako zhotoviteľa, z čoho nemôže žalobca vyvodzovať nárok na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. 11 zmluvy.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorý má akcesorickú povahu ku hlavnému dlhu, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Zmluvnú povinnosť možno dohodnúť pre prípad porušenia

akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Dlžník ale nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Súd na základe uvedených dôvodov považoval v konaní za rozhodujúce, že omeškanie objednávateľa nemôže mať za následok omeškanie zhotoviteľa, pretože tieto sa navzájom vylučujú. V konaní nebola splnená podstatná náležitosť na vznik nároku na zmluvnú pokutu, a to porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľ diela. Nesplnením povinnosti žalobcu nastala nová právna skutočnosť - omeškanie objednávateľa, s ktorou sa spája nový následok, že žalovaný ako zhotoviteľ už nebol povinný a objektívne spôsobilý splniť svoj záväzok odovzdať predmet zmluvy do 15.10.2005 podľa zmluvy a tým nedošlo k zavinenému porušeniu povinnosti z jeho strany a vzniku nároku na zmluvnú pokutu žalobcovi. Na základe uvedených dôvodov súd sa nezaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty v zmluve o dielo, ak v konaní nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, aby žalovaný odovzdanie diela po termíne 15.10. 2005 zavinil, a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré súd prvého stupňa náležite odôvodnil.

Proti tomuto rozsudku včas a v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zdôraznil, že prvostupňový súd nepostupoval v naznačených smeroch odvolacím súdom a predovšetkým je potrebné, aby sa objasnila otázka zavinenia porušenia zmluvy žalovaným a ak sa zistí, že je povinný platiť zmluvnú pokutu, či táto pokuta je primeraná.

V odvolaní zdôraznil, že zo správy Slovenského plynárenského priemyslu z 31.3.2008 súd zistil, že plynová prípojka pre rodinný dom žalobcu bola zrealizovaná a napustená plynom 4.10.2005. Z toho teda vyplynulo, že žalobca meškal s odovzdaním iba plynovej prípojky, ktorú zhotoviteľ potreboval až ku dňu dokončenia diela vykurovacieho systému na skúšanie jeho zručnosti 19 dní. Preto povedal že je mylné konštatovanie súdu, že za tohto skutkového stavu nemožno ani určiť, kedy žalovaný mohol objektívne dielo dokončiť a odovzdať ho žalobcovi, že nesplnením povinnosti žalobcu nastala nová skutočnosť omeškania objednávateľa (žalobcu) , s ktorou sa spája nový následok, že žalovaný ako zhotoviteľ už nebol povinný a objektívne spôsobilý splniť svoj záväzok, odovzdať dielo do 15.10.2005 podľa zmluvy a tým teda nedošlo k zavinenému porušeniu povinnosti z jeho strany a vzniku nároku na zmluvnú pokutu žalobcovi. Výškou dohodnutej zmluvnej pokuty v zmluve o dielo sa už súd nezaoberal a žalobu v celom rozsahu zamietol. Vytýkal súdu prvého stupňa, že tento nevzal do úvahy, že oproti omeškaniu žalobcu s odovzdaním prípojky plynu o 19 dní, bol žalobca omeškaní s odovzdaním diela - vykurovacieho systému po dobu 57 dní, čo je zjavný nepomer.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a zistil, že nie sú podmienky ani pre zmenu ani pre potvrdenie rozhodnutia.

Prvostupňový súd síce doplnil dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia, avšak aj po doplnení dokazovania ostávajú niektoré dôvody pre vyhovenie , resp. pre zamietnutie žaloby neobjasnené. Predovšetkým je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam, pokiaľ ide o otázku, koho zaťažuje dôkazné bremeno. Pri porovnaní podobného ustanovenia § 420 ods. 3, treba vychádzať zo záveru, že zmluvná pokuta sa musí zaplatiť, ak dlžník nepreukáže, že porušenie povinnosti nezavinil. Táto otázky však nebola nijakým spôsobom objasnená, ani v priebehu doplneného dokazovania.

Naviac Občiansky zákonník v ust. § 545 a v znení zákona č. 568/2007 ustanovil, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Bolo predovšetkým potrebné, aby sa objasnila otázka zavinenia porušenia zmluvy žalovaným a ak táto sa zistí, potom či povinný mal platiť zmluvnú pokutu a aká jej jej primeraná výška. Týmto sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal, pretože považoval v konaní za rozhodujúce, že omeškanie objednávateľa nemôže mať za následok omeškanie zhotoviteľa, pretože tieto sa navzájom vylučujú a nesplnením

povinnosti žalobcu nastala nová právna skutočnosť, omeškanie objednávateľa, s ktorou sa spája nový následok. Uzavrel, že žalovaný ako zhotoviteľ už nebol povinný a objektívne spôsobilý splniť svoj záväzok, odovzdať predmet zmluvy do 15.10.2005 podľa zmluvy a preto nedošlo k zavinenému porušeniu povinnosti z jeho strany a vzniku nároku na zmluvnú pokutu žalobcovi. Z týchto dôvodov sa súd ani nezaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty v zmluve o dielo a uzavrel, že v konaní nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, aby žalovaný odovzdanie diela po termíne 15.10.2005 zavinil a preto zamietol žalobu.

Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto štádiu konania ešte stále nebolo preukázané, že omeškanie objednávateľa, s ktorým sa spája nový následok, že žalovaný ako zhotoviteľ už nebol povinný plniť svoj záväzok, nebol preukázaný.

Je nepochybné, že dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Ak súd opätovne dospeje k záveru, že nebola splnená náležitosť na vznik nároku na zmluvnú pokutu a to porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela, túto okolnosť musí preskúmateľným spôsobom odôvodniť, pretože v zrušenom rozhodnutí k tomuto nedošlo. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.

Ak dospeje k záveru, že je dôvod na priznanie zmluvnej pokuty, potom bude potrebné, aby sa zaoberal aj jej výškou.

V týchto intenciách je potrebné, aby prvostupňový súd po zrušení veci konal a opätovne rozhodol. Taktiež bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.