KSKE 4 Co 302/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 4 Co 302/2011

KS v Košiciach, dátum 18.07.2012, sp.zn. KSKE 4 Co 302/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/302/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810208995 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810208995.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: S. I. B. X., so sídlom v X.W., Q.. I. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného O.. C. S., advokátkou so sídlom kancelárie K. X., Q.. W. G. Č.. X, proti žalovaným: X/ Š.J. Z., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. Z., nar. XX.XX.XXXX, obom bývajúcim v X., Q.. F. Č.. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/114/2010 z 30.06.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcov vypratať trojizbový byt nachádzajúci sa v X., v bytovom dome na ul. F.E. XX, číslo I. XX a odovzdať ho navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 438,07 eura, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa (žalobcu) , ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcov (žalovaných v 1. a 2. rade) vypratať trojizbový byt nachádzajúci sa v X. v bytovom dome na ulici F. Č.. XX, č. I. XX W. tento byt odovzdať žalobcovi a nahradiť mu aj trovy konania. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že žalovaní boli spoločnými nájomcami družstevného bytu, pričom nájomný pomer zanikol na základe výpovede z nájmu, ktorú im dali z dôvodov uvedených v ust. § 711 ods. l písm. d) Občianskeho zákonníka, t.j. pre neplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovaný v 1. a 2. rade výpoveď z nájmu prevzali dňa 07.04.2010 a nájomný pomer po uplynutí výpovednej lehoty skončil dňom 31.07.2010. Od uvedeného dátumu obývajú predmetný byt bez právneho dôvodu.

Súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, keď uzavrel, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že nájomný pomer žalovaných v 1. a 2. rade k predmetnému bytu sa skončil a žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu. Keďže nezaplatili nedoplatok na nájomnom, sú povinní byt vypratať.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 338,57 eura (náhrada za 3 úkony právnej pomoci á 55,49 eura, jeden ukon á 13,87 eura, 3 úkony á 14,25 eura, jeden úkon á 57,- eura + režijný paušál 4 x 7,21 eura a 4 x 7,41 eura) .

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh žalobcu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili tým, že o povinnosti vypratať byt súd rozhodol bez toho, aby prihliadal na ich mimoriadne zlú ekonomickú situáciu, ktorá bola príčinou toho, že neplatili nájomné a náklady spojené s užívaním bytu. V prípade, ak by tieto platby uhrádzali, bolo by priamo ohrozené ich živobytie. Namietali, že súd nerozhodol ani o bytovej náhrade, následkom čoho sa ocitli v bezvýchodiskovej životnej situácii, pretože nemajú inú možnosť kde bývať. Poukázali na to, že aj ich synovia J. W. A. mali byť účastníkmi konania, z dôvodu že rozhodnutie súdu sa týka aj ich, lebo bývajú spolu s nimi. Napokon namietali aj proti rozhodnutiu o trovách konania, keď súd neprihliadal k ich zlej ekonomickej situácii, ktorú mal správne vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa a aplikujúc ust. § 150 ods. l O.s.p. žiadnemu z účastníkov nemal priznať náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že zlá ekonomická situácia žalovaných nie je dôvodom, pre ktorý by mal súd zamietnuť žalobu o vypratanie bytu v prípade, ak žalovaní obývajú byt bez právneho dôvodu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že v prípade skončenia nájmu z dôvodov uvedených v ust. § 711 ods. l písm. d) Občianskeho zákonníka majú žalovaní právo na bytovú náhradu iba vo výnimočných, taxatívne uvedených prípadoch, a žalovaní bytovú náhradu ani nežiadali. V konaní nepredložili žiaden dôkaz o skutočnosti odôvodňujúcej takéto ich právo. Žalovaný v l. rade je naviac väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. X. a taktiež titulom dedenia vlastní garáž, ktorú chcel predať. Usúdil z toho, že žalovaní nie sú nemajetní, majú kde bývať a preto aj rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 150 O.s.p. neprichádza do úvahy. Rozsudok súdu o vypratanie bytu sa vzťahuje aj na spolu žijúce osoby, t.j. synov žalovaných, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale iba zrušiť.

Z obsahu súdneho spisu totižto nepochybne vyplýva, že v konaní došlo k vážnemu procesnému pochybeniu, ktoré má za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, spočívajúce v tom, že na pojednávanie vo veci dňa 30. 6. 2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej nebola predvolaná žalovaná v 2. rade o tomto pojednávaní ani nevedela a preto nemohla pred súdom brániť svoje práva. Žalovaná v 2. rade bola totižto predvolaná na predchádzajúce pojednávanie dňa 9. 6. 2001, ktorého sa nezúčastnila a termín vyhlásenia rozhodnutia zobral na vedomie iba žalovaný v 1. rade, ktorý však nebol v konaní splnomocnený žalovanou v 2. rade na jej zastupovanie. Žalovaná v 2. rade naviac v konaní vôbec nebola vypočutá ako účastníčka sporu a nemohla pred súdom uplatniť svoje výhrady proti podanej žalobe. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že v priebehu konania podala odpor proti rozkazu na plnenie, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas s vyprataním bytu, pretože sa tak stalo bez toho aby bola poučená o svojich právach a povinnostiach ako účastníčka konania priamo na pojednávaní súdu.

Rozsudok súdu prvého stupňa sa javí aj ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k nepriznaniu bytovej náhrady žalovaným v prípade uloženia povinnosti vypratať označený byt, pretože súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a neuviedol úvahy ktoré ho viedli k záveru, že žalovaným v 1. a 2. rade nepatrí žiadna bytová náhrada.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie .

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa na pojednávanie vo veci predvolať všetkých účastníkov konania, tak aby mali možnosť sa zúčastniť pojednávania vo veci, vypovedať pred súdom a konať (aj rozhodnúť) v ich neprítomnosti iba v prípade splnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaných v 1. a 2. rade bude povinnosťou prvostupňového súdu v prípade vyhovenia návrhu vzhľadom na tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade o ich mimoriadne zlej ekonomickej situácii sa zaoberať ich prípadným nárokom na zabezpečenie bytovej náhrady a v tomto smere svoje rozhodnutie aj dostatočným a preskúmateľný spôsobom odôvodniť.

Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.) , s tým že po vrátení veci sa súd bude zaoberať možnosťou aplikácie ust. § 150 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolností, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť na postoj účastníkov v konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona Č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 0l. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.