KSKE 4 CoE 14/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoE/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809207573 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809207573.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 37, proti povinnému R. A., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v G. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.622,46 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn EX 8811/09, o odvolaní oprávneného a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.11.2011, č. k. 4Er/619/2009-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

O d m i e t a odvolanie povinného.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 25.8.2009 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 6.7.2009, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 07368/09, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 1.622,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.298,52 eura od 26.12.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 331,50 eura. V návrhu oprávnený uviedol, že po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatil povinný oprávnenému žiadnu splátku.

Súd poverením zo dňa 15.10.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Dňa 4.1.2010 súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie námietky vznesené povinným proti exekúcii s potvrdením, že povinný upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 7.12.2009, námietky proti exekúcii podal dňa 16.12.2009, t.j. v zákonom stanovenej lehote. V odôvodnení podaných námietok povinný uviedol, že rozhodcovský rozsudok mu do dňa vznesenia námietok nebol doručený a nemá vedomosť ani o tom, že by táto zásielka bola uložená na pošte a teda, že by mohlo nastať náhradné doručenie, taktiež že nemá vedomosť o tom, že by si od oprávneného požičal vymáhanú istinu a nie je ani isté z čoho vymáhaná pohľadávky pozostáva. Nepoprel, že v mesiaci J. XXXX sa základe Zmluvy o úvere si od oprávneného zapožičal sumu 10.000,- Sk, ktorú ale spolu s príslušenstvom celú splatil a nemá vedomosť o inej zmluve alebo pôžičke peňazí a preto žiadal, aby jeho námietkam bolo vyhovené.

Súd mal zo spisu preukázané, že námietky povinného vznesené dňa 16.12.2009 (ich odovzdaním na poštovú prepravu) proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej lehote, keďže upovedomenie o začatí predmetnej exekúcie bolo povinnému doručené dňa 7.12.2009.

Oprávnený k námietkam vzneseným povinným uviedol, že tvrdenie povinného, že dané zmluvy nepodpisoval a v žiadnom prípade si takéto sumy nepožičiaval sa nezakladá na pravde, nakoľko uvedené zmluvy boli riadne podpísané a podpisy boli úradne overené. Uvedené skutočnosti preukazuje predložením listinných dôkazov. Zároveň uviedol, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 6.7.2009 bol povinnému doručený do vlastných rúk na adresu trvalého bydliska, ktorú uviedol v zmluve o úvere a povinný ho prevzal do vlastných rúk dňa 20.7.2009 o čom svedčí doručenka o prevzatí, ktorej fotokópiu zároveň predložil. Na základe uvedeného preto považuje podanie námietok za účelové a trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie až do úplného uhradenia.

Súd preskúmaním listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že oprávnený a povinný spolu dňa XX.X.XXXX uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXX na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura) , ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk (108,21 eura) počnúc dňom XX.X.XXXX. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka je upravená v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie prvej vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený neplnil riadne a včas svoje povinnosti a bol v omeškaní so splácaním úveru oprávnený v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru podal na rozhodcovskom súde žalobu.

Súd s poukazom na ustanovenia § 52ods. 1,3,4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r/ a 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel že v predmetnom prípade uzavretá zmluva o úvere napĺňa znaky zmluvy spotrebiteľskej podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka čo aj odôvodnil. Bolo potrebné na túto zmluvu aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a z tohto hľadiska mal povinnosť ex offo posudzovať nekalý charakter zmluvnej podmienky. Uviedol, že návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku.

Vychádzal zo zásady, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uviedol, že vzhľadom na obsah ust. § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné a preto nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Pritom ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku a to aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky a to buď preto, že nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Vychádzajúc pritom z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka medzi absolútne neprijateľnú podmienku patria aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, aj keď samotné znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, fakticky sleduje ten cieľ a teda zákon obchádza. Na základe uvedeného uzavrel, že keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je

založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, preto námietkam povinného vyhovel z dôvodov, na ktoré musel prihliadať ex offo.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, teda že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Takéto alternatívne doložky sú prípustné, a to jednak podľa vnútroštátneho ako aj európskeho práva. V ďalšom oprávnený uviedol, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol. Dikcia zákona obsiahnutá v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu podal odvolanie aj povinný z dôvodu nesprávneho posúdenia a trval na tom, že zmluvu nepodpisoval a ani nijaké peniaze od oprávneného nikdy neprevzal.

K podaným odvolaniam podal vyjadrenie súdny exekútor. Uviedol, že tak odvolanie oprávneného ako aj odvolanie povinného sa týkajú zmluvy o úvere, ktorá bola (mala byť) medzi zmluvnými stranami uzatvorená pred vydaním exekučného titulu a nárokov z nej vyplývajúcich. Uviedol, že súdny exekútor nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu a disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom zákonom (Exekučný poriadok) preto nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného ani povinného, nakoľko zmluvou o úvere uzatvorenou medzi povinným oprávneným nedisponuje.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k týmto záverom.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou.

Odvolací súd tiež zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

S tvrdením oprávneného, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá ako tzv. nevýhradná, nemožno súhlasiť. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17 sa zmluvné stany síce dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom. Z praxe je však známe, že žaloby z úverových zmlúv nepodávajú klienti oprávneného, ale takmer výlučne oprávnený, takže tento aj určuje, či konanie bude vedené na rozhodcovskom súde alebo na príslušnom všeobecnom súde. Na takéto určenie klient, v danom prípade povinný, nemá žiaden vplyv. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, ale bola povinnému vnútená ako súčasť všeobecných podmienok.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Nemožno odvolateľovi prisvedčiť ani pokiaľ ide o jeho námietku, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu, a teda aj v štádiu po podaní námietok povinným proti exekúcii.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak vzneseným námietkam povinného z vyššie uvedených dôvodov vyhovel.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

K odvolaniu povinného odvolací súd uvádza:.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel námietkam vzneseným povinným proti exekúcii. Za takejto situácie napadnuté uznesenie vyznelo v prospech povinného, pretože v posudzovanom prípade, aj keď súd vyhovel námietkam z iných dôvodov, než ktoré uviedol povinný v námietkach, uvedené nič nemení na závere, že sa tým rozhodlo v prospech povinného, pretože vyhovenie námietkam vznesených povinným proti exekúcii má prakticky za následok, že exekúcia bude v konečnom dôsledku zastavená (podľa § 50 ods. 6 Exekučného poriadku Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo právoplatné, súd exekúciu zastaví. ) . Povinný takýmto rozhodnutím nebol ukrátený na svojich právach a teda nebol oprávnený na podanie odvolanie. Preto odvolací súd odvolanie povinného v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.