KSKE 4 CoE 6/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoE/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207226645 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207226645.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice , IČO : 30 807 484, proti povinnému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 23, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu DREVINA - DREVONA spol s r.o. v konkurze , so sídlom v Košiciach, Mlynárska č. 16, IČO: 36 472 093, o vymoženie pohľadávky 13.911,74 eura s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča PhD., Exekútorský úrad v Košiciach, Južná trieda č. 93, pod sp.zn. EX1004/2007, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19.09.2011 č.k. 39Er/2844/2007- 12, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi PhD., Južná trieda 93, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 48,61 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Odôvodnil to tým, že na základe návrhu oprávneného (zo dňa 01.10.2007) doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi PhD. na vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 13.911,74 eura s príslušenstvom (na základe exekučného titulu - právoplatného vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka v Prešove č. 700 - 2710183107- GC04/07 zo dňa 29.05.2007) a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 08.11.2007. Dňa 06.09.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o schválenie trov exekúcie (s daňou z pridanej hodnoty - DPH) vo výške 72,51 eura, keďže došlo k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona, po tom čo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 25.06.2009 č.k. 31K/11/2009 - 159 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného (podľa ust. § 48 prvá veta zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ) .

Uzavrel, že v zmysle právneho záveru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/104/2008, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka po nadobudnutí účinnosti (dňom 01.07.2005) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nedochádza k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege vyhlásením konkurzu (podľa ust. § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ) a exekučný súd v takomto prípade nevydáva rozhodnutie o zastavení exekúcie. Ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii a ani zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom texte : Exekučný poriadok) nerieši otázku , či má súd v takejto procesnej situácii rozhodnúť o trovách exekúcie. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného vo vyššie označenom rozhodnutí , je potrebné postupovať na základe analógie procesného práva podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a je povinnosťou

súdu rozhodnúť o tom , kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu) .

S poukazom na ustanovenia § 200 ods. 1, 2 , § 196 Exekučného poriadku , § 3, § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 , § 22, § 25 vyhlášky číslo 255/1998 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov pri výkone exekučnej činnosti, po preskúmaní účelnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 48,61 eura, pozostávajúcich za náhrady paušálnej sumy 23,24 eura, náhrady hotových výdavkov 20,72 eura a 20 % DPH zo sumy 23,24 eura - 4,65 eura.

Na náhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného, pretože trovy exekučného konania znáša zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) . Oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie iba v prípade, ak zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) , alebo ak majetok povinného nepostačuje ani na o úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) . Keďže oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, ale dôvodom jej zastavenia bolo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, pričom sa predpokladá, že povinnému zostal majetok, ktorým by bolo možné pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní uspokojiť, neboli splnené podmienky pre to, aby na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Odôvodnil to tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f / O.s.p.) a prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) .

Vytýkal súdu prvého stupňa, že svojím rozhodnutím spôsobil nerovné postavenie konkurzného veriteľa, čím je napadnuté rozhodnutie rozporné so základnými zásadami, na ktorých je postavené konkurzné právo. K zastaveniu exekúcie došlo ex lege podľa ust. § 48 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného bez toho, aby bolo potrebné osobitné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie. Keďže v zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný ( v tomto prípade neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému) súdnemu exekútorovi vznikla voči povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu stratil exekútor možnosť uspokojiť túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom pohľadávka nadobudla charakter konkurznej pohľadávky a exekútor s ju mal prihlásiť do konkurzu (obdobný právny záver bol konštatovaný aj v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III u a.s. 432/2008 - 16 zo dňa 16. 12. 2008) . Súdny exekútor mal preto si svoju pohľadávku z titulu exekúcie prihlásiť do konkurzu , pričom na jej prihlásenie mal dostatočnú zákonom stanovenú lehotu. Trovy exekúcie pritom vznikli súdnemu exekútorovi pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného, pričom pre posúdenie otázky vzniku exekučných trov nie je rozhodujúce , kedy boli tieto súdnemu exekútorovi priznané rozhodnutím súdu a pohľadávka súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie nemá s poukazom na ustanovenie § 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii charakter pohľadávky proti podstate. Vyslovil názor, že ak by malo dôjsť k plnému uspokojeniu pohľadávky exekútora z titulu jeho trov exekúcie vzniknutých pred vyhlásením konkurzu na základe rozhodnutia súdu o uložení povinnosti povinnému (úpadcovi) nahradiť exekútorovi trovy exekúcie bez ohľadu na ostatné pohľadávky veriteľov úpadcu a dokonca bez toho, aby si exekútor svoju pohľadávku prihlásil do konkurzu, došlo by k neprimeranému, k neodôvodnenému a v zmysle zákona neprípustnému zvýhodneniu exekútora vo vzťahu k ostatným veriteľom úpadcu.

Oprávnený v podanom vyjadrení k odvolaniu povinného súhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď pri rozhodovaní o trovách exekúcie uplatnil (analógiou legis) ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože ak dôjde k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu z dôvodov ustanovených Exekučným poriadkom alebo iným osobitným zákonom, je potrebné s prihliadnutím na dôvod zastavenia rozhodnúť, kto a v akej výške je povinný znášať trovy exekučného konania. Týmto rozhodnutím ako

relevantným právnym titulom sa zabezpečuje ochrana súdneho exekútora a na základe neho môže uplatniť príslušné právne kroky smerujúce k uspokojeniu jeho pohľadávky.

Súdny exekútor sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca sa v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vyslovil tak, že mu nemieni vyhovieť , preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 O.S.P., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli , ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo .

Povinný vo svojom odvolaní neuviedol , z akých skutočností súd 1. stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal a pritom nevyplynuli z vykonaného dokazovania , prípadne ktoré rozhodujúce (skutkové) okolnosti opomenul vziať do úvahy. V konaní bolo nesporné že dôvodom zastavenia exekúcie bolo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného , pričom následok vyhlásenia konkurzu, t.j. zastavenie exekúcie nastal priamo zo zákona (ex lege) podľa ust. § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii . Tento odvolací dôvod preto nebol daný.

Druhým dôvodom podaného odvolania bolo povinným tvrdené nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav . Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval .

Povinný vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne sa vyporiadal so skutočnosťou vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ktorým okamihom stratil exekútor možnosť uspokojiť svoju pohľadávku (nárok na trovy exekúcie) v exekučnom konaní podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože jeho pohľadávka vyhlásením konkurzu nadobudla charakter konkurznej pohľadávky a súdny exekútor si túto pohľadávku mal prihlásiť do konkurzu.

Konkurzné konanie označuje právna teória aj ako generálnou exekúciu na majetok úpadcu. Ak bol teda na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, po tomto dátume nemôžu byť ďalej vedené proti úpadcovi žiadne exekučné konania a nemôže byť exekúcia ani nariadená (pôvodne ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 32/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, po 01.07.2005 ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) .

Exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov , ktorému vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal , teda trovy , ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli . Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na

majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie . Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť svoju pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu (názor vyslovený v Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 432/2008 - 16 zo dňa 16.12. 2008) .

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavnej dôsledkom. Toto riziko ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele c/a Belgicko, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70) , v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta ) , kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu , je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie ( aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 27/2008) .

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu o trovách exekúcie súdneho exekútora, po tom čo na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, ktorým na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný povinný nemá oporu v platnom práve a takéto rozhodnutie je nadbytočné. V prípade ak neexistovali podmienky pre aplikáciu ust. § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, bolo povinnosťou súdneho exekútora svoju pohľadávkou (nárok na náhradu trov exekúcie) ako pohľadávku konkurznú prihlásiť v zákonom stanovenej lehote do konkurzu vyhláseného na majetok povinného.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.