KSKE 4 CoE 96/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoE/96/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899655 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899655.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Ú. B., M. O. F. L. O. N., M. I. Č.. X, N.Š., R. XX XXX XXX, proti povinnému: t.č. už zaniknutý O., M.. M..L..T.. M. M. O. N., V. G. XXX, R.: XX XXX XXX, o vymoženie 123.710,48 eura a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, pod sp. zn. EX 1498/2002, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.2.2011, č. k. 34 Er/1172/2002-13 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením:

1/ exekúciu zastavil a

2/ zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Y. N., B.., V. G. XX, XXX XX N. trovy exekúcie vo výške 64,86 eura do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 29.10.2002 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 123.710,48 eura s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k 12C/566/2001-51 zo dňa 8.4.2002. Dňa 18.10.2010 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 80,66 eura.

Vychádzajúc zo zistenia, že povinný je nemajetný, keď na základe šetrenia súdneho exekútora v priebehu exekučného konania sa nepodarilo zistiť žiadny majetok povinného, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.

Na náhradu trov exekúcie vo výške 64,86 eura zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. platnej ku dňu začatia exekučného konania) vo výške 36,52 eura (za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie sídla povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie majetku povinného) , z náhrady hotových výdavkov (poštovné, telekomunikačné náhrady a cestovné náhrady) vo výške 18,08 eura, náhrady za stratu času vo výške 3,32 eura a z DPH z odmeny vo výške 6,94 eur (19 %) .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol dňa X.XX.XXXX ex offo vymazaný z obchodného registra. Je toho názoru, že súd mal exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. K výške trov exekúcie uviedol, že súdny exekútor nedokázal v období od XX.XX.XXXX X. X.XX.XXXX (kedy bol povinný ex offo z Obchodného registra vymazaný) uspokojiť ani len časť jeho nárokov a to aj napriek tomu, že povinným subjektom bola právnická osoba. Posledným právnym úkonom exekútora vo veci vymáhania nárokov oprávneného bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15.1.2003. Na jeho žiadosti (t.j. oprávneného) o správu o stave predmetného exekučného konania zo dňa 14.7.2005, opakovane zo dňa 8.11.2005 a opakovane zo dňa 31.5.2006 nereagoval. Zastáva teda názor, že podal návrh na vykonanie exekúcie riadne a včas a v danom čase nemohol predpokladať zlé hospodárenie povinného s majetkom alebo s jeho nepriaznivou ekonomickou situáciou.

Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že na základe výpisu z Obchodného registra dňa 28.9.2006 zistil, že povinný je stále zapísaný v Obchodnom registri. Následne dňa 24.1.2007 žiadal o poskytnutie súčinnosti Dopravný inšpektorát a Sociálnu poisťovňu - bez odpovede. Ďalej uviedol, že mu bola doručená len jedna žiadosť o správu o stave exekučného konania a to dňa 6.6.2006. Mal za to, že súdny exekútor nie je povinný zasielať oprávnenému správy o stave exekučného konania, pretože oprávnený má právo nahliadať do exekučného spisu. Nepriznaním trov v konaní by musel vynaložené trovy znášať a to aj napriek tomu, že konal to, k čomu ho poveril súd a pritom nenesie vinu na zastavení exekúcie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne neprípustné a čiastočne dôvodné.

Pokiaľ totiž oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, teda podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a exekúciu žiadal zastaviť z iného dôvodu, potrebné je poukázať na ust. § 202 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Z odvolania oprávneného je zrejmé, že súhlasí so zastavením exekúcie, avšak nestotožňuje sa s dôvodom, pre ktorý bola exekúcia

zastavená. V zmysle citovaného ustanovenia je takéto odvolanie, t.j. smerujúce len proti dôvodom rozhodnutia, neprípustné.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa cit. ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie odmietol.

Čo sa týka výroku o náhrade trov exekúcie, odvolací súd z obsahu súdneho a pripojeného exekučného spisu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 29.10.2002, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.11.2002 súdny exekútor dňa 15.1.2003 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré ale povinný neprevzal, pričom na návratke doručenky bol ako dôvod uvedený, že adresát je neznámy. Následne bol súdny exekútor nečinný až do 24.10.2005 (t.j. po dobu 2 a 3/4 roka) , kedy vyhotovil žiadosť o súčinnosť pre daňový úrad, ktorú mu však doručil až 16.2.2007 (doručenka pripojená v spise Ex 1498/2002) . Podľa záznamu súdneho exekútora zo dňa 25.7.2006, pri návšteve povinného na adrese jeho sídla vykonanej po doručení opakovanej žiadosti oprávneného o oznámenie stavu exekučného konania (dňa X.X.XXXX) , zistil, že na uvedenej adrese sa nezdržiava a podľa udania správcu budovy, kde bol povinný v prenajatých priestoroch sa jediný konateľ spoločnosti oženil, žije v Českej republike a ostal dlžníkom aj za uvedený prenájom. Dňa X.XX.XXXX bol povinný vymazaný z obchodného registra (ex offo výmaz) . Preto všetky ďalšie úkony súdneho exekútora, vykonané v roku 2007 boli neúčelné a nemohli viesť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, kedy tieto trovy má znášať oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade, ak zastavenie exekúcie zavinil alebo ak k zastaveniu exekúcie dôjde z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V posudzovanom prípade bolo predmetom exekúcie vymoženie sumy 123.710,48 eura s prísl. z titulu porušenia povinnosti zo zmluvy o poskytnutí návratného a nenávratného príspevku na vytvorenie spoločensky účelných pracovných miest pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 12C/566/2001-51 zo dňa 8.4.2001. Návrh na zastavenie exekúcie (z dôvodu nemajetnosti povinného) súdny exekútor, napriek tomu, že 15.6.2009 zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, podal na súde prvého stupňa dňa 18.10.2010 a to bez toho, aby súdu skutočnosť zániku povinného oznámil.

Za tohto stavu, keď k zániku povinného, t.j. k strate jeho spôsobilosti byť účastníkom konania došlo až cca po štyroch rokoch od začatia exekučného konania a na zistenia súdneho exekútora v dobe po zániku povinného už nemožno prihliadať, neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie povinnosti náhrady trov súdneho exekútora oprávnenému, lebo by to nezodpovedalo hľadisku účelnosti trov.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a náhradu týchto trov súdnemu exekútorovi nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.