KSKE 4 Cob 22/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/22/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207203540 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207203540.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu M. a členov senátu Mgr. O. C. a JUDr. F. F. v právnej veci žalobcu: Bc. N. C. A., G. XX, F., IČO XX XXX XXX, zastúpeného advokátom M.. O. A., S. 7, G., proti žalovanému: V. - H., spol. s r.o. v likvidácii", M. trieda XX, G., zastúpenému advokátom M.. O. H., G. XX, U., o zaplatenie XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu G. II zo dňa X.X.XXXX č. k. XXCb/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura s XX% úrokom z omeškania od X.XX.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura s XX% úrokom z omeškania od X.XX.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súčasne priznal náhradu trov konania XXX,XX eura a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť túto sumu žalobcovi vo výške XXX,XX eura a právnemu zástupcovi žalobcu vo výške XX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že na základe žalovaným vyhláseného výberového konania na funkciu riaditeľa divízie vydavateľstva novín Východ vykonával žalobca od septembra XXXX funkciu riaditeľa vydavateľstva týchto novín v sídle žalovaného. Činnosť riaditeľa vydavateľstva vykonával žalobca na základe živnostenského oprávnenia a ústnej dohody medzi účastníkmi konania. Za mesiace september a október XXXX vyúčtoval žalobca žalovanému za marketingové poradenstvo po XX.XXX,- Sk mesačne. Dňa XX.XX.XXXX pred ukončením pracovnej doby na pracovnej porade všetkých členov redakčného tímu oznámil žalovaný, že projekt končí a náležitosti všetkých zúčastnených - zamestnancov aj externých pracovníkov pôsobiacich na živnosť, budú uspokojené. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX za poskytnuté marketingové poradenstvo za mesiac november XXXX v sume XX.XXX,- Sk, ktorej prevzatie podpísal konateľ žalovaného L.. S. H..

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 269 ods. 2, § 324 ods. 1 a § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca vykonával činnosť riaditeľa divízie vydavateľstva D. S. . Túto činnosť vykonával ako živnostník za odmenu dohodnutú so žalovaným. Uzavrel, že žalobcovi vzniklo právo na dohodnutú odmenu, lebo noviny boli vydávané aj v mesiaci

november a aj v tomto mesiaci vykonával žalobca činnosť tak, ako v mesiacoch predchádzajúcich. Pokiaľ žalovaný namietal, že u žalobcu si nič neobjednal a následne namietal, že práce žalobca nevykonával kvalitne, lebo noviny nedosahovali očakávaný ekonomický prínos, súd prvého stupňa mal za to, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na nárok žalobcu, lebo žalovaný práce vykonávané žalobcom nereklamoval a ani iným spôsobom neprejavil nespokojnosť s jeho činnosťou. Z týchto dôvodov žalobe čo do uplatnenej istiny vyhovel a priznal žalobcovi podľa § 365 vety prvej a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania XX,XX eura a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané M.. M. A. (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) po XX,XX eura a režijný paušál 2x po X,XX eura, za tri úkony právnej služby poskytnuté M.. M. S. (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na dvoch pojednávaniach) po XX,XX eura a režijný paušál 1x X,XX eura, 1x X,XX eura a 1x X,XX eura a za jeden úkon právnej služby M.. O. A. (prevzatie a príprava zastúpenia) v sume XX,XX eura a režijný paušál X,XX eura.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu trovy konania. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ktorý nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) , súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) . Žalovaný namietal, že účastníci konania neuzavreli žiadnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa pre platnosť zmluvy vyžaduje písomná forma a v danom prípade neexistuje žiadna písomná dohoda účastníkov konania. Poukázal tiež na to, že za november XXXX žalovaný nevystavil žalobcovi žiadnu objednávku a mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovanému poskytoval marketingové poradenstvo v novembri XXXX. Zdôraznil, že ako podnikateľ musí mať žalobca v predmete podnikania činnosť, ktorá by ho oprávňovala vykonávať marketingové poradenstvo. Takúto činnosť v predmete činnosti žalobca nemá, nebol teda oprávnený v tomto predmete činnosti podnikať. Tvrdil, že k uzatvoreniu časopisu došlo ešte v októbri XXXX, preto v novembri XXXX žalobca nevykonával pre žalovaného žiadnu činnosť a túto skutočnosť nemení ani to, že noviny Východ vyšli v čase od XX.XX. do XX.XX.XXXX. Uviedol, že žalobca sa samovoľne zaradil do pozície riaditeľa vydavateľstva a editora bez vedomia žalovaného a toto jeho zaradenie nebolo predmetom žiadnej dohody. Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa aj nesprávne rozhodnutie o trovách konania v rozpore s ustanovením § 149 ods. 3 O. s. p., pretože žalobcovi boli priznané trovy za viacerých advokátov a súčasne mu bol neoprávnene priznaný dvakrát súdny poplatok za návrh na začatie konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že činnosť pre žalobcu vykonával na základe ústnej dohody, čo potvrdil aj bývalý konateľ žalovaného. Bol poverený vedením vydavateľstva ako riaditeľ, čo bolo preukázané výsluchom svedka N. O., a tiež údajmi v tiráži novín Východ. Zdôraznil, že ako riaditeľ vydavateľstva si plnil svoje povinnosti aj v novembri XXXX bez písomnej objednávky, ktorá však nebola vystavená žalovaným ani v mesiacoch september a október XXXX, aj v týchto mesiac vykonával dohodnutú činnosť a žalovaný uhradil dohodnutú odplatu. Zastával názor, že súd prvého stupňa rozhodol správne aj o trovách konania, pretože náhradu trov konania priznal za jednotlivé úkony vždy len jednému advokátovi, ktorý ho zastupoval v rozhodnom čase a tiež mu len raz priznal náhradu súdneho poplatku vo výške XX,XX eura.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu o veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť pojednávanie, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len čiastočne.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje, okrem priznaných trov konania. Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Ustanovenie § 261 vymedzuje rozsah záväzkových vzťahov, ktoré upravuje Obchodný zákonník. Ide o kogentné ustanovenie, to znamená, že v týchto prípadoch nemožno použitie ustanovení Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka umožňuje akýmkoľvek subjektom dohodnúť sa písomne na tom, že sa ich právny vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, aj keď ide o záväzok, na ktorý by podľa § 261 nebol Obchodný zákonník aplikovateľný. Platnosť takejto dohody o voľbe práva podľa Obchodného zákonníka vyžaduje písomnú formu s výslovným prejavom vôle zmluvných strán, že ich právny vzťah, ktorý nepatrí medzi obchodné záväzkové vzťahy, sa bude riadiť Obchodným zákonníkom.

Žalovaný v odvolaní s odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka tvrdil, že pre nedostatok písomnej formy (o voľbe práva) účastníci konania neuzavreli žiadnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Táto jeho odvolacia námietka nie je však dôvodná.

V posudzovanej veci totiž žalobca podniká na základe živnostenského oprávnenia a žalovaný je obchodnou spoločnosťou zriadenou podľa Obchodného zákonníka a zapísanou v obchodnom registri. Obaja účastníci konania sú teda podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ a b/ Obchodného zákonníka, preto sa ich záväzkové vzťahy vždy riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka (okrem tých záväzkových právnych vzťahov, ktoré sú upravené len v Občianskom zákonníku - napríklad nájomná zmluva, zmluva o prevode nehnuteľností a pod.) .

Aj keď žalovaný nemá v živnostenskom liste v predmete činnosti ohlasovaciu živnosť marketingové poradenstvo, činnosť, ktorú pre žalovaného vykonával, možno podriadiť pod iné činnosti, ktoré sú v predmete jeho podnikania (sprostredkovanie obchodu a služieb, reklamné činnosti, vydavateľské činnosti, činnosť spravodajských tlačových kancelárií) . Aj v prípade, ak by ako podnikateľ nemal v živnostenskom oprávnení predmet činnosti, ktorý sa viaže k danému právnemu úkonu a jedinou vadou tohto právneho úkonu by bol len nedostatok živnostenského oprávnenia žalobcu ako zmluvnej strany, dopustil by sa žalobca porušenia živnostenského zákona a podľa tohto predpisu by mohol by sankcionovaný. Toto porušenie však samo osebe nespôsobuje neplatnosť zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 1, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že účastníci konania ako podnikatelia uzavreli ústne nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorej určili dostatočne rozsah svojich záväzkov a na základe ktorej si obidve zmluvné strany poskytli vzájomné plnenie v mesiacoch september a október XXXX, čo nebolo v konaní sporné. Sporným bolo, či žalobca vykonával činnosť, ktorá bola predmetom zmluvy, aj v novembri XXXX a teda či mu vznikol nárok na odmenu aj za tento mesiac.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca preukázal vykonávanie činnosti podľa zmluvy so žalovaným až do dňa XX.XX.XXXX, kedy jemu a ostatným zamestnancom, resp. podnikateľom vykonávajúcim činnosť pre žalovaného na základe zmluvy, žalovaný oznámil skončenie vydávania novín. Práve žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil výpoveď svedka, ktorý vypovedal o okolnostiach činnosti žalobcu aj v novembri XXXX a o spôsobe ukončenia ich činnosti a nenavrhol

ani vykonať dôkazy, ktorými by hodnoverne preukázal svoje tvrdenie, že ukončenie vydávania novín oznámil žalobcovi a ďalším dotknutým osobám už v októbri XXXX.

Nemožno tiež uveriť tvrdeniu žalovaného, že do pozície riaditeľa vydavateľstva a editora sa zaradil sám žalobca. Nepochybne už vo výberovom konaní muselo byť zrejmé, aká pozícia sa má týmto výberovým konaním obsadiť. Navyše, aj žalovaný mal k dispozícii vydávané noviny, v tiráži ktorých bol uvedený žalobca ako riaditeľ vydavateľstva a editor. Počas troch mesiacov vydávania novín však žalovaný neurobil žiadne kroky, aby tento údaj, ak bol nepravdivý, zmenil.

Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené, dôvodne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu, resp. jej časť za mesiac november XXXX v uplatnenej výške vrátane zákonných úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura s XX% úrokom z omeškania od X.XX.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Čiastočne dôvodné je odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov konania.

Podľa § 149 ods. 3 O. s. p. ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich.

Žalovaný odôvodnil odvolanie proti výroku o náhrade trov konania práve odkazom na citované ustanovenie, v rozpore s ktorým mal súd prvého stupňa priznať žalobcovi trovy konania. Citované zákonné ustanovenie predpokladá situáciu, že účastník konania má súčasne, v tom istom období a pri tých istých úkonoch právnej služby viacerých advokátov. V takom prípade patrí účastníkovi konania náhrada trov konania len za jedného advokáta.

V posudzovanej veci žalobca mal viacerých advokátov, ktorí ho však zastupovali postupne, každý v inom časovom období, po ukončení zastupovania predchádzajúcim advokátom. Súd prvého stupňa teda nerozhodoval o náhrade trov právneho zastúpenia podľa § 149 ods. 3 O. s. p., napriek tomu jeho rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo možné potvrdiť.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účastník konania, ktorý bol vo veci plne úspešný, má právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli. Súd pri určovaní náhrady trov konania posudzuje účelnosť vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva, to znamená, že súd neprizná trovy, ktoré úspešný účastník síce mal, ale neboli vynaložené účelne.

V posudzovanej veci za trovy, ktoré neboli účelne vynaložené, nemožno považovať trovy právneho zastúpenia uplatnené druhým a ďalším advokátom za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca udelil plnú moc na zastupovanie dňa XX.X.XXXX advokátke M.. M. A., dňa X.X.XXXX advokátovi M.. M. S. (ktorého zastupoval v konaní jeho koncipient O.. O. A.) a dňa X.X.XXXX advokátovi M.. O. A.. Zmenu advokáta žalobca neodôvodnil, nie je preto zrejmé, aké okolnosti ho k zmene viedli a či tu boli také dôvody, pre ktoré bolo nevyhnutné zmeniť právneho zástupcu. Keďže žiadne vážne dôvody pre zmenu právneho zástupcu žalobca neuviedol, takéto zmeny

a s tým spojené náklady, nemožno považovať za účelne vynaložené a nemôžu byť na ujmu druhému účastníkovi konania, ktorý má tieto náklady ako trovy konania znášať.

Odvolací súd preto zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a žalobcovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume XX,XX eura, keďže podľa položky 2 sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom do X.X.XXXX bol v obchodných veciach stanovený poplatok vo výške 6% z predmetu (hodnoty) sporu, najmenej X.XXX,- Sk a trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a podanie žaloby, t. j. 2x po X.XXX,- Sk/XX,XX eura a 2x režijný paušál po XXX,- Sk/X,XX eura, a 2x zastupovanie na pojednávaní (XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) po XX,XX eura a režijný paušál 1x X,XX eura a 1x X,XX eura, celkom XXX,XX eura.

Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O. s. p. advokátovi, ktorý zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, teda M.. O. A., pretože naposledy zastupoval účastníka konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd podľa § 214 ods. 5 O. s. p. samostatným uznesením, pretože v odvolacom konaní úspešný žalobca si vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uplatnil trovy odvolacieho konania, avšak tieto trovy nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.